Zložkám zbraní SS a Pohotovostnej skupiny H bezpecnostnej polície SIPO a bezpecnostnej služby SD pripadla pri potlacení SNP úloha vykonávat perzekúcie, vraždy, teror a masovú likvidáciu úcastníkov Povstania a ostatných antifašistov. Program rozsiahleho vyhladzovacieho systému uskutocnovali nacisti masovým likvidovaním úcastníkov Povstania a deportáciou antifašistov do koncentracných táborov. Tento program bol stanovený ako pevná súcast protipovstaleckej taktiky boja fašistických úradov, jednotiek SS, wehrmachtu, jeho spravodajskej služby abwehr, gestapa, no predovšetkým Pohotovostnej skupiny H polície SIPO a služby SD. predlženej ruky RSHA (Hlavného ríšskeho úradu pre bezpecnost) na Slovensku, ktorá si uzurpovala riadenie a kontrolu celej policajnobezpecnostnej služby         po svojom príchode na Slovensko. Pohotovostná skupina H ovplyvnovala velitela nemeckých fašistických okupacných vojsk v zásadných otázkach realizácie politických a policajných úloh na území Slovenska už v septembri a októbri 1944, najmä však od 14. 11. 1944. Vtedy bol SS - obersturmbannführer Dr. Joseph Witiska i oficiálne vymenovaný za velitela bezpecnostnej polície a bezpecnostnej služby na Slovensku a súcasne i za politického referenta velitela nemeckých okupacných vojsk.

   Celkový pocet nemeckých vojenských okupacných síl na území Slovenska predstavoval    48 000-50 000 vojakov a dôstojníkov. Ich prítomnost v praxi potvrdila vyvrcholenie prin-cípov nacistickej politiky hitlerovského Nemecka voci Slovensku. Fašisti otvorene prešli do najsurovejšej formy násilia - ako im najvlastnejšej metódy postupu v okupovanej krajine.   

   Fašistický teror a represálie najsurovejšie zasiahli stredné Slovensko, predovšetkým okolie Banskej Bystrice. Nastalo obdobie priamej likvidácie úcastníkov Slovenského národného povstania, verejných popráv a masových vrážd, deportácií tisícok zajatých povstalcov do zajateckých a koncentracných táborov, temné obdobie konecného riešenia židovskej otázky, vrážd civilného obyvatelstva, vypalovania obcí a osád, uskutocnovania taktiky širokej deštrukcie všetkých objektov, ktoré by mohli poslúžit partizánskemu hnutiu. Rozhodujúca úloha v tomto zlocinnom programe proti ludskosti pripadla predovšetkým jednotkám Pohotovostného oddielu H bezpecnostnej polície SIPO a bezpecnostnej služby SD za úcasti zložiek SS, Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, oddielov Heimatschützu i expozitúry Ústrednej štátnej bezpecnosti.

Protipovstalecká teroristická cinnost Sonderkommanda 7a

   Fašistický teror a represálie po prechode povstalcov na partizánsky spôsob boja v horách sa velmi zintenzívnili a postupne zasiahli celé územie Slovenska. Neobišli ani Liptov a Oravu. Ružomberok sa od 28. 10., respektíve od zaciatku novembra 1944 stal sídlom štábu Sonderkommanda 7a, ktorého trestné teroristické akcie sa zameriavali na likvidáciu priamych úcastníkov Povstania, ilegálnych pracovníkov, rasovo prenasledovaných i proti obyvatelstvu podozrivému z podpory povstalcov. Do oblasti teroristických výcinov Sonderkommanda 7a v case od novembra 1944 od 2. 2. 1945 patrili okresy: Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Dolný Kubín, Trstená a Námestovo, kde si štáb komanda zriadil oporné body. V decembri 1944 a v januári 1945 fašisti z trestných oddielov tohto komanda zavraždili 22 väznov v budove Krajského súdu v Ružomberku (z toho 14 žien) a mrtvoly zahrabali do odpadovej jamy. Ani jedna z obetí nebola identifikovaná. Dalšiu vraždu spáchali príslušníci trestnej eskorty Sonderkommanda 7a v zložení: Mauer, Brunsberg, Ress, Špatzek a Bretschneider 7. 12. 1944. Po beštiálnom týraní odviezli autom z ružomberskej väznice rtm. Ludovíta Hrubona a Pavla Matulu, úcastníkov SNP a v chotári obce Hrboltová pod Cebradom ich zavraždili, olúpili o šatstvo a obuv. V januári 1945, v presne nezistený den, katani Sonderkommanda 7a zlikvidovali v Klacne 22 zajatcov, väznov Krajského súdu v Ružomberku. Z tohto poctu sa po oslobodení podarilo identifikovat len desiatich. V obvode pôsobnosti Sonderkommanda 7a na Liptove pomáhali uvádzat do praxe taktiku spálenej zeme aj jednotky z posilneného SS - práporu Schäfer. Obec Vlkolínec bola castým objektom priamych útokov nepriatela, ktorý sa pokúšal prerazit povstalecké obranné postavenie na tomto smere a otvorit si cestu do tyla 6. taktickej skupiny povstaleckej armády. Za aktívnu pomoc povstalcom sa mínometná jednotka SS - práporu Schäfer zo Sidorova 15. októbra 1944 obyvatelom Vlkolínca pomstila (naštastie väcšina Vlkolíncanov bola evakuovaná na rozkaz majora delostrelectva Miloša Vesela už    10. 10. 1944 do Liptovskej Lužnej). Fašisti priamou palbou zapálili 23 drevených domov       s hospodárskymi budovami, ktoré zhoreli do základov a dalších 17 domov rozstrielali. Vyclenená fašistická cata v ten istý den zastrelila v obci 70-rocnú Máriu Kupcovú, povstaleckého vojaka Vojtecha Kamana, zajala a zastrelila Ondreja Bradiaka, Ondreja Kupcu a v senníku upálila Štefana Bradiaka. Dna 28. 12. 1944 prepadli osadu Bully a Polianku, kde zavraždili štyri osoby. Dalších 7 rasovo prenasledovaných osôb zaživa upálili v dome Karolíny Bullovej spolu s majitelkou za ich prechovávanie. Vraždy tu opät pokracovali      16. 11. 1945, ked fašisti z tohto komanda upálili 19 obcanov v dome v osade Bully. (OP #1)