Protipovstalecká teroristická cinnost Einsatzkommanda 14

   Najsilnejší otvorený teror a represálie po prechode povstalcov do hôr zavládol na strednom Slovensku predovšetkým v oblasti Banskej Bystrice, Zvolena a Kremnice. Úlohou Einsatzkommanda 14, ktoré už v septembri a zaciatkom októbra 1944 absolvovalo prvú etapu perzekucných a teroristických zákrokov na západnom Slovensku, bolo okamžite po príchode do Banskej Bystrice koncom októbra 1944 likvidovat protifašistické hnutie a definitívne - v zmysle nacistickej politiky - vyriešit židovskú otázku na Slovensku formou vyhladzovacích deportácií.

   Príchod trestných jednotiek Einsatzkommanda 14 do Banskej Bystrice, na cele s jej velitelom SS - hauptsturmführerom Dr. Georgom Heuserom, znamenal zaciatok druhej a naj -krvavej etapy ich vražedného pôsobenia na Slovensku. Cestu do Banskej Bystrice poznacili vraždy 13 slovenských vlastencov z obce Velké Uherce, ktoré spáchali príslušníci tohto komanda z oporného bodu Batovany (Partizánske), v banskej štôlni. v priestore vojenského objektu v Zemianskych Kostolanoch. 23. 10. 1944. V snahe zahladit vraždy, náložou zavalili vstup do štôlne.

   Koncom septembra 1944 katani z tohto komanda zavraždili Jána Hagaru a neznámeho partizána, ktorých pred popravou vozili po Handlovej v klietke na výstrahu obyvatelom mesta. Sadisticky mucili aj riaditela chemickej továrne Ing. Mácha (stiahli mu kožu z chrbta, vypichli oci), až ho napokon zavraždili. Stredovekými spôsobmi mucili a beštiálne zavraždili dalších 11 obyvatelov Handlovej. Kruto si pocínali aj v Prievidzi, kde pravdepodobne 29. 9. zastrelili Jána Pittnera, Jozefa Ilešicu a jeho manželku Margitu za spoluprácu s partizánmi.

   Einsatzkommando 14 od konca októbra 1944 do marca 1945 vycínalo v okresoch: Banská Bystrica, Zvolen, Brezno nad Hronom, Banská Štiavnica, Kremnica, Dobšiná, Revúca, Hnúšta, Lovinobana, Krupina, Modrý Kamen a Nová Bana. Od Deutsche Partei a jej ozbrojených síl FS i od Heimatschützu prúdili na štáb Einsatzkommanda 14 v Banskej Bystrici (sídlil v budove Obchodnej komory v Cervenej vilke na Súdobnej ulici, dnes ulica Dominika Skuteckého), alebo na štáby jednotlivých oporných bodov v tejto oblasti kvalifikované informácie o úcastníkoch SNP, ilegálnych pracovníkoch, rasovo prenasledovaných osobách, o rôznych vojenských, politických a hospodárskych otázkach, cím výdatne prispeli k tomu, že funkcionári tohto komanda si v súcinnosti s vlastnými spravodajskými orgánmi a zložkami gestapa i abwehru vytvorili ucelený obraz o vojensko-politickej a hospodárskej situácii a na jej základe aj program teroristických a exekutívnych zákrokov.

   Systém organizovaného fašistického drancovania a taktiky spálenej zeme dosiahol jeden zo svojich vrcholov 16. 2. 1945 v partizánskej obci Priechod, kde nacisti z oporného bodu Einsatzkommanda 14 v Banskej Bystrici na popol premenili 166 domov a hospodárskych budov. Za pokus uhasit plamene zastrelili Jána Chabadu a Michala Mlynarcíka. Dielo doko-nali na pokracovanie 11. 3. 1945, ked za pomoc partizánskemu hnutiu zavraždili dalších 6 obyvatelov. Svoje pôsobenie na strednom Slovensku vrahovia z Einsatzkommanda 14 dokoncili 18. 3. 1945. V ten den zavcas ráno vtrhli do obce Kalište. Prvou obetou ich vraždenia sa hned na kraji obce stala mladucká Tonka Komorová a Júlia Bucková. Annu, Gustáva a Antóniu Kaliských, Emila a Sabinu Mistríkovcov, Ladislava Kamhala, Karola Komoru, Vasila Longauera a Máriu Kostúrovú, osoby choré na týfus, zaživa upálili vo vlastných domoch. Alexandra Bucku, Jána a Júliusa Kaliských zastrelili priamo v obci pred ich vlastnými domami. V bunkri, provizórnej polnej ošetrovni (OP #2,#3), povyše obce upálili 12 tažko ranených partizánov a dalších 19 Kalištanov vyvliekli do chotára obce Moštenica, kde ich zastrelili. Okrem týchto obcanov padlo za obet fašistom v ten istý den aj 14 madarských partizánov a jeden slovenský partizán. Celkove v moštenickom chotári esesáci zavraždili 40 vlastencov a 104 obcanov odvliekli do zajatia. Dráma najzvrátenejšieho sadizmu sa skoncila otrasnou vraždou Kalištana Jozefa Vyšného, otca siedmich nezaopatrených detí, ktorého fašistickí kati odvliekli do Turcianskych Teplíc, kde ho ako gulatinu rozpílili na rámovej píle. V Kališti z celkového poctu 42 domov lahlo popolom 36.

   Teroristické taženie Einsatzkommanda 14 proti úcastníkom Slovenského národného povstania dosiahlo 3. 11. 1944 v Pohronskom Bukovci mimoriadny výsledok. V dome Jozefíny Rybárovej fašistické oddiely smrti SD z Banskej Bystrice pod velením SS -hauptsturmführera Jenscha a za priamej asistencie SS - sturmscharführera Róberta Piecka zajali generálov povstaleckej armády: Rudolfa Viesta a Jána Goliana. Neskôr boli vypocúvaní a popravení v koncentracnom tábore vo Flossenburgu. Zákerná poprava generála Rudolfa Viesta (OP #5), generála Jána Goliana (OP #6) a dalších ceskoslovenských dôstojníkov je jedným z množstva usvedcujúcich dôkazov, ako Hlavný ríšsky úrad pre bezpecnost (RSHA) zásadne porušoval a nedodržiaval medzinárodné dohody o ochrane vojnových zajatcov.