Protipovstalecká teroristická cinnost jednotky

Edelweis (Abwehrgruppe 218)

   K najnebezpecnejším fašistickým jednotkám na Slovensku patrila špeciálna teroristická protipartizánska jednotka Edelweis. Jej úderné jadro tvoril špeciálny oddiel Slovenskej pracovnej služby (SPS), ktorý spolu s dalšími tromi oddielmi SPS bol koncom októbra 1944 v pocte 1 000 mužov nasadený do priestoru Žilina - Cadca na opevnovacie práce. Výnosom ministerstva národnej obrany, císlo 477 518 tajné 3a-1944, bol špeciálny oddiel, úderná rota SPS, v pocte 200 mužov na cas tvrdého protipartizánskeho teroristického výcviku podriadený štábu nemeckej pionierskej ženijnej jednotky PI.SO. Štáb 115 v Žiline (velitel oberstleutnant Pawlitschek). Špeciálny vojenský a spravodajský výcvik, ktorý viedli nemeckí inštruktori, sa zameriaval na organizovanie a uskutocnovanie protipartizánskych akcií, na zvládnutie obsluhy zbraní každého druhu a typu, na zaobchádzanie s výbušninami, na všestrannú sabotáž, obsluhu rádiostaníc atd. Ministerstvo národnej obrany Slovenskej republiky pridelilo k rote Slovenskej pracovnej služby na ideologické dotvárnenie príslušníkov jednotky v duchu nacistických doktrín farára Zelinu. Dna 4. 11. 1944 slovenské MNO vyšlo v ústrety velitelovi nemeckých okupacných vojsk generálovi Hoflemu a rotu SPS organizacne podriadilo velitelovi Edelweisu majorovi grófovi Ervínovi von Thun-Hohenstein. V skutocnosti sa tento špeciálny oddiel SPS stal neoddelitelnou súcastou Edelweisu až po absolvovaní výcviku v Žiline a úspešných protipartizánskych a proticivilných akciách v okolí banskoštiavnického Pocúvadla a na lokalite Jablonov - Nová Bana v dnoch 19. - 26. 11. 1944, ked major Thun usúdil, že jednotka SPS sa osvedcila. Velitelom slovenskej roty jednotky Edelweis sa stal zradný povstalecký dôstojník kapitán Ladislav Nižnanský (OP #4), ktorý k 16. 12. 1944 z 200 bývalých príslušníkov SPS prísnou selekciou zúžil výber kandidátov na janiciarsku službu v nemeckej brannej moci na 130 osôb.

   Štáb jednotky Edelweis tvorili zväcša nemeckí fašistickí vrahovia ukrajinského národa zlovopovestnej špionážnej divízie Brandenburg. Jednotka Edelweis predstavovala co do zloženia pestrú zmes vlastizradcov rôznych národností, ktorú tvorili rôzne nacionálne živly, deklasovaní zlocinci, fašisticky a nábožensky zvrátení jednotlivci a mladí výrastkovia z radov zdemoralizovanej slovenskej mládeže. Zlocinci z jednotky Edelweis, alias Abwehrgruppy 218, využívali práva nemeckých vojakov. Za teroristické, špionážne a perzekucné zásluhy ich fašisti vyznamenávali medailami pre východné národy a navrhovali na vyznamenanie rádmi Železného kríža. Mesacný žold vo výške 500 korún slovenských dostávali so zvýšeným prídelom potravín, alkoholu a cigariet. Ich hmotná zainteresovanost na akciách bola motivovaná i odmenovaná možnostou konfiškovat osobné veci zajatých, respektíve zavraždených osôb.

   Smery asi 50 teroristických prepadov Edelweis, zasiahli takmer celé stredné a západné Slovensko. Pocas týchto prepadov, ktoré osobne riadil major Ervin Thun-Hohenstein, fašisti zavraždili viac než 300 ludí a viac ako 600 zajatých osôb odovzdali do rúk bezpecnostnej polície SIPO, bezpecnostnej služby SD a odboru I-s 178. divízie Tatra. Väcšina zaistených sa už nikdy domov nevrátila. Ohnivká dlhej retaze teroru a vrážd Edelweis sa zacali spájat pocas protipartizánskych precesávacích akcií do Zázrivej a Hornej Štubne v októbri 1944. V dalších štyroch mesiacoch represívne opatrenia tejto jednotky zasiahli okolie Banskej Bystrice, Zvolena, Kremnice, Blatnice, Brezna, Banskej Štiavnice, Oslian, Ilavy, Handlovej, obec Podhradie, Prochot, Dolné Vestenice a okolie Novák.

Záver

   Štatistika zlocinov proti ludskosti, ktorých sa dopustili fašistické okupacné jednotky spolu s jednotkami Pohotovostného oddielu H bezpecnostnej polície SIPO a služby SD, Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, Edelweis, jednotky SS Jozef od zaciatku Slovenského národného povstania až do oslobodenia Slovenska hovorí o 186 masových hroboch s 3956 obetami, z coho bolo 3025 mužov, 720 žien a 211 detí (z nich väcšina bola utýraná, umucená a popravená na strednom Slovensku).

   Po vítazstve národov protihitlerovskej koalície nad nemeckým fašizmom a jeho spojencami boli pred Medzinárodným súdnym tribunálom v Norimbergu od 20. 11. 1945 do 4. 10. 1946 súdení a odsúdení tí, ktorých zlociny sa oznacovali ako genocída. Absolútna väcšina zlocincov rôzneho kalibru však v dôsledku prehlbujúcich sa nezhôd medzi bývalými spojencami protifašistickej koalície v povojnových rokoch, v období studenej vojny, v 60. rokoch, nebola, respektíve ani v súcasnosti nie je potrestaná. Súdne procesy s pohlavármi slovenského totalitného režimu pred Národným súdom v Bratislave v rokoch 1945-1947, procesy z roku 1958 s vrahmi z Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, ich pomocníkmi a s príslušníkmi špeciálnej protipartizánskej jednotky Edelweis z roku 1962 v plnom rozsahu odhalili tvár nacistických zlocincov i zdroje fašizmu. V súcasnosti prebieha súdne konanie s kapitánom Ladislavom Nižnanským, velitelom slovenskej roty jednotky Edelweis.

Obrazová príloha:
1)  Dom v osade Bully                                     
2) Bunkre pod Sucharinou
3)  Provizórna polná ošetrovna                    
4) Kapitán Ladislav Nižnanský
5) Generál Rudolf Viest                            
6) Generál Ján Golian                                
                                                              
Touto cestou chcem podakovat všetkým tím, ktorí sa podielali na tvorbe horeuvedených webových stránok, pretože materiál obsiahnutý v tejto téme sa zhána len velmi tažko.