Obsah:
1) Úvod - 3 -
2) Ozbrojené fašistické sily na Slovensku - 3 -
3) Protipovstalecká teroristická cinnost Sonderkommanda 7a - 5 -
4) Protipovstalecká teroristická cinnost Einsatzkommanda 14 - 6 -
5) Protipovstalecká teroristická cinnost Edelweis (Abwehrgruppe 218) - 8 -
6) Záver - 9 -
7) Obrazová príloha - 10 -
8) Použitá literatúra - 11 -
Úvod
14. 3. 1939 vzniká samostatný Slovenský štát. Vo svete bol uznaný väcšinou svetových velmocí, otvorene ho neuznal len bývalý ZSSR. Ale aj napriek tomu bol považovaný za satelit fašistického Nemecka. V tom období sa stal prezidentom Dr. Jozef Tiso, ktorého osoba je dodnes konfrontovaná. Avšak táto situácia všetkým nevyhovovala a tak zacali vznikat ilegálne a zahranicné skupiny, ktoré sa sústredili na protifašistický odboj. Tieto skupiny sa neskôr zjednotili a spolu s armádnymi zložkami pod vedením ilegálnej SNR v Banskej Bystrici otvorene vystúpili na boj proti fašizmu, ktorý zacal 29. 8. 1944 a bol známy ako Slovenské národné povstanie. Cielom bolo oslobodit územie Slovenska, obnovit Ceskoslovensko a vynat lud spod Hitlerovej nadvlády. O tom, co sa dialo pri potlácaní tohto povstania sa píše dalej.
Ozbrojené fašistické sily na Slovensku
Slovenské národné povstanie dovršilo politický a morálny bankrot klérofašistického režimu, ktorý sa mohol udržat pri moci už len na zvyšku mimopovstaleckého územia, aj to len s pomocou divízií nemeckého fašistického wehrmachtu, vojsk SS, zložiek gestapa, jednotiek bezpecnostnej polície SIPO, bezpecnostnej služby SD a surovej soldatesky špeciálnych protipartizánskych jednotiek zložených z elitných zabijakov mnohých národností.
Existencia súvislého povstaleckého frontu prinútila nacistov, aby okupacnú politiku voci Slovensku zamerali predovšetkým na vojenské potlacenie Slovenského národného povstania a na nutnost pacifikovat slovenský priestor. Povstalecké jednotky totiž predstavovali potenciálne nebezpecenstvo pre skupiny armád Stred a Juh z pozície „paradesantnej armády" v tyle nepriatela. Preto sa žiadalo priestor Slovenska pacifikovat tak, aby sa dosiahla stabilita bezprostredného zázemia fašistických vojsk.
Priamu okupáciu Slovenska jednotkami wehrmachtu a zložkami zbraní SS v zázemí výdatne podporovali orgány a útvary Pohotovostnej skupiny H nemeckej bezpecnostnej polície SIPO a bezpecnostnej služby SD. Jej jadro tvorili dve einsatzkomandá 13 a 14, zriadené v Brne v dnoch 30.-31. augusta 1944 na cele s SS - obersturmbannführerom Dr. Josephom Witiskom. Za otvorenej asistencie slovenského totalitného režimu, ktorý bol nástrojom nemeckej nadvlády, nastúpili okupacné jednotky wehrmachtu, zbraní SS, zložiek gestapa a príslušníkov jednotlivých einsatzkománd SIPO a SD na cestu bezuzdného teroru, masového vraždenia a plienenia. Na tom sa zúcastnovali Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy a jednotky Heimatschützu (Domobrany), ktoré plnili akúsi suplujúcu úlohu žandárstva a politickej polície pri vykonávaní fašistických bezpecnostných opatrení.
