Politický systém ČSR
- 14.11.1918 parlament zvolil Masaryka za prezidenta. Bol ním do r. 1935. Na Slovensku bol najväčším predstaviteľom Vavro Šrobár.

Štátnu moc sa delila :
1. výkonná moc - vláda
2. zákonodarná moc – parlament
3.súdna moc – súdy a prokuratúry

Výkonná moc – úradnícka vláda bola zastúpená odborníkmi, ktorý boli zástupcami strán, ktoré získali väčšinu.
Zákonodarná moc – najvyšším zákonodarným orgánom bolo zákonodarmé zhromaždenie, ktoré malo dve komory :
1. Snemovňu (300 členov)
2. Senát (150 členov)
- voliť sa mohlo od 26 rokov a zvolený musel mať najmenej 45 rokov.
- senát pripomienkoval zákony. O rozhodujúcich otázkach rozhodovala rada piatich strán : Agrárna, Sociálno – demokratická, ľudová, národnosociálna, národnodemokratická strana.

Súdna moc - zabespečovanie dodržiavania zákonov. V r. 1923 bol prijatý zákon na ochranu republiky – stíhaný mohol byť každý, kto vystupoval proti záujmom republiky v snahe zdiskreditovať ju.

- 29.2.1920 Národné zhromaždenie schválilo ústavu ČSR, ktorá platila až do roku 1938. Potvrdila všetky slobody vydobité už ua Rak. – Uh. a rozšírila ich o všestranne tajné hlasovacie právo. Volebné právo pre voľby do miestnych a okresných Zastupiteľstiev. Zakotvila hlavu štátu. Prezident bol volený Národným zhromaždením. rezident menoval vládu, ktorá sa zodpovedala Národnému zhromaždeniu. Základom tejto ústavy bola Francúzka ústava z r. 1875 spolu s ústavou USA.
- republika sa budovala ako buržuáznodemokratický štát, založený na 3 zásadách T.G.Masaryka.
1. Demokracia – hl. triedou bola buržuázia. Občania mali právo zúčastňovať sa na riadení a organizácií štátu
2. Hmanita – čl. má určité morálne zásady, ktoré uolatňuje v morálnom živote
3. Pokrok – třeba vytvárať také hospodárstvo, ktroré by zabespečovalo rast životnej úrovne

- Agrárna strana – dlhé obdobie najvplyvnejšiou stranou v republike ( do r. 1928). Presadzovala pozemkovú reformu. Jej predsedom bol Švehla, ktorý bol zároveň predsedom vlády. Po ňom predsedal Beran, ktorý kolaboroval s Nemcami. V r. 1922 sa Agrárna strana premenovala na Republikánsku stranu poľnohospodárov a maloroľníckeho ľudu. Na jej čele stál M. Hodža. Cieľ strany – splnenie hospodárskych záujmov roľníkov a uskutočnenie pozemkovej reformy. V r. 1925 sa stala najsilnejšiou stranou v republike. Uznávala sojbytnosť Slovenska.

- Ľudová strana sa v r. 1925 premenovala na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu. Bola národne orientovaná, pokúšala sa o autonómiu Sloveska. Opierala sa o esťanskú ideológiu. Mala reakčný prouhorský snem, ktorý bol prezentovaný Vojtechom Tukom (v r. 1929 odsúdený ako maďarský špión). HSĽS
sympatizovala s talianským fašizmom. Pod jeho vplyvom vytvorila Rodobranu, predchodcu Hlinkovej gardy.

- V Čechách bola HSĽS Sociálno – demokratická strana, ktorá mala cieľ priblížiť sa sociálne spravodlivej spoločnosti vývojom, uskutočňovaním, alebo zlepšením pracovných podmienok. Disiahla uzákonenie 8 – ročnej školskej dochádzky, 8 – hodinového pracovného času, voľby aj pre ženy, zrišenie majetkového cenzusu. Predstaviteľom Slov. soc. demokracie bol Dr. Ivan Dérer – ideológ čechoslovakizmu

- mladšia generácia sa v tridsiatich rokoch prihlásila k svojbytnosti Slovenska a samospráve.
- v roku 1921 vznikla KSČ, ktorá sa odštiepila od Sociálnej demokracie. Bola sekciou Komunistickej internacionály. V jej čele boli Bohumil Jílek a Marek Bolen. Na iatom zjazde KSČ v roku 1925 sa na čelo dostal Klement Gottwald
- odnože českých strán na Slovensku : Živnostenská strana, Lidová strána, Národná demokracia, Gajdova fašistická strana
- menšinové strany : Krajinská kresťansko – sociálna strana,

Maďarská národná strana. Neskôr sa zjednotili a vytvorili Zjednotenú maďarskú stranu
- Fašistické strany : tvorili piatu kolónu – quizling. Využívali diktatúru na nástup fašizmu.
V Čechách : Sudetonemecká strana – na jej člene stál Henlein.
Na Slovensku : Karpatonemecká strana – na jej čele stál Frank Karmazin.