- V Čechách vládol do r. 1611 Rudolf II.. Bol to slabý panovník, proti ktorého vôli bol v Čechách prijatý majestát, ktorý znamenal náb. slobodu. V roku 1611 bol Rudolf II. svojim bratom Matejom II. donútený odstúpiť z českého trónu. Matej bol aj Habsburským cisárom. Roku 1619 sa Matejovým nástupcom stal Ferdinand II. Habsburský, ktorý majestát porušoval.

- Evanjelici si chceli v mestečku Hroby postaviť nový kostol, proti tomu však boli katolíci, ktorí tvrdili, že pôda je posvätená biskupom.. 21. mája 1618 sa uskutočnil stavovský snem v Prahe. Zišli sa tu predstavitelia protestantských stavov, ktorí boli za povolenie stavby. Na tomto sneme radikáli odstavili umiernených a vybrali sa žiadať kráľovských miestodržiteľov na Pražský hrad o povolenie stavby. Tí ich ale vysmiali.

- 26. mája 1618 – 2. Pražská defenestrácia. Protestanti boli rozzúrený a povyhadzovali miestodržiteľov z okien. Tento čin sa pokladá za začiatok českej vojny a teda aj za začiatok celej 30 ročnej vojny. Predstavitelia českých stavov vyhlásili novú vládu, zosadili Mateja II. z trónu a za kráľa zvolili Fridricha Faldského (zimný kráľ – vládol len 1 zimu), vodcu protestantskej únie, ktorá vznikla v Nemecku. Jej protikladom bola katolícka liga.

- K českým stavom sa nepridal jednoduchý ľud, pretože nepodporovali sociálne reformy na vidieku. Stavy tiež nechceli uspokojiť požiadavky miest, ktoré ich preto tiež prestali podporovať. Stavy verili, že im pomôžu Angličania, pretože Fridrich Faldský bol manžel dcéry anglického kráľa Jakuba I.. Došlo tiež k umierneniu protestantskej únie a kat. ligy a tak české stavy zostali osamotené.

- Stavovské vojská sa dostali k Viedni. Pomáhal im sedmohradský knieža Gabriel Bethlen. Cisár Ferdinand II. mal podporu od katolíckej ligy. České nekatolícke stavy začali prehrávať.
- 8. novembra 1620 – Bitka na Bielej hore (kopček pri Prahe). Táto bitka trvala len 1,5 hodiny a Česi utrpeli katastrofálnu porážku. Jej dôsledky boli: rekatolizácia, konfiškácia majetkov vodcov revolúcie, Čechy sa stali rakúskou provinciou Bohémiou a začali tu panovať Jezuiti.

- 21. júna 1621 sa na Staromestskom námestí v Prahe uskutočnila poprava 27 pánov (bol tu popravený aj Ján Jesenius). V roku 1626 vydali Habsburgovci nariadenie, podľa ktorého každý kto neprestúpi na katoĺicku vieru musí do roka odísť z Čiech. To vyvolalo masovú emigráciu z českých krajín.
- Roku 1627 bolo obnovené krajinské zriadenie. Bola vydaná ústava, ktorou bol ustanovený absolutizmus. Habsburgovci sa stali jedinými dedičmi českého trónu. Bol presadzovaný centralizmus, rekatolizácia a germanizácia. České stavovské povstanie sa tak skončilo totálnym víťazstvom Habsburgovcov.

30 ročná vojna mala 4 fázy:

- 1. fáza (1618 – 1623): Patrí sem české stavovské povstanie a Faldská vojna (1621 – 1623). Tá vypukla po úteku Fridricha Faldského z Čiech do Faldska. Tu sa s pomocou Bethlen snažil o zvrat, no Nakoniec bol Habsburskými voskami na čele s gen. Tillym porazený.

- 2. fáza (1632 – 1629): Dánska vojna. V tejto fáze sa začína celoeurópska vojna. Anglicko, Nizozemsko a Francúzsko boli znepokojené habsburským víťazstvom atak uzavreli dohodu s dánskym kráľom Kristiánom IV., ktorý chcel rozšíriť svoje územie. Tak vznikla protihabsburská koalícia – Nizozemsko, Anglicko, Dánsko, Nórske kráľovstvo. Do služieb Habsburgovcov sa dostáva Albrecht z Valdšteina. Ten za krátky čas zhromaždil silné vojsko a spolu s gen. Tillym porazili pri rieke Lutzene roku 1626 dánskeho kráľa a jeho protestantských spojencov. Albrecht získal rozsiahle územiaa v roku 1629 podpísal mier s Dánmi v Lübecku. Zato bol zbavený velenia.

- 3. fáza (1630 – 1635): Švédska vojna. Habsburské vojská začali prehrávať. Ne čele protihabsburskej koalície bol Gustáv Adolf II. – švédsky kráľ. Habsburgovci požiadali Valdšteina, aby sa vrátil. On tak urobil, ale uzavrel tajnú dohodu zo Švédmi, že dostane Český trón. Švédov podporovalo Francúzsko a Nizozemsko. Roku 1631 vyhrali Švédi nad Habsburgovcami pri Breitenfelde a roku 1632 aj pri rieke Lech. V tejto bitke padol aj gen. Tilly. Gustáv obsadil Porýnie a Mníchov. V roku 1631 Sasi obsadili Čechy. Valdštein chcel za pomoc Habsburgovcom vládnuť všetkým dobytým územiam a požadoval tiež veľkú odmenu. Tí mu to sľúbili a tak Valdštein roku 1632 v bitke pri Lutzene porazil Gustáva Adolfa, ktorý tu bol zabitý. Vo švédsku nastúpila na trón neplnoletá kráľovná Kristína, za ktorú však musel vládnuť kancelár Axel Oxenstiern. Ten odsúhlasil pokračovanie vo vojne. Roku 1634 bol na cisárov rozkaz v Chebe zavraždený Albrecht z Valdšteina. Keďže bol vyhlásený za zradcu, všetky jeho majetky pripadli novej rakúskej šľachte. Po jeho smrti cisárske vojská roku 1634 pri Nordlingene porazili Švédov aroku 1635 bol podpísaný mier.

- 4. fáza (1635 – 1648): Francúzsko – Švédska vojna. Bojovalo sa tu o hegemóniu v Európe. Na čele Francúzov bol kardinál Richelie. Ten sa spojil s Nizozemskom. Švédi vtrhli do Nemecka a do Čiech – tu vyplienili Prahu a odišli. Odvtedy ani jedna strana nemala prevahu. V roku 1644 sa viedlo prvé mierové rokovanie v Osnabrücku. Ďalšie bolo v Munsteri. Švédi chceli obnoviť stav z roku 1618, ale nakoniec platil stav z roku 1624. Švédi tak získali pobrežie Baltu, Francúzi Alsasko a Lotrinsko a Čechy zostali pod habsburskou nadvládou.
Roku 1648 bol podpísaný Vestfálsky mier, ktorým sa oficiálne skončila 30 ročná vojna. Potvrdil nezávislosť Švajčiarska, Nizozemska. Nemecko zostalo rozdelené na viacero kniežatstiev, z ktorých najviac vzrástlo Brandenbursko.