Neskoré cisárstvo a koniec Západorímskej ríše

- Roku 284 vojsko na východe vyhlásilo za svojho veliteľa Gaia Valeria Diocletiana.
- Diocletiánovým nástupom na trón sa začalo nové obdobie rímskeho cisárstva – dominát (cisár sa stáva neobmedzeným vládcom ríše). Rímski cisári používajú titul Dominus set Deus (Pán a Boh).
- Diocletianus (284 – 305)
- rozdelil územie na provincie (tie vytvárali väčšie celky – diecézy a prefektúry).
- Vojenskú správu oddelil od civilnej.
- Veľké légie rozdelil na menšie.
- Vybral si spoluvládcu a každý z nich si vybral svojho zástupcu, čiže vládli 4 cisári. Tento systém sa volá tetrarchia.
- Nová hospodárska reforma – pevne stanovené ceny a nové peniaze.
- Roku 305 sa vzdal svojho postavenia.
- 313 – Milánsky edikt – kresťanstvo sa stalo povoleným náboženstvom
- Konštantín Veľký (321 - )
- V občianskej vojne porazil svojich nepriateľov a od r. 321 vládol ako jediný cisár.
- Roku 330 vybudoval druhé hlavné mesto ríše Konštantinopol.
- Ako prvý rímsky cisár využíval na svoje ciele kresťanstvo.
- 325 – Konštantín zvolal v meste Nikaia (dnes Iznik) zhromaždenie všetkých biskupov na ktorom prijali základné články kresťanskej viery.
- Rozdelenie ríše
- Roku 395 cisár Theodosius pred svojou smrťou rozdelil ríšu medzi svojich 2 synov na západnú, kde prevládala latinčina a vládol tu Honorius a na východnú, v ktorej sa hovorilo po grécky a vládol tu Arcadius.
- Okolo 2. stor n.l. sa vytvoril hunsky kmeňový zväz. Neskôr sa doň včlenili sarmatské a germánske kmene. Roku 375 zničili Gótsku ríšu.
- Medzi 4. a 7. stor. prebiehalo veľké sťahovanie národov.
- Ustupujúci Góti napadli roku 375 Východorímsku ríšu. Dohodli sa s panovníkom na spojenectve a mohli zostať pri Dunaji. Zle s nimy zaobchádzali a tak sa vzbúrili a roku 378 pri Adrianopole porazili rímske vojsko a zabili cisára Valensa.
- Od tejto porážky už cisári nikdy nepostavil svoje vojsko a musel si najímať germánske kmene. Keď nemal čím zaplatiť, tak germáni ničili jednotlivé mestá a dediny.
- Roku 410 Vizigóti pod velením Alaricha dobili „mesto miest“ Rím.
- Vizigótska ríša
- Centrum ríše bolo v Galii.
- V bitke na Katalaunských poliach roku 451 porazili spolu s rimanmi, nebezpečných húnov, na ktorých čele bol Atila. Rozpadla sa Hunská ríša a do Európy začali prenikať rôzne kmene (od 5. stor. aj Slovania)
- Vizigótov viedol Theodorich, ktorý v boji zahynul. Jeho nástupca Eurich ovládol takmer celú Galiu. Vtedy už ovládal skoro celú Hispániu. Neskôr však Vizigótov porazia Frankovia.
- Vandalské kráľovstvo
- Germáni – usadili sa v Panónii. Neskôr obsadili mestá Hippo Regius a Kartágo. Vytvorili tu kráľovstvo. Vodca – Geiserich. Roku 455 prenikli do Ríma a 2 týždne ho plieneili.
- V 6. stor. bolo kráľovstvo zničené Byzantským cisárom Justiniánom Veľkým.
- Zánik Západorímskej ríše
- Vojaci – germánsky pôvod – nechceli bojovať proti germánom.
- Roku 476 rímsky patricius Orestes dosadil na trón svojho syna Romulusa. Pre nízky vek mu hovorili Romulus Augustulus. V jeho službách bol germánsky náčelník Odoakar. Ten zosadil Romula a otca Oresta zabil. Symboly cisárskej moci poslal do Konštantinopola a sám sa vyhlásil za vládcu Itálie a kraľa germánskych kmeňov.
- POJMY:
- Diecéza – menšia časť rímskeho územia.
- Dominát – Obdobie vlády rímskych cisárov od roku 284 po rok 476.
- Hipodróm – Závodisko pri jazde na koňoch, alebo vozoch.