referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Samuel
Pondelok, 26. augusta 2019
Veľká Morava
Dátum pridania: 25.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Myscho98
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 380
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.2
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 8m 40s
Pomalé čítanie: 13m 0s
 
Pred príchodom Slovanov do Európy , presnejšie na územie Slovenska ( 4.-6. stor.), vládli na našom území aj iní panovníci. Medzi prvými boli keltskí vladcovia . O ich pobyte na našom území sa zachovalo naozaj málo informácií a vieme o nich len z mien na keltských minciach z 1.stor. pred našim letopočtom.

Jedným z prvých vladárov na našom území o ktorom máme informácie ,bol náčelník germánskeho kmeňa Kvádov - Vannius. Vannius bol chránencom Ríma a sami Rimania nazvali jeho prvý štátny útvar - Regnum Vannianum

(Vanniovo kráľovstvo).O polohe kráľovstva sa doteraz diskutuje, ale archeologické nálezy dosvedčujú , že sa rozprestieralo na juhozápadnom Slovensku. Po tridsiatich rokoch budovania a zveľaďovania kráľovstva sa proti nemu vzbúrili jeho vlastní synovci. Vannius bol porazený a s ním zničený aj prvý kráľovský útvar na našom území.

V roku 406 opustili naše územie germánski Kvádi. Odmietli sa zmieriť s nadvládou Húnou, ktorí od prelomu 4.-5. stor. ovládali priestor Karpatskej kotliny. Rýchly rozpad Húnskej ríše po smrti vodcu Atilu(453) otvoril v Karpatskej kotline priestor na politickú organizáciu germánov a slovanov.

Panóniu ovládali Ostrogóti , v Potisi a v Sedmohradsku vznikla ríša Gepidov. Prítomnosť germánov nebránila slovanskému osídľovaniu Karpatskej kotliny. O niekoľko rokov neskôr sa v blízkosti nášho územia rozpútala Longobardsko - Gepidská vojna.

Longobardský kráľ sa spojil s Avarmi a zničil Gepidov. Nakoniec toto územie museli opustiť aj Longobardi a prenechali ho Avarom.

Slovania sa museli podriadiť Avarom. V šiestom storočí, keď napätie medzi Slovanmi a Avarmi vrcholilo sa na stranu Slovanov pridal franský kupec Samo. Samo ako kupec už vedel o avarsko - slovanskej vojne a na naše územie viedol veľkú kupeckú karavánu a aj početný vojenský sprievod. Avari boli porazení a na našom území vzniká nový útvar - Samova ríša. Samo vládol v období od

623 - 658. Mal 12 nemenovaných manželiek a 22 synov a 15 dcér. Sama uznávali za svojho kráľa nielen Slovania na Slovensku a Morave, ktorí povstali proti Avarom, ale aj

české kmene, ktoré Avarský útlak nepoznali. Jeho vojsko odolalo aj trom útokom Franského kráľa -Dagoberta. Po tomto víťazstve(632) vtrhol na územie Franskej ríše. Pridali sa k nemu aj vzdialené české kmene a lužickí srbi. Po jeho smrti, o ktorej sa dozvedáme veľmi málo, sa ríša rozpadla. Samova ríša sa nachádzala na území dnešného Slovenska, Poľska, Česka a Rakúska.

Prvé zmienky o Nitrianskom kniežactve sú z prvej tretiny 9. stor. Vzniklo spojením viacerých slovanských rodov a kmeňov. Rozprestieralo sa na juhozápadnom Slovensku až po Biele Karpaty a možno k nemu patrila aj časť Spiša a Gemera. Prvých vládcov nepoznáme, ale vieme o Pribinovi, ktorý je označovaný za najstaršieho známeho slovanského vládcu na území Slovenska. Za jeho panovania (825-833) sa začala christianizácia. V roku 828 bol pri Nitre postavený prvý kostol zasvätený pravdepodobne Panne Márii. O konci Nitrianskeho kniežactva nemáme veľa správ. Známe je iba to, že ho z trónu zosadil vládca vedľajšieho Moravského kniežactva - Mojmír I.(833).Od tohto dátumu sa počíta vznik Veľkej Moravy.

Pribinove snahy o christianizáciu a zmenu hospodársko - sociálneho života nenašli odozvu medzi poprednými predstaviteľmi vtedajšej domácej spoločnosti. Z toho vznikali aj rôzne rozpory a to asi využil Mojmír a získal bez boja Nitrianske kniežactvo. Po asi 5-6 ročnom putovaní sa Pribina pridal so svojou družinou k

Frankom. Okolo roku 838 dal franský kráľ Ľudovít Nemec

Pribinovi do léna územie v Dolnej Panónii pri rieke Zale ústiacej do Blatenského jazera. Tu si vystaval Blatno hrad. Kedže jeho územie znemožňovalo expanziu Veľkej Moravy, bol neskôr porazený Rastislavom.

Vznik Veľkej Moravy sa datuje od roku 833, teda obsadením Nitrianskeho kniežactva Mojmírom až po rok 906 útokmi maďarských kmeňov na naše územie. Po Mojmírovej smrti sa stal veľkomoravským kniežaťom jeho synovec Rastislav (846-870).Bol dosadený franským kráľom Ľudovítom Nemcom. Ľudovít Nemec využil vnútorné nepokoje a dosadil na trón Rastislava. Kedže Mojmír bol na strane východofranského

kráľa, to isté sa očakávalo aj od Rastislava. Ale opak bol pravdou. Prvým náznakom nesúhlasu bolo poskytnutie

azylu franskému utečencovi Albgisovi, ktorého kráľ Ľudovít odsúdil na smrť. V roku 853 sa Rastislav spojil s Bulharmi, ktorí prepadli východofranskú ríšu, ďalej podporoval odboj Ratboda proti Ľudovítovi Nemcovi čo vyústilo k útoku Ľudovíta Nemca proti Veľkej Morave. Vojna však skončila porážkou a stiahnutím sa Ľudovítových vojsk z územia Moravy. V roku 869 sa Rastislavove a Svätoplukove (bol synovcom Rastislava a nitrianske údelné knieža) názory začali rozchádzať. Vyvrcholilo to až zradou Svätopluka. Svätopluk vydal franskému kráľovi Rastislava pod podmienkou, že získa moc nad Veľkou Moravou. V nasledujúcom roku 871 bol Svätopluk obvinený zo zrady a uväznený v Bavorskom väzení. Slavomírove povstanie, ktoré vzápätí vypuklo na území Veľkej Moravy proti frankom, už markgrófi Viliam a Engelšal (správcovia Veľkej Moravy )nedokázali potlačiť. Preto sa Karolman ( syn Ľudovíta Nemca ) odvážil k riskantnému kroku. Prepustil Svätopluka z väzenia a postavil do na čelo vojska proti Slavomírovi. Svätopluk sa však pridal na stranu Slavomíra a zničil Karolmanovo vojsko. Veľká Morava bola opäť slobodná a mala nového panovníka Svätopluka(871-894 ).V tomto čase sa prvýkrát objavuje označenie Veľká Morava.

Svätoplukovi sa ako prvému pripisuje titul a postavenie kráľa. Po úspešnom odrazení útokov Frankov sa Svätopluk oženil so sestrou českého kráľa Bořivoja. Bol to úspešný politický sobáš, ktorý mu zaručil podporu u českého panovníka. V roku 874 uzavrel mierovú zmluvu s franským kráľom Ľudovítom Nemcom. To mu uvoľnilo ruky, aby dobyl územia Vislanov pri Krakove, Chorvátov v Dolnom Sliezsku a polabských Srbov až k rieke Sale. Veľkomoravská ríša na vrchole Svätoplukovej slávy mala asi okolo 350 tisíc km2. Svätopluk zomrel roku 894.Ešte pred smrťou rozhodol o rozdelení vlády v krajine medzi svojich synov. Svätopluk II. sa pravdepodobne stal nitrianskym kniežaťom a bol podriadený bratovi Mojmírovi II., ktorý bol panovníkom Veľkej Moravy.

Veľkomoravská ríša sa rozpadla okolo roku 907.Presný dátum rozpadu Veľkej Moravy nepoznáme, ale vieme, že roku

907 keď sa pri Bratislave odohrala bitka medzi Maďarmi a Moravanmi Veľká Morava už neexistovala.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Veľká Morava SOŠ 2.9305 1208 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9656 469 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9624 1814 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9041 331 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9706 621 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9149 4212 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9861 1507 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9365 1814 slov
Veľká Morava SOŠ 3.0000 1509 slov
Veľká Morava GYM 2.9185 327 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.