Konferencia vo Wannsee

Hoci sa masové vyvražďovanie Židov a iných národov vykonávalo už dosť dlhý čas, popredným hitlerovcom sa na tom niečo nepozdávalo. Konečnému riešeniu (Endlösung), ako to volali, niečo chýbalo. Trochu viac poriadku. A tak, aby sa zabezpečil jednotný postoj vládnych úradov a urýchlil celý proces, konala sa 20. januára 1942 v Berlíne, Am Grossen Wannsee 56/58 v budove Komisie Interpolu porada. Táto akcia sa pôvodne mala konať 9. decembra 1941, ale Japonci 7. decembra zaútočili na americký prístav Pearl Harbor a tak porada musela byť z tohto dôvodu odložená.

V lete 1941 vydal Hitler ústny pokyn na úplnú likvidáciu všetkých Židov. Na jeho základe vydal 31. júla Hermann Göring smernicu pre Reinharda Heydricha a Heydrich následne zorganizoval poradu. Göringa na nej zastupoval Erich Neumann. V prepychovo zariadenej miestnosti a pri dobrom obede sa rozhodovalo o osude miliónov Židov. V zápisnici sa píše: "Konečné riešenie židovskej otázky treba uplatniť približne voči 11 miliónom ľudí." Myslelo sa na Židov z celej Európy a do úvahy sa dostalo aj všetkých dvesto albánskych Židov. Jasnejšiu predstavu o konferencii si urobíte po prečítaní dokumentov.

Smernica Hermanna Göringa Heydrichovi z 31. 7 1941:

Dodatkom k úlohe, ktorou ste boli poverený dňa 24. januára 1939 a ktorá súvisela s riešením židovského problému vysťahovaním a evakuáciou najvhodnejším spôsobom, Vás poverujem realizáciou všetkých potrebných príprav organizačného, technického a materiálneho charakteru, smerujúcich k úplnému vyriešeniu židovskej otázky v nemeckej sfére vplyvu v Európe. K spolupráci s Vami zaväzujem aj iné vládne ustanovizne, pokiaľ sa ich spomínaná otázka týka. Ďalej Vás žiadam, aby ste mi v blízkej budúcnosti poslali celkový plán organizačných, technických a materiálnych opatrení potrebných na realizáciu konečného riešenia židovskej otázky.

Heydrichova pozvánka na poradu zo dňa 19. 11. 1941:

31.7.1941 ma ríšsky maršal Veľkonemeckej ríše poveril, aby som spolu so všetkými ostatnými zainteresovanými ústrednými ustanovizňami podnikol všetky potrebné prípravy organizačného, technického a materiálneho charakteru na úplné vyriešenie židovskej otázky v Európe a aby som mu v krátkom čase predložil úplný koncept akcie. Prikladám fotokópiu tohto poverenia.
Keďže tieto otázky treba brať mimoriadne vážne, medziiným aj v záujme jednotného postoja všetkých zainteresovaných ústredných ustanovizní k ďalším úlohám spojenými s prácami na konečnom riešení, navrhujem, aby sa stali predmetom spoločnej diskusie. Pripisujem tomu veľký význam, lebo 10. októbra vďaka početným a pravidelným transportom opustili územie ríše vrátane Protektorátu všetci Židia, ktorí boli evakuovaní na východ.
Preto Vás pozývam, takisto ako ostatných, ktorých zoznam prikladám, na diskusiu spojenú s obedom, ktorá sa bude konať 9. decembra 1941 o 12:00 v budove Komisie Interpolu v Berlíne, Am Grossen Wannsee, číslo 56/58.

Zoznam pozvaných na poradu vo Wannsee:

Alfred Meyer, Ministerstvo pre východ
Dr. Georg Leibrandt, Ministerstvo pre východ
Erich Neumann, štátny sekretár Úradu pre štvorročný plán
Dr. Roland Freisler, štátny sekretár ministerstva spravodlivosti
Gerhard Klopfer, obergruppenführer SS, zástupca šéfa Úradu strany
Friedrich Kritzinger, ministerský radca ríšskeho kancelára
Adolf Eichmann, stardanterführer SS, Hlavný ríšsky úrad pre bezpečnosť
Dr. Rudolf Lange, sturmbannführer SS z KdS Lotyšsko
Heinrich Müller, gestapo
Dr. Karl Schöngarth, oberführer SS, bezpečnostná služba Generálneho gouvernementu
Otto Hoffmann, obergruppenführer SS, Hlavný ríšsky úrad pre bezpečnosť
Wilhelm Stuckart, právnik, štátny sekretár ministerstva vnútra, člen SA aj SS
Martin Luther, ministerstvo zahraničia, šéf sekcie Nemecké oddelenie
Josef Bühler, brigadeführer SS, štátny sekretár v Generálnom gouvernemente
Časť zápisnice z porady:

Prísne tajná vec. Záznam z porady. 30 kópií.
Kópia č.
Účastníci porady o konečnom riešení židovskej otázky dňa 20. januára 1942 v Berlíne, Am Grossen Wannsee 56/58

V priebehu konečného riešenia budú Židia umiestňovaní pod primeranou správou a primeraným spôsobom na pracovné využitie na východe. Pohlavia budú od seba oddelené a práceschopní Židia budú vo veľkých skupinách odvádzaní na stavby komunikácií, kde bude bezpochyby väčšia časť vyradená prirodzenou cestou.
Zvyšok, tvoriaci zrejme najodolnejšiu časť populácie, si vyžiada náležité zaobchádzanie, lebo predstavuje prirodzený výber, ktorý by sa po oslobodení mohol stať zárodkom nového rozmachu židovstva. (Príučku nám dávajú dejiny.)
Počas praktickej realizácie konečného riešenia bude Európa prečesávaná od západu na východ.

Standartenführer SS Eichmann, ktorý vypracovával zápisnicu, v prvej verzii uviedol:

„Napokon obergruppenführer Heydrich dostal otázku súvisiacu s praktickými ťažkosťami spojenými so spracúvaním veľkého počtu osôb. Obergruppenführer vyhlásil, že sa zvažovali rozličné metódy. Strieľanie sa pokladá za neprimerané riešenie z viacerých dôvodov. Je pomalé. Bezpečnosť pokrivkáva a medzi čakateľmi na mimoriadne zaobchádzanie môže vypuknúť panika. Navyše sa zistilo, že táto metóda má zhubný vplyv na našich mužov. Vyzval sturmbannfhrera Dr. Rudolfa Langeho (KdS Lotyšsko), aby vystúpil ako očitý svedok. Sturmbannführer Lange podal informáciu o troch rozličných metódach použitých v poslednom období, čo umožnilo ich porovnanie. 30. novembra zastrelili v lese neďaleko Rigy tisíc berlínskych Židov. 8. decembra jeho chlapi zorganizovali v Kulmhofe mimoriadne zaobchádzanie pomocou pojazdných plynových komôr. Od októbra sa v osvienčimskom tábore konajú pokusy s cyklónom B na ruských zajatcoch a poľských Židoch. Tamojšie výsledky sú veľmi sľubné z hľadiska kapacity aj bezpečnosti.“

A takto vyzerá koniec zápisnice po zredigovaní Heydrichom:

„Napokon sa konala diskusia o rozličných možnostiach riešenia.“