referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kazimír
Pondelok, 4. marca 2024
Oslobodenie Osvienčimu
Dátum pridania: 24.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: swerigel
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 441
Referát vhodný pre: Iné (napr. kurzy) Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Pred 60 rokmi, 27. januára 1945, oddiel Červenej armády na poľskom území obsadil nemecký vyhladzovací tábor Osvienčim-Brzezinka, v ktorom nacisti zavraždili pravdepodobne až štyri milióny ľudí. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.

Nemecké vojská, ktoré okupovali Poľsko, založili Osvienčim v roku 1940 ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre židov, ktorých tam privážali z celej Európy.

V novozaloženom tábore použili 3. septembra 1941 prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zavraždili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.

Postupne Nemci z Osvienčimu-Brzezinky vybudovali svoj najväčší vyhladzovací tábor v ére fašistického Nemecka: v januári 1942 okrem plynových komôr v tábore Osvienčim I dokončili štyri veľké plynové komory aj v tábore Osvienčim II (Brzezinka/Birkenau).

Koncom marca 1942 prišli do Osvienčimu prvé transporty židov zo Slovenska a Francúzska. V júli priviezli židov z Holandska. Od júla do septembra 1942 doviezli nacisti do Treblinky - po Osvienčime druhej najväčšej smrtiacej mašinérie v Poľsku - 300.000 židov z varšavského geta. V auguste prišli vlaky s väzňami z Belgicka a Juhoslávie, v októbri z terezínskeho geta, v novembri z Grécka.

Len Ríšske železnice (zo Slovenska to boli Slovenské železnice) dopravili do vyhladzovacích táborov za ceny platné v osobnej doprave viac ako tri milióny židov.

V máji 1944 deportovali do Osvienčimu 437.402 židovských občanov z Maďarska. Keďže v tom období Červená armáda prenikla do Poľska, hlavný veliteľ SP v Generálnom gubernáte dal v júli 1944 rozkaz vyprázdniť aj menšie tábory, ktoré ešte zostali v prevádzke. Väzňov z nich zväčša transportovali do Osvienčimu. V júli až septembri 1944 nacisti zrušili geto v Lodži, preto viac ako 62.000 židov odoslali do Osvienčimu, ale aj do táborov v Nemecku. V auguste 1944 v Osvienčime-Brzezinke denne zabili 20.000 ľudí.

Na konci roka 1944 na Himmlerov rozkaz zlikvidovali v Osvienčime technickú inštaláciu plynových komôr i krematórií. Osobitné mužské i ženské komandá museli krematóriá naplniť popolom z ľudí, pokryť zeminou a obrobiť.

V januári 1945 sa začala ofenzíva sovietskej armády smerom na Krakov a Osvienčim. Osvienčimské tábory evakuovali, pritom mnohých väzňov tam ešte stačili zavraždiť. Desaťtisíce polomŕtvych ľudí prinútili nastúpiť na pochody smrti - väčšina z nich cestou zahynula. Nakoniec vojaci Červenej armády 27. januára 1945 vstúpili na územie najväčšieho nacistického likvidačného tábora. Ohromení a šokovaní vojaci oslobodili zostávajúcich 7600 zúbožených väzňov. Počet v Osvienčime-Brzezinke zavraždených ľudí nie je možné exaktne určiť: podľa odhadov historikov ide o 1,2 až 1,6 milióna ľudí. Iné štatistiky hovoria o troch až štyroch miliónoch obetí.

Obeťami v histórii nevídaného besnenia sa vo všetkých nacistických koncentračných táboroch stalo približne šesť miliónov židovských mužov, žien a detí. Pôvodom z Poľska bolo 2.700.000 osôb, z bývalého Sovietskeho zväzu 2.100.000, z Maďarska 550.000, z Rumunska 211.214, z Nemecka 165.000, z Česka a Slovenska 143.000, z Holandska 102.000, z Francúzska 76.134, z Rakúska 65.459, z Juhoslávie 60.000 až 65.000, z Grécka 59.185, z Talianska 6513, z Luxemburska 1200 a z Nórska 756 ľudí.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.