Prvý most cez Dunaj-Starý most r.1891

Terajší Starý most sa voľakedy volal Most cisára Františka Jozefa, Štefánikov most, Most Červenej armády. Na sklonku 19.stor. bola už Bratislava dôležitým priemyselným centrom Uhorska, ale chýbalo jej pevné spojenie s pravým brehom Dunaja. O postavení prvého trvalého mosta sa rozhodlo na krajinskom sneme v roku 1889 zásluhou ministra Barossa. Podľa projektu francúzskeho inžiniera F. Cathry-Saléza postavili most od 12.8.1889 do 22.12.1890. Slávnostne ho otvoril cisár František Jozef 30.12.1890, podľa ktorého dostal aj meno. Oceľový most mal 7 polí, z ktorý stredné bolo najväčšie 92m. K nemu sa symetricky pripájali z každej strany dve polia po 72m a jedno pole 32m dlhé. Celková dĺžka mosta bola 458,45m. Na bratislavskej strane postavili murované colnice. V roku 1890 na spoločných pilieroch postavili železničný most. Celkové náklady na stavbu cestného a železničného mosta predstavovali 1 780 000 forintov.
Dňa 2.4.1945 pri prechode frontu, ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu most, už s názvom generála Štefánika. Oceľová konštrukcia 4 polí v dĺžke 320m spadla do vody a zatarasila koryto. Stredné piliere pri ľavom brehu mali neporušené základy, no stredný pilier pravého brehu bol výbuchom zničený čiastočne aj v základe. Pri rekonštrukcii bolo rozhodnuté, že spoločné piliere pre cestný a železničný most budú obnovené pre obidva druhy dopravy naraz, ale nosná konštrukcia bude v pravej fáze postavená len pre cestnú premávku. Červená armáda začala s rekonštrukciou 6.8.1945, “provizórny“ cestný most bol dokončený 24.1.1946. Most dostal názov Most Červenej armády.
Nový železničný most mal dĺžku 458m. Zvláštnosťou mosta je, že s hlavnými nosníkmi spolupôsobia čiastočne i pozdĺžniky mostovky. Konštrukcia cez celkom priaznivý vzhľad je ťažkopádna, hlavne pre veľkú spotrebu ocele. Most dodávaný Vítkovickými železiarňami Klementa Gottwalda bol dokončený roku 1950. Pri kontrolách v roku 1999 za zistilo, že hrdza odožrala 1cm až 1,5 cm materiálu. Pravobrežné a ľavobrežné dielce sa ošetrovali z pevných lešení, ale poliam nad vodou sa už taká pozornosť nevenovala. Výpočty dokázali, že most vydrží do postavenia nového mostu Košická.

Nový most r.1972

1967-1972

Nový most, ktorý sa iným názvom volá aj Most Slovenského národného povstania, bol postavený v rokoch 1967-1972 cez Dunaj v Bratislave, je vo svetovom rebríčku zavesených mostov na siedmom mieste. Autori projektu J.Lacko a A.Tesár ho riešili ako zavesený oceľový most na jednom pylóne. Pylón je navrhnutý ako šikmý oceľový rám tvaru A sklonený na petržalskú stranu: vo vrchole pylónu vo výške 80m je kaviareň Bystrica pre 127 hostí spojená so samotným mostom šikmým rýchlo výťahom pre 10 osôb v jednom ramene pylónu núdzovým schodiskom so 430 schodmi v druhom ramene.

Prístavný most r.1985

Hlavný mostný objekt celkovej dĺžky 460,8m má štyri polia s rozpätiami 102,4+64,0+89,6=460,8m preklenuje rieku Dunaj a vjazd do zimného prístavu. Jeho hmotnosť je 12016,0t. Hlavný mostový objekt tvorí dvojpodlažný, spojitý, priehradový oceľový trám s tromi hlavnými nosníkmi vysokými 14m, osovej vzdialenosti 6,5m. V hornej úrovni vedie štvorprúdová diaľnica šírky 26,5m a revízne lávky 2 x 1,3m, na dolnej dvojkoľajná, elektrifikovaná železničná trať so šírkou 6,5m dimenzovaná na rýchlosť 80km/h, lávky peších a cyklistov a inžinierske siete. Jeho spodná stavba tvorí päť masívnych pilierov s výškou od 12 do 22m, so šesťuholníkovým pôdorysom, smerom nahor sa konícky rozširujúcim. Štyri piliere sú založené plošne s ochrannou podzemnou železobetónovou stenou, piaty pilier je založený na vŕtaných veľkopriemerových pilótach. Najnáročnejšie bolo založenie druhého piliera priamo v koryte Dunaja na umelom ostrove.
Prvé a tretie pole sa montovali na lešení, zvyšná časť letmo pomocou kolesových žeriavov upravených priamo pre tento prípad. Krajné tvoria spoločnú spodnú stavbu pre hlavný mostný objekt, ako aj pre priľahlé estakády.