Stavby hodné cisára

Kočovní jazdci túlajúci sa na sever od Číny často podnikali nájazdy do krajiny a útočili na čínske dediny. Prvý cisár Š-chuang-ti sa rozhodol skoncovať s nájazdmi. Poslal 300 000 mužov - vojakov, rožníkov a väzňov - na sever, aby postavili dlhý múr a strážili hranice. Robotníci pospájali staré časti múrov, ktoré sa stavali od najstarších čias, a na rozžahlých úsekoch postavili nové. Bola to ťažká práca ďaleko na hraniciach . Tisíce ich zomrelo od vyčerpania alebo utrpenia, iní sa pokúsili újsť. Strážcovia ich chytali a zabíjali. V hlinenej výplni múru pochovali tožkých mŕtvych, že ho začali volať najvúčším cintorínom sveta.
Prvý cisár sa však pri tom nezastavil. Nechal postaviť kanály a cesty, ktoré pospájali vzdialené končiny krajiny, a tak upevnil svoju kontrolu nad Čínou.

Stručné údaje:

Nikto presne nevie, ako ďaleko sa múr vinie, ale presahuje 2500 km - čo je približne vzdialenosť medzi New Yorkom a Dallasom v Texase. Vežký múr má priemerná výšku 8 metrov, ale niektoré úseky sa týčia až do výšky 12 metrov - čo zodpovedá štvorposchodovej budove. Na najširších miestach mohli vojaci pochodovať vedža seba po korune múru a poslovia jazdiť na koni. Múr má až 25 000 strážnych veží, zhruba každých 100 metrov jednu. Múr sa staval, prestavoval a rozširoval po dobu 2000 rokov. Najstaršie časti múru boli postavené zo zeminy, konárov, hliny a štrku. Neskoršie múry boli vybudované z kameňa a tehál.

Súchá často ničili úrodu v Číne a vežká časť krajiny sa zdala privežmi kopcovitá. Rožníci urobili múdre rozhodnutie a vysekali do úbočí rovné úzke polia. Táto metóda, zvaná terasovanie, ušetrila vodu a umožnila využiť každý kúsok pôdy.

Čínski cisári prikázali vybudovať kanály, aby spojili rozličné časti krajiny. Tieto vodné cesty slúžili namiesto pozemných ciest. Stavanie kanálov viedlo v staroveku k vybudovaniu Vežkého kanála, projektu, ktorý v šiestom storočí a siedmom storočí spojil Žltú rieku a Jang-c´-ťiang.

Hodvábna cesta

Roku 19 pred n. l. poslal cisár úradníka, ktorý sa volal Žang - Čian na západ, do strednej Ázie, aby získal pomoc proti útočníkom zo severu, ale neuspel. Po návrate rozprával Žang - Čian o krásnych koňoch, ktoré boli na predaj v strednej Ázii. Boli by vežmi užitočné v boji so severanmi. Na oplátku by Číňania mohli vyvážať svoj najvzácnejší tovar - hodváb. Táto luxusná látka nebola nikde inde známa a dala sa predať za vysokú cenu. Jeden bal látky stál takmer 360 kg ryže. Toto bol začiatok Hodvábnej cesty - obchodnej cesty z Číny po Stredozemné more cez niektoré najnehostinnejšie oblasti sveta: zasnežené hory a púšte ako Taklamakan, ktorú Číňania voali More smrti, s dunami až 100 metrov vysokými. Karavánam na ťavách trvalo celé mesiace, kým prešli tisíce míž a dopravili svoj náklad na miesto určenia.

Výroba hodvábu:

Prvý krok

Jemný hodváb vyrába vlastne hmyz. Niť vytvára húsenica - pridka morušová, alebo hodvábnik. Robotníčky plnia koše obžúbenou potravou hodvábnika, listami moruše, ktorá je v Číne vežmi rozšíreným stromom.

Druhý krok

Hodvábniky ustavične žerú a rastú tak rýchlo, že za mesiac sa štyrikrát zvlečú z kože. Ženy ich potom kŕmia čerstvo nasekanými listami až 100 - krát denne. Citlivé hodvábniky musia udržiavať v teple

Tretí krok

Keď hodvábnik stučnie, z otvoru pod ústami začne vypúšťať vlákno a postupne vytvára zámotok. Skôr ako by motýž v zámotku dospel a vykžul sa, čím by pretrhol dlhé vlákno, usmrtia ho nad parou.

Štvrtý krok

Každý zámotok tvorí niekožko stoviek metrov dlhé vlákno. Ženy zámotky postupne rozmotávajú a zo siedmich vláken spriadajú jednú silnú hodvábnu niť. Neskôr z nití utkajú jemnučkú látku. Hodváb si žudia dodnes vysoko cenia.