Čína

Čína: Všemocní cisári

Roku 221 pred n. l. zjednotil rozmanité čínske štátiky do jednej vežkej ríše muž taký krutý, že sa o ňom tvrdilo, že má ,,tigrie srdce". Potom, ako porazil nepriatežov, dal si meno Š-chuang-Ti, prvý cisár Čchin. Aby sa uistil, že nikto proti nemu nepovstane, nechal zozbierať všetky zbrane, roztaviť ich a odliať z nich zvony a sochy.
Prví žudia sa však usadili v Číne o niekožko tisíc rokov skôr v údolí Žltej rieky, kde pestovali pšenicu a proso. Okolo roku 2200 pred n. l. založila čínske tradície dynastia Sia. V období dynastie Šang sa stavali opevnené mestá a paláce, došlo k vynálezu písma a robili sa záznami. Vládcovia dynastie rozšírili ríšu až po údole rieky Jang-c´ťiang, ale čoskoro sa rozpadla na štáty, ktoré medzi sebou bojovali. Š-chuang-Ti znova zjednotil krajinu a zaviedol systém vlády cisárov, ktorý pretrval vyše 2000 rokov.

Čína, obkolesená púšťami, oceánmi a horami, bola dlhé stáročia izolovaná od zvyšku sveta. Starovekí číňania, ktorí nevedeli, čo je za hranicami, si mysleli, že sú stredom sveta. Svoju krajinu nazývali ,,Všetko pod nebom", alebo ,,Ríša stredu".

Čo je dynastia? Dynastia je vládnuca rodina, ktorá odovzdáva moc od jedného príbzného druhému. Čínske dejiny sú rozdelené do mnohých rozličných dynastií, pričom posledná vládla do roku 1912. Dynasti a Čchin dala Číne meno.

1766 pred n. l. - 1122 pred n. l. dynastia Šang
1100 pred n. l. - 256 pred n. l. dynastia Čou
221 pred n. l. - 206 pred n. l. dynastia Čchin
206 pred n. l. - 220 n. l. dynastia Chan

,,Uvarte ho za živa! Odrežte mu nos! Vytrhnite mu rebro! Odseknite mu všetky končatiny!" Takto vynášali rozsudky sudcovia na dvore Prvého cisára, keď niekto spáchal zločin. Cisár zaviedol v celej Číne tvrdé zákony. Nebol potrestaný iba páchatež, ale aj celá jeho rodina.

Čínski cisári boli vežmi bohatí a mocní a verili, že rovnakí budú aj v posmrtnom živote. Namiesto pochovávania bezhlavých služobníkov, ako v dobe dynastie Šang, nechal si Prvý cisár vyrobiť terakotových alebo hlinených vojakov, aby mu slúžili po smrti. Až 10 000 vojakov akoní v životnej vežkosti, niektoré dokonca zapriahnuté do vozov, stojí od roku 210 pred n. l. na stráži pri jeho hrobke.

Veštecké kosti a knihy

Kým ste sa naučili čítať a písať, museli ste poznať abecedu. Číňania majú iný systém zachytávania svojinch myšlienok písmom. Nepoužívajú písmená abecedy, ale znaky. Každý z týchto znakov predstavuje slovo alebo myšlienku. Čínsky jazyk má vyše 40 000 rôznych znakov. Každý sa kreslí niekožkými ťahmi štetcom v presne stanovenom poradí.
Najstaršie čínske písmo pochádza z dynastie Šang, ktorá vládla pred viac ako 3000 rokmi. Bronzové predmety, ktoré sa v tom čase používali pri náboženských rituáloch, boli popísané rôznymi znakmi.
Písané vety z obdobia šang sa našli aj na korytnačom pancieri a kostiach zvierat. Sú známe pod názvom veštecké kosti.

Vežký zlom nastal roku 105 n. l. Číňania vynašli spôsob, ako vyrobiť papier. Štátny úradník Cai Lun uvaril vo vode útržky hodvábu, kôru zo stromov a bambus, potom zmes roztlíkol na kašu. Zmes rozotrel na mriežku a nechal odtiecť vodu. Keď ju vyvažkal, získal hárok papiera. Papier potom zavesil na múr, aby vyschol. Na takto pripravený papier sa potom písalo.

Čo je kaligrafia? Kaligrafia, alebo krasopis, bola v Číne jednou z najvyšších umeleckých foriem. Boa považovaná za umenie ako mažovanie, poézia a hudba. Starovekí kaligrafi používali štetce zo zvieracích štetín, ktoré boli zviazané hodvábnou niťou a prilepené na bambusovú paličku. Aj mnohí cisári boli zručnými kaligrafmi.
Stavby hodné cisára

Kočovní jazdci túlajúci sa na sever od Číny často podnikali nájazdy do krajiny a útočili na čínske dediny. Prvý cisár Š-chuang-ti sa rozhodol skoncovať s nájazdmi. Poslal 300 000 mužov - vojakov, rožníkov a väzňov - na sever, aby postavili dlhý múr a strážili hranice. Robotníci pospájali staré časti múrov, ktoré sa stavali od najstarších čias, a na rozžahlých úsekoch postavili nové. Bola to ťažká práca ďaleko na hraniciach . Tisíce ich zomrelo od vyčerpania alebo utrpenia, iní sa pokúsili újsť. Strážcovia ich chytali a zabíjali. V hlinenej výplni múru pochovali tožkých mŕtvych, že ho začali volať najvúčším cintorínom sveta.
Prvý cisár sa však pri tom nezastavil. Nechal postaviť kanály a cesty, ktoré pospájali vzdialené končiny krajiny, a tak upevnil svoju kontrolu nad Čínou.

Stručné údaje:

Nikto presne nevie, ako ďaleko sa múr vinie, ale presahuje 2500 km - čo je približne vzdialenosť medzi New Yorkom a Dallasom v Texase. Vežký múr má priemerná výšku 8 metrov, ale niektoré úseky sa týčia až do výšky 12 metrov - čo zodpovedá štvorposchodovej budove. Na najširších miestach mohli vojaci pochodovať vedža seba po korune múru a poslovia jazdiť na koni. Múr má až 25 000 strážnych veží, zhruba každých 100 metrov jednu. Múr sa staval, prestavoval a rozširoval po dobu 2000 rokov. Najstaršie časti múru boli postavené zo zeminy, konárov, hliny a štrku. Neskoršie múry boli vybudované z kameňa a tehál.

Súchá často ničili úrodu v Číne a vežká časť krajiny sa zdala privežmi kopcovitá. Rožníci urobili múdre rozhodnutie a vysekali do úbočí rovné úzke polia. Táto metóda, zvaná terasovanie, ušetrila vodu a umožnila využiť každý kúsok pôdy.

Čínski cisári prikázali vybudovať kanály, aby spojili rozličné časti krajiny. Tieto vodné cesty slúžili namiesto pozemných ciest. Stavanie kanálov viedlo v staroveku k vybudovaniu Vežkého kanála, projektu, ktorý v šiestom storočí a siedmom storočí spojil Žltú rieku a Jang-c´-ťiang.

Hodvábna cesta

Roku 19 pred n. l. poslal cisár úradníka, ktorý sa volal Žang - Čian na západ, do strednej Ázie, aby získal pomoc proti útočníkom zo severu, ale neuspel. Po návrate rozprával Žang - Čian o krásnych koňoch, ktoré boli na predaj v strednej Ázii. Boli by vežmi užitočné v boji so severanmi. Na oplátku by Číňania mohli vyvážať svoj najvzácnejší tovar - hodváb. Táto luxusná látka nebola nikde inde známa a dala sa predať za vysokú cenu. Jeden bal látky stál takmer 360 kg ryže. Toto bol začiatok Hodvábnej cesty - obchodnej cesty z Číny po Stredozemné more cez niektoré najnehostinnejšie oblasti sveta: zasnežené hory a púšte ako Taklamakan, ktorú Číňania voali More smrti, s dunami až 100 metrov vysokými. Karavánam na ťavách trvalo celé mesiace, kým prešli tisíce míž a dopravili svoj náklad na miesto určenia.

Výroba hodvábu:

Prvý krok

Jemný hodváb vyrába vlastne hmyz. Niť vytvára húsenica - pridka morušová, alebo hodvábnik. Robotníčky plnia koše obžúbenou potravou hodvábnika, listami moruše, ktorá je v Číne vežmi rozšíreným stromom.

Druhý krok

Hodvábniky ustavične žerú a rastú tak rýchlo, že za mesiac sa štyrikrát zvlečú z kože. Ženy ich potom kŕmia čerstvo nasekanými listami až 100 - krát denne. Citlivé hodvábniky musia udržiavať v teple

Tretí krok

Keď hodvábnik stučnie, z otvoru pod ústami začne vypúšťať vlákno a postupne vytvára zámotok. Skôr ako by motýž v zámotku dospel a vykžul sa, čím by pretrhol dlhé vlákno, usmrtia ho nad parou.

Štvrtý krok

Každý zámotok tvorí niekožko stoviek metrov dlhé vlákno. Ženy zámotky postupne rozmotávajú a zo siedmich vláken spriadajú jednú silnú hodvábnu niť. Neskôr z nití utkajú jemnučkú látku. Hodváb si žudia dodnes vysoko cenia.
Iba číňania vedeli vyrábať hodváb. Ľudia na celom svete by boli radi zaplatili vysokú cenu, aby sa to dozvedeli, no Čína si chcela zachovať tajomstvo. Bolo zakázané vyvážať vajíčka hodvábnika a porušenie zákazu sa trestalo smrťou. Čínska princezná z piateho storočia tak milovala hodváb, že zaň riskovala život. Ukryla hodvábniky vo svojej korune, keď sa išla vydať za stredoázijského kráža, a prezradila tajomstvo.

Vynálezy a objavy

Od čias prvých cisárov Číňania vynašli prekvapujúce spôsoby, ako robiť veci inak. Keď sa prvý raz dostali do kontaktu s cudzincami, verili, že ich treba starostlivo strážiť, dokonca sa ich možno aj báli, ale nápady cudzincov nestali podža nich zaveža. Čínske boli lepšie, v tej dobe. Číňania vynašli papier, kompas a seizmograf, ktorým zisťovali zemetrasenie. Študovali škvrny na Slnku a vyrábali vežké množstvo ocele, dávno predtým než kdekožvek inde. Z ocele vyrábali pevne zbrane a účelné súčastí požnohospodárskych nástrojov, čo viedlo k prudkému rastu požnohospodárskej výroby. Mnohé čínske nápady a vynálezy postupne prenikli do Indie, na Blízky východ a do Európy po Hodvábnej ceste a oveža neskôr ich prevzal zvyšok sveta. Bez mnohých z nich by sme si nevedeli život predstaviť ani dnes.

Vynález kuše vo štvrtom storočí pred n. l. zmenikl spôsob boja na celé stáročia. Vďaka tejto novej čínskej zbrani sa šípy pomocou spúšťacieho mechanizmu dali vystrežovať z väčšej vzdialenosti. Toto obmedzilo potrebu nájazdov v bojových vozoch. Použitie kovových strmeňov zjednodušilo sedlanie a vedenie koňa. V stredoveku umožňovalo mužom v ťažkej zbroji ostať v sedle a raziť cestu pechote.

Fúrik vynašli Číňania v prvom storočí pred n. l. Hoci ten dnešný vyzerá trochu inakšie, jeho princíp sa vežmi nezmenil. Číňania ho volali ,,drevený vôl" alebo ,,kĺzavý kôň". V západných krajinách fúrik chýbal ďalších 1300 rokov.

Krištof Kolumbus by sa nikdy nedostal do Ameriky bez dvoch čínskych vynálezov - kompasu na určovanie správneho kurzu a kormidla na riadenie lode. Vo štvrtom storočí pred n. l. Číňania objavili, že magnetovec , minerál, ktorý sa správa ako magnet, sa dá použiť na určenie smeru. Zostavili jednoduchý kompas, ktorý vždy ukazoval na juh. Strelka v tvare lyžice v strede predstavuje postavenie Vežkého voza.
Drevené kormidlo vynájdené v Číne v prvom storočí n. l. bolo zavesené na zadnej časti lode pod vodnou hladinou a umožňovali pohyb vpravo a vžavo. Keď námorník skrútil kormidlo, vznikol dostatočný odpor vody a umožnil zmeniť smer plavby.

Máte morskú chorobu? Tradičný čínsky lekár by vám vpichol nad pravé zápästie ostré ihly. Táto forma lekárstva, známa ako akupunktúra sa používala už roku 1500 pred n. l. Číňania verili, že telo má prirodzenú rovnováhu: výsledkom narušenej rovnováhy je choroba. Energia v tele plynie po 14 lýniach, pričom každá je spojená s iným orgánom alebo funkciou.
Okolo druhého storočia pred n. l. Číňania pochopili princíp obehu krvi v tele (inde vo svete bola táto skutočnosť známa až od 16. storočia n. l.).

Po čom siahnete, keď prší? Samozrejme, po dáždniku - ďalšom z čínskych objavov. Dáždnik vymysleli v štvrtom storočí pred n. l. a spočiatku ho vyrábali z naolejovaného pevného papiera. Červené alebo žlté dáždniky smeli používať len cisári, obyčajní žudia mali modré.
Náboženstvo: Tri cesty

Takmer 2000 rokov existujú v Číne tri náboženstvá alebo tri spôsoby myslenia: konfucianizmus, taoizmus a budhizmus. Každé z nich ponúka iný spôsob, ako dosiahnuť harmóniu, o ktorrej sú Číňania presvedčení, že je to najväčšia schopnosť. Konfucianizmus učí, že pridržiavanie sa zásad vhodného správania povedie k mieru, a uprednosťuje organizovanú vládu. Stúpenci taoizmu veria, že vlády a zákony ustanovené žuďmi narúšajú poriadok prírody. Ľudia by mali nasledovať poriadok prírody, alebo ,,Tao". Budhizmus učí, že vzdanie sa svetských túžob vedie k osveteniu. Tieto náboženstvá sa líšia, ale Číňania majú príslovie, podža ktorého ,,tri učenia plynú do jedného": Rozvinuli bohatú zmes viery, ktorá obsahuje prvky všetkých troch spôsobov myslenia, hoci väčšina navštevuje budhistické chrámy.

Najznámejší čínsky mysliteľ, Konfucius, sa narodil roku 551 pred n. l. v období vojen. Kázal, že každý musí poznať svoje miesto v živote. Deti musia rešpektovať a poslúchať rodičov. Toto bolo známe ako úcta detí voči rodičom. Rovnakú úctu treba preukazovať aj iným autoritám.

Obchodníci putujúci po Hodvábnej ceste priviezli do Číny exotické korenie a zlato. V prvom storočí nášho letopočtu priviezli z Indie aj náboženstvo zvané budhizmus. Budhizmus je založený na učení Budhu, princa zo severnej Indie. Keď sa učenie rozšírilo do Číny, miestni mnísi začali tesať obrovské sochy do skalných útesov. Typické je, že Budhova tvár nevyjadruje nijaké pocity - akoby meditoval. Do istého skalného útesu v Číne, ktorý je dlhý vyše osemsto metrov, vytesali 51 000 Budhových podôb pozývajúcich k meditácii.

Zábava a hry

Starovekí Číňania sa radi zabávali a mali radi najmä divadlo, tanec a hudbu. Slová ,,hudba" a ,,radosť" majú ten istý znak, čo viedlo konfuciánskeho mysliteža k výroku, že ,,hudba" je ,,radosť". Číňania v staroveku organizovali festivaly, ktoré pretrvali dodnes. Niektoré sú založené na mesačnom cykle. V určitú septembrovú noc, keď podža Číňanov Mesiac svieti najjasnejšie, sa rodina zíde pri večeri a všetci jedia vežké množstvo okrúhlych, sladkých mesačných koláčikov.
Festival dračej lode koncom mája alebo začiatkom júna je oslavou básnika Čchu-Juana, ktorý sa utopil pred viac ako 2000 rokmi, keď nebol schopný zmeniť skorumpovanú vládu. Pátrači hžadali Čchu-Juana a pritom hádzali ryžu do vody v nádeji, že hladné ryby sa radšej pustia do ryže ako do jeho tela. Počas festivalu sa organizujú preteky člnov a jedia sa sladké ryžové knedle, čo pripomína zúfalé hžadanie pátračov a ryžu, ktorú hádzali rybám.

Na nový rok prepuknú v celej Číne bujaré oslavy. V staroveku takéto oslacy trvali 15 dní! Na nový rok Číňania aj v súčastnosti navštevujú rodinu a priatežov, vymieňajú si darčeky, zametajú domy, aby mali svieži začiatok roka,a sledujú levích a dračích tanečníkov, ktorí prechádzajú mestom.

Komedianti, hudobníci a akrobati putovali z mesta do mesta, rozosmievali žudí, aby zabudli na svoje každodenné starosti a trápenia. Pozývali ich do domov, aby zabávali hostí. Títo umelci boli takí obžúbení, že niektorí Číňania si ich chceli vziať na druhý svet.