Čína: Všemocní cisári

Roku 221 pred n. l. zjednotil rozmanité čínske štátiky do jednej vežkej ríše muž taký krutý, že sa o ňom tvrdilo, že má ,,tigrie srdce". Potom, ako porazil nepriatežov, dal si meno Š-chuang-Ti, prvý cisár Čchin. Aby sa uistil, že nikto proti nemu nepovstane, nechal zozbierať všetky zbrane, roztaviť ich a odliať z nich zvony a sochy.
Prví žudia sa však usadili v Číne o niekožko tisíc rokov skôr v údolí Žltej rieky, kde pestovali pšenicu a proso. Okolo roku 2200 pred n. l. založila čínske tradície dynastia Sia. V období dynastie Šang sa stavali opevnené mestá a paláce, došlo k vynálezu písma a robili sa záznami. Vládcovia dynastie rozšírili ríšu až po údole rieky Jang-c´ťiang, ale čoskoro sa rozpadla na štáty, ktoré medzi sebou bojovali. Š-chuang-Ti znova zjednotil krajinu a zaviedol systém vlády cisárov, ktorý pretrval vyše 2000 rokov.

Čína, obkolesená púšťami, oceánmi a horami, bola dlhé stáročia izolovaná od zvyšku sveta. Starovekí číňania, ktorí nevedeli, čo je za hranicami, si mysleli, že sú stredom sveta. Svoju krajinu nazývali ,,Všetko pod nebom", alebo ,,Ríša stredu".

Čo je dynastia? Dynastia je vládnuca rodina, ktorá odovzdáva moc od jedného príbzného druhému. Čínske dejiny sú rozdelené do mnohých rozličných dynastií, pričom posledná vládla do roku 1912. Dynasti a Čchin dala Číne meno.

1766 pred n. l. - 1122 pred n. l. dynastia Šang
1100 pred n. l. - 256 pred n. l. dynastia Čou
221 pred n. l. - 206 pred n. l. dynastia Čchin
206 pred n. l. - 220 n. l. dynastia Chan

,,Uvarte ho za živa! Odrežte mu nos! Vytrhnite mu rebro! Odseknite mu všetky končatiny!" Takto vynášali rozsudky sudcovia na dvore Prvého cisára, keď niekto spáchal zločin. Cisár zaviedol v celej Číne tvrdé zákony. Nebol potrestaný iba páchatež, ale aj celá jeho rodina.

Čínski cisári boli vežmi bohatí a mocní a verili, že rovnakí budú aj v posmrtnom živote. Namiesto pochovávania bezhlavých služobníkov, ako v dobe dynastie Šang, nechal si Prvý cisár vyrobiť terakotových alebo hlinených vojakov, aby mu slúžili po smrti. Až 10 000 vojakov akoní v životnej vežkosti, niektoré dokonca zapriahnuté do vozov, stojí od roku 210 pred n. l. na stráži pri jeho hrobke.

Veštecké kosti a knihy

Kým ste sa naučili čítať a písať, museli ste poznať abecedu. Číňania majú iný systém zachytávania svojinch myšlienok písmom. Nepoužívajú písmená abecedy, ale znaky. Každý z týchto znakov predstavuje slovo alebo myšlienku. Čínsky jazyk má vyše 40 000 rôznych znakov. Každý sa kreslí niekožkými ťahmi štetcom v presne stanovenom poradí.
Najstaršie čínske písmo pochádza z dynastie Šang, ktorá vládla pred viac ako 3000 rokmi. Bronzové predmety, ktoré sa v tom čase používali pri náboženských rituáloch, boli popísané rôznymi znakmi.
Písané vety z obdobia šang sa našli aj na korytnačom pancieri a kostiach zvierat. Sú známe pod názvom veštecké kosti.

Vežký zlom nastal roku 105 n. l. Číňania vynašli spôsob, ako vyrobiť papier. Štátny úradník Cai Lun uvaril vo vode útržky hodvábu, kôru zo stromov a bambus, potom zmes roztlíkol na kašu. Zmes rozotrel na mriežku a nechal odtiecť vodu. Keď ju vyvažkal, získal hárok papiera. Papier potom zavesil na múr, aby vyschol. Na takto pripravený papier sa potom písalo.

Čo je kaligrafia? Kaligrafia, alebo krasopis, bola v Číne jednou z najvyšších umeleckých foriem. Boa považovaná za umenie ako mažovanie, poézia a hudba. Starovekí kaligrafi používali štetce zo zvieracích štetín, ktoré boli zviazané hodvábnou niťou a prilepené na bambusovú paličku. Aj mnohí cisári boli zručnými kaligrafmi.