3. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Rozkvet Slovenska za vlády Anjouovcov
Počas súperenia uchádzačov o trón na začiatku 14.stor. vládlo v Uhorsku niekoľko bohatých veľmožov – vláda oligarchov. Západnú a veľkú časť Slovenska ovládal Matúš Čák Trenčiansky, takmer celé východné Slovensko podliehalo Omodejovcom. Kráľovskej moci sa ujal Karol Róbert z Anjou, po porážke Omodejovcov v bitke pri Rozhanoviciach (1312) upevnil si svoju moc v Uhorsku. Karol Róbert po upevnení svojej vlády začal zveľaďovať krajinu cestou reforiem, kráľovské župy sa menili na šľachtické stolice, pokračoval v nemeckej kolonizácii, podporoval vznik banských miest, založil mincovňu v Kremnici – zlaté florény (kremnické dukáty) razil od r. 1329. Slovensko za vlády Anjouovcov hralo významnú úlohu aj v medzinárodných vzťahoch. R. 1327 – Trnava – stretol sa Karol Róbert s českým kráľom Jánom Luxemburským – uzavreli spolok proti Habsburgovcom. R. 1335 – Trenčín – porada zástupcov troch štátov, kt. otvorila cestu k stretnutiu kráľov Poľska, Česka a Uhorsko na Vyšehrade nad Dunajom – vďaka týmto rokovaniam zavládol v Európe mier.

4. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Európa v 11-15.storočí
Obyvateľstvo východnej Európy sa ocitlo na dlhých 240 rokov pod mongolským jarmom, juhovýchodnú a neskôr strednú Európu vzápätí zasiahli osmanské výboje, v dôsledku ktorých zanikla vyše tisícročná Byzantská ríša.
Zjednotenie Francúzska - Prvým národný štátom v Európe sa stalo Francúzsko. Jeho zjednoteniu najviac prekážali Angličania, kt. na francúzskom území vlastnili rozsiahle dŕžavy. Po vymretí dynastie Capetovcov si anglický kráľ Eduard III. robil nároky aj na francúzsky trón. Spor o bohaté flámske mestá vyústil do storočnej vojny (1337-1453). O úspech zaslúžila Francúzka Jana z Arcu – Panna orleánska - vojna sa skončila vyhnaním Angličanov a zjednotením krajiny.

Stredoveké Anglicko - Po bitke pri Hastingse (1066) normanský vojvodca Viliam I. Dobyvateľ vytvoril v Anglicku silný štát riadený kráľom. Ako prvý v Európe urobil komplexný súpis majetku a obyvateľstva krajiny. Po nastúpení novej dynastie Plantagenetovcov z Anjou na anglický trón dosiahlo Anglicko za panovania Henricha II. (1154) najväčší územní rozmach – podriadil si Wales, Írsko, Škótsko a vlastnil rozsiahle francúzske vojvodstvá. Jeho synovia Richard I. Levie srdce a Ján Bezzemok územia a mocenské postavenie stratili.
Za Jána Bezzemka si rytieri, mešťania, duchovenstvo a slobodní občania vynútili vydanie Veľkej listiny slobôd (Magna Charta libertatum – 1215) – základ ústavných slobôd a práva, z kt. vyrástla pluralitná demokracia a parlament v Anglicku.
Spoločenská a hospodárska kríza po porážke v storočnej vojne vyústila do 30 roč. občianskej vojny – Vojna bielej a červenej ruže. Anglický kráľ Richard III. v bitke v Bosworthe (1485) zahynul a tým sa vojna o trón skončila. Na angl. trón nastúpila dynastia Tudorovcov, kt. v nasledujúcich rokoch vytvorila absolutistický štát.

5. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Pod žezlom Žigmunda a jeho dedičov
Prvá žena na uhorskom tróne
Po smrti Ľudovíta Veľkého sa uhorskou kráľovnou stala jeho 12-roč. Dcéra Mária. Počas jej vlády opäť vzrástla svojvôľa veľmožov na úkor panovníckej moci. Uhorsko začali ohrozovať Turci. V zložitej situácii sa ujal vlády Máriin manžel Žigmund Luxemburský.