Len stručne - Svätá ríša rímska národa nemeckého – nejednotný a pestrý konglomerát rôznych krajín a národov. V 11.-15. stor. sem patrila veľká časť západnej a strednej Európy – dnešné Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, krajiny Beneluxu, severné a stredné Taliansko, Čechy a Morava. Základy ríše položil nemecký kráľ Oto I., kt. sa po dobytí severného a stredného Talianska nechal korunovať v Ríme za cisára (962). O voľbe cisára z nového panovníckeho rodu rozhodovalo neskôr 7 najvyšších hodnostárov z radov šľachty a duchovenstva – kurfistov. V priebehu 11-15. stor. nedošlo k zjednotenu Nemecka. Nemecký tlak na východ zastavil až Alexander Nevský v bitke na Čudskom jazere (1242) a spojené poľsko-litovské vojská pri Grunwalde (1410), keď porazili nemeckých rytierov križiakov.

Rusko po páde Zlatej hordy
Po dobytí Kyjeva Tatármi (1240) sa východní Slovania ocitli na 240 rokov pod mongolskou nadvládou. Ich územie patrilo pod rozsiahlu Mongolskú ríšu a jej súčasť – Zlatú hordu (Kipčiak). Ruské knieža Dmitrij Donský, kt. po pvý raz porazil Tatárov v bitke pri Kulikovom poli (1380) začal zjednocovať ruské kniežatstvá. Až o 100 rokov sa Ivanovi III. moskovskému kniežaťu podarilo vymaniť vých.Slovanov spod mongolského jarma. Prvý korunovaný ruský cár Ivan IV., nazývaný Hrozný, vytvoril ruský absolutistický štát. Rozšíril ruský štát o stredné a južné Povolžie a o Sibír, kt. dobyl kozácky ataman Jermak. Rusko sa stalo jedným z najväčších štátov tých čias.
Alexander Nevský porazil Nemcov.

7. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Stredoveké mestá na Slovensku
Len stručne - Nemecká kolonizácia a reforma stredovekých miest
Uhorský kráľ pristúpil k reforme miest najmä v 13.stor. v období nemeckej kolinzácie. Skúseným remeselníkom, baníkom a hutníkom udeľoval kráľ formou listín osobitné výsady. Do konca 13.stor. žilo na Slovensku asi 250 tisíc ľudí vo vyše 1500 usadlostiach, z ktorých viac než 30 bolo slobodných kráľovský miest – Trnava, Banská Štiavnica, Zvolen, Krupina, neskôr Banská Bystrica (ťažba striebra a medi), Kremnica (ťažba zlata), Rožňava a Gelnica (striebro), okolie Spišskej Novej Vsi (medená a železná ruda).

Práva a povinnosti miest a mešťanov
Práva získané od panovníkov zabezpečovali mestám nezávislosť od župnej či stoličnej vrchnosti. Mešťania si sami mohli voliť mestskú radu, richtára a farára. Mali svoj erb a pečať.
Privilégia Trnavy: týždenné trhy, výročné trhy, právo skladu, míľové právo, právo meča, mestský kat, oslobodenie od cla v celej krajine, právo dolovať na území župy, variť pivo, stavať opevnenia.
Život v stredovekom meste
V strede mesta bol priestranný rínok, kt. slúžil ako trhovisko. Okolo námestia stáli úzke, zväčša jednoposchodové domy bohatších mešťanov. Najvýstavnejšia bola radnica a kostol. Remeselníci sa združovali do cechov – členmi slobodní majstri, u majstrov pracovali už vyučení tovariši, na nižšom stupienku stáli učni.