Reformácia – Švajčiarsko – Ulrich Zwingli – okrem reformy žiadal zrušenie nevoľníctva, bol zavraždený. Najvýznamnejší predstaviteľ reformácie vo Švajčiarsku – Ján Kalvín – získal stúpencov vo Francúzsku, Anglicku, Nizozemsku, Uhorsku a neskôr v Severnej Amerike.
Protireformácia – viedla ju katolícka cirkev na čele s pápežom a panovníkmi dynastie Habsburgovcov. Španielsky rytier Ignác z Loyoly založil Bratstvo Ježišovo – jezuiti – veľkí bojovníci proti reformácii takmer v každej európskej krajine. Pridali sa k nim aj inkvizičné súdy – mučili a popravovali kacírov.

15. Slovensko v rukách Habsburgovcov – Slovensko v ohni bojov - PORIADNE
Slovensko chceli získať pre seba Habsburgovci – počítali s pomocou šľachty a nemeckého obyvateľstva, Turci – chceli ovládnuť Slovensko ako osobitné kráľovstvo, sedmohradská šľachta – spoliehala sa na náboženské rozpoltenie, preto v boli proti Habsburgovcom vystupovala ako ochrana slovenských evenjelikov
Šľachta a mestá bojovali proti centralistickej moci Habsburgovcov a za náboženskú slobodu nekatolíkov. Všetky boje sa odohrávali na území Slovenska, do ktorých zasahovali Turci – obyvateľstvo veľmi trpelo.

Prvé protihabsburské povstanie viedol sedmohradský šľachtic Štefan Bočkaj – jadro vojska tvorili hajdúsi. Viedenským mierom vybojoval nezávislosť žúp v Sedmohradsku a východnom Uhorsku a náboženskú slobodu pre uhorských nekatolíkov.
Vláda Ferdinanda II. – nové protihabsburské povstanie šľachty, kt. sa stalo súčasťou 30 ročnej vojny, jeho spojencami boli Turci – vodca sedmohradský veľmož Gabriel Betlen – zvolili ho za uhorského kráľa, nedal sa však korunova a spor s Habsburovcami ukončil mierom v Mikulove 1622.
Proti útlaku šľachty sa búrili poddaní – naznámejšie povstanie – východné Slovensko 1631 – 1632 – vodca Peter Česár – pre výstrahu ho umučili v Košiciach lámaním na kolese. Podobne pochodili sedliaci na Orave – Gašpara Piku a 25 oravských richtárov 1672 nastokli na koly.

Habsburgovci nerešpektovali stavy uhorských stavov – na konci 30 ročnej vojny vypuklo nové stavovské povstanie – vodca Juraj Rákoci – Mier v Linzi (1645) – vybojoval nezávislosť 7 žúp vo východnom Uhorsku, náboženskú slobodu aj pre poddanných a vrátenie kostolov nekatolíkom.

Povstanie, kt. pripravoval na Muránskom hrade František Vešeléni – nestihlo prerásť do otvoreného boja – sprisahanci spojení s francúzskym kráľom a s Turkami boli prezradení a odsúdení na smrť. Cisár využil ich porážku na ostrý zákrok proti evanjelikom. Cisár Leopold I. prestal rešpektovať stavovskú úniu Uhorska a zrušil úrad palatína. Postup cisára vyprovokoval ďalšie povstanie – vodca nevlastný syn Rákociho Imrich Tokoly – spojil sa s Turkami a so svojím vojskom obsadil celé Slovensko (1683), cisára donútil k ústupkom, turecký paša ho korunoval za „kráľa stredného Uhorska“. Porážka Turkov 1683 pri Viedni znamenala aj porážku Tokolyho. Nasledovali prešovské jatky – popravy nekatolíkov. Posledné prothabsburgské povstanie – vodca František Rákoci II. (1703) – zosadil Habsburgovcov a zmocnil sa takmer celého územia Slovenska, po prehranej bitke pri Trenčíne (1708) sa nespamätal a politický azyl našiel v Turecku.
Uhorský odboj sa definitívne skončil uzavretím kompromisného mieru medzi cisárom a uhorskou šľachtou v Satu-Mare (1711) – uhorská šľachta si udržala majetky, snem, ústavu i stoličné práva a Habsburgovci získali dedičné právo na uhorský trón.