1. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Slovensko za vlády Arpádovcov
Slovenské pohraničné vojvodstvo
Po smrti Štefana I. boli veľké spory o Uhorský trón., kt. sa urovnali za vládz Ondrej I. (pol. 11. stor.) - v tom čase prežívalo Slovensko rozkvet ako pohraničné vojvodstvo pod správou Bela, Ondrejovho brata, kt. z Nitri spravoval tretinu Uhorského kráľovstva, viedol samostatnú vnútornú a zahraničnú politiku, mal dobré vzťahy s Poľskom i s Byzantskou ríšou. Po smrti Ondreja nastúpil na trón. Po ňom nastúpil jeho syn Gejza, kt. získal od byzantského cisára diadém s dvojramenným krížom, kt. symbolizoval slovenskú časť Uhorska. Po smrti Gejzu (koniec 11.stor.) - sa stal kráľom jeho brat Ladislav - v štáte urobil rozsiahle vnútorné úpravy, pre územie Slovenska zriadil 2 biskupstvá, za jeho vlády zanikla samostatnosť slovenského pohraničného vojvodstva.
Jeho nástupca Koloman rozšíril hranice Uhorska až po Jadranské more, neskôr dočasne tieto oblasti Uhorsko stratilo, kt. opäť získal Belo III. (koniec 12.stor.) - zaviedol pravidelnú úradnú agendu týkajúcu sa kráľ.donácií a dôležitých rozhodnutí. Za vlády jeho mlad.syna Ondreja II. kráľovská moc upadala, bol závislý od bohatej šľachty, kt. si r. 1222 vynútila vydanie Zlatej buly – upravovala vzťahy medzi vrstvami šľachty a ich vzťah k panovníkovi, vrátane majetkových a vojenských otázok, podobnú listinu vydal aj pre cirkev. Tatársko-mongolský vpád – rozvrátili Kyjevskú Rus a r. 1240 dobyli Kyjev, uhorský kráľ Belo IV. prijal utekajúcich kočovných Kumánov, Tatári vtrhli do krajiny, po porážke uhorského vojska pri rieke Slanej v apríli 1241. Belo IV. ušiel do Dalmácie, Tatári plienili vyše roka krajinu (hladomor, ľudoprázdne). Belo IV. povolával osadníkov z cudziny, najmä Nemcov, udeľoval im osobitné privilégiá, tak vznikali slobodné kráľovské mestá, nemecká kolonizácia sa týkala najmä Slovenska. Po odchode Tatárov musel Belo IV. brániť krajinu aj proti útokom rakúskeho a českého panovníka Přemysla Otakara II. Ku koncu vlády sa zbavil cudzích nepriateľov a skonsolidoval krajinu. Posledný arpádovský kráľ Ondrej III. zomrel bez mužského potomka.
2. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Duchovný a politický vplyv kresťanstva
Boj o investitúru - Cirkev na čele s rímskym pápežom výrazne ovplyvňovala politický, duchovný, hospodársky a kultúry život spoločnosti. Investitúra (v období vrcholného stredoveku) – boj o dosadzovanie cirkevných hodnostárov, boj medzi cirkvou a svätskou mocou medzi pápežom Gregorom VII. a nemeckým cisárom Henrichom IV. Wormský koncil, kt. zvolal Henrich IV. vyhlásil pápeža za zosadeného. Gregor VII. však na vlastnom koncile zbavil Henricha IV. trónu a vyobcoval ho z cirkvi. Hroziaca vzbura prinútila Henricha IV. ísť za pápežom do Cannosy, pokoril sa, pápež však nesúhlasil s jeho nástupom na trón, boje pokračovali. Konflikty o dosadzovanie hodnostárov v Nemecku trvali až do podpísania Wormského konkordátu. Kompromis z r. 1122 určil, že biskupov a arcibiskupov do úradov menuje pápež so súhlasom panovníka.
Križiacke výpravy - r. 1095 pápež Urban II. na cirkevnom koncile v Clermonte vo Francúzku vyhlásil svätú vojnu za oslobodenie Božieho hrobu v Jeruzaleme (obsadili Turci). Výzvu prijali rytieri, roľníci, podporili ju mestá. Vojaci si na odevy začali prišívať červené kríže (symbol viery) – križiaci - r. 1099 dobyli Jeruzalem. Najznámejšia tretia križiacka výprava (1189-1194) – zúčastnili sa traja európsky panovníci – nemecký, anglický a francúzsky. Po prvej križiackej výprave vznikli v Palestíne stredoveké rytierske rády – temlárov, johanitov a rád nemeckých rytierov. Na čele radu stál veľmajster, rád sa delil na 3 skupiny. Jedna bojovala s moslimami, druhá vykonávala cirkevné obrady, tretia slúžila v lazaretoch.
3. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Rozkvet Slovenska za vlády Anjouovcov
Počas súperenia uchádzačov o trón na začiatku 14.stor. vládlo v Uhorsku niekoľko bohatých veľmožov – vláda oligarchov. Západnú a veľkú časť Slovenska ovládal Matúš Čák Trenčiansky, takmer celé východné Slovensko podliehalo Omodejovcom. Kráľovskej moci sa ujal Karol Róbert z Anjou, po porážke Omodejovcov v bitke pri Rozhanoviciach (1312) upevnil si svoju moc v Uhorsku. Karol Róbert po upevnení svojej vlády začal zveľaďovať krajinu cestou reforiem, kráľovské župy sa menili na šľachtické stolice, pokračoval v nemeckej kolonizácii, podporoval vznik banských miest, založil mincovňu v Kremnici – zlaté florény (kremnické dukáty) razil od r. 1329. Slovensko za vlády Anjouovcov hralo významnú úlohu aj v medzinárodných vzťahoch. R. 1327 – Trnava – stretol sa Karol Róbert s českým kráľom Jánom Luxemburským – uzavreli spolok proti Habsburgovcom. R. 1335 – Trenčín – porada zástupcov troch štátov, kt. otvorila cestu k stretnutiu kráľov Poľska, Česka a Uhorsko na Vyšehrade nad Dunajom – vďaka týmto rokovaniam zavládol v Európe mier.
4. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Európa v 11-15.storočí
Obyvateľstvo východnej Európy sa ocitlo na dlhých 240 rokov pod mongolským jarmom, juhovýchodnú a neskôr strednú Európu vzápätí zasiahli osmanské výboje, v dôsledku ktorých zanikla vyše tisícročná Byzantská ríša.
Zjednotenie Francúzska - Prvým národný štátom v Európe sa stalo Francúzsko. Jeho zjednoteniu najviac prekážali Angličania, kt. na francúzskom území vlastnili rozsiahle dŕžavy. Po vymretí dynastie Capetovcov si anglický kráľ Eduard III. robil nároky aj na francúzsky trón. Spor o bohaté flámske mestá vyústil do storočnej vojny (1337-1453). O úspech zaslúžila Francúzka Jana z Arcu – Panna orleánska - vojna sa skončila vyhnaním Angličanov a zjednotením krajiny.
Stredoveké Anglicko - Po bitke pri Hastingse (1066) normanský vojvodca Viliam I. Dobyvateľ vytvoril v Anglicku silný štát riadený kráľom. Ako prvý v Európe urobil komplexný súpis majetku a obyvateľstva krajiny. Po nastúpení novej dynastie Plantagenetovcov z Anjou na anglický trón dosiahlo Anglicko za panovania Henricha II. (1154) najväčší územní rozmach – podriadil si Wales, Írsko, Škótsko a vlastnil rozsiahle francúzske vojvodstvá. Jeho synovia Richard I. Levie srdce a Ján Bezzemok územia a mocenské postavenie stratili.
Za Jána Bezzemka si rytieri, mešťania, duchovenstvo a slobodní občania vynútili vydanie Veľkej listiny slobôd (Magna Charta libertatum – 1215) – základ ústavných slobôd a práva, z kt. vyrástla pluralitná demokracia a parlament v Anglicku.
Spoločenská a hospodárska kríza po porážke v storočnej vojne vyústila do 30 roč. občianskej vojny – Vojna bielej a červenej ruže. Anglický kráľ Richard III. v bitke v Bosworthe (1485) zahynul a tým sa vojna o trón skončila. Na angl. trón nastúpila dynastia Tudorovcov, kt. v nasledujúcich rokoch vytvorila absolutistický štát.
5. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Pod žezlom Žigmunda a jeho dedičov
Prvá žena na uhorskom tróne
Po smrti Ľudovíta Veľkého sa uhorskou kráľovnou stala jeho 12-roč. Dcéra Mária. Počas jej vlády opäť vzrástla svojvôľa veľmožov na úkor panovníckej moci. Uhorsko začali ohrozovať Turci. V zložitej situácii sa ujal vlády Máriin manžel Žigmund Luxemburský.
Rušný nástup Žigmunda Luxemburského (1387)
Pri úsilí upevniť kráľovskú moc narazil Žigmund na odpor veľkej časti uhorskej šľachty, kt. ho po smrti Márie uväznila. Neskôr sa dostal do neúspešných bojov s Turkmi na juhu krajiny. V Žigmundovom vojsku sa vyznamenal pôvodom poľský šľachtic Stibor zo Stiboríc, sídlil na Beckove. Na vedenie častých vojen potreboval Žigmund veľa peňazí, opieral sa o mestá, upadal do dlžôb. Dal do zálohy 3 župy na Západnom Slovensku, 13 spišských miest, kt. zostali pod poľskou správou 360 rokov, vykúpila ich až Mária Terézia.
Husitstvo a Slovensko
R. 1410 sa Žigmund stal nemeckých cisárom a po smrti brata Václava IV. sa r. 1419 mal stať aj českým kráľom. V Čechách sa v tom čase šírilo husitské hnutie namierené proti vysokým cirkevných hodnostárom a majetku katolíckej cirkvi. Vypuklo ako ohlas na upálenie kazateľa a rektora pražskej univerzity Jána Husa (6.7.1415). Husitské vojsko sa začalo ozbrojovať, zložené z roľníkom a mestskej chudoby. Spájala ich vidina rovnosti všetkých ľudí, kt. sa mala naplniť zmenou existujúceho usporiadania spoločnosti. Postupne sa k nim pridala aj šľachta a mešťania. Najznámejšími vojenskými vodcami husistov boli Ján Žižka a Prokop Holý. Žigmund, kt. v Čechách odmietli uznať za kráľa, viedol s poverením pápeža proti husitom časté a neúspešné križiacke výpravy. Husiti podnikli od r. 1428 osem vojenských výprav do Uhorska – smerovali na Slovensko a drancovali jeho územie, ich pobyt sa na Slovensku skončil r. 1435. Onedlho Žigmunda uznali za českého kráľa.
Zápas o uhorský trón
Po Žigmundovej smrti sa mal kráľom stať jeho zať Albrecht Habsburský, po 2 rokoch zomrel počas bojov s Turkami. Uhorská šľachta dosadila na uhorský trón poľského kráľa Vladislava, kt. sa mal oženiť s vdovou po Albrechtovi Alžbetou, tej sa po smrti manžela narodil syn Ladislav, nazývaný Pahrobok. Uhorsko malo 2 kráľov. Alžbeta do Uhorska pozvala českého šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa, kt. naverboval žoldnierske vojsko z bývalých husistov. Zo Zvolenského zámku ovládal veľkú časť Slovenska. Kráľ Vladislav zahynul v boji s Turkami r. 1444 pri Varne. Uhorsko malo riadiť 7 kaptiánov, medzi kt. bol aj Jiskra. Avšak4 onedlho sa stal správcom – gubenátorom Uhor.kráľovstva najbohatší šľachtic Ján Huňady. Medzi Jiskrom a Huňadym sa rozpútali boje, Jiskra zvíťazil v bitke pri Lučenci (1451). Onedlho sa ujal vlády Ladislav, kt. pre svojou svadbou s francúzskou princeznou zomrel ako 18 roč.
6. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Nespokojná Európa
Reconquista a zjednotenie Španielska
Po r. 711 obsadili Arabi takmer celý Pyrenejský polostrov. Vytvorili tu Cordóbsky emirát, neskôr kalifát. Na severe krajiny sa zachovalo niekoľko kresťanských kráľovstiev a kniežatstiev, kt. začali s Arabmi vojnu za znovudobytie územia – reconquistu. V 11. –15. stor. dobyli skoro celé územie dnešného Španielska a Portugalska s výnimkov Granadského emirátu. Ústrednou postavou reconquisty sa stal chudobný španielsky ritier – hidalgo. Z tohto obdobia vznikli viaceré rytierske eposy – najznámejší Pieseň o Cidovi (1207). Základom definitívneho zjednotenia Španielska sa stal sobáš Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Katílskej. V r. 1492 spoločne dobyli Granadu a v tom istom období podporili výpravu Krištofa Kolumba do Ameriky. Po zámorských objavoch sa Španielsko stalo jedným z najsilnejších štátov sveta.
Len stručne - Svätá ríša rímska národa nemeckého – nejednotný a pestrý konglomerát rôznych krajín a národov. V 11.-15. stor. sem patrila veľká časť západnej a strednej Európy – dnešné Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, krajiny Beneluxu, severné a stredné Taliansko, Čechy a Morava. Základy ríše položil nemecký kráľ Oto I., kt. sa po dobytí severného a stredného Talianska nechal korunovať v Ríme za cisára (962). O voľbe cisára z nového panovníckeho rodu rozhodovalo neskôr 7 najvyšších hodnostárov z radov šľachty a duchovenstva – kurfistov. V priebehu 11-15. stor. nedošlo k zjednotenu Nemecka. Nemecký tlak na východ zastavil až Alexander Nevský v bitke na Čudskom jazere (1242) a spojené poľsko-litovské vojská pri Grunwalde (1410), keď porazili nemeckých rytierov križiakov.
Rusko po páde Zlatej hordy
Po dobytí Kyjeva Tatármi (1240) sa východní Slovania ocitli na 240 rokov pod mongolskou nadvládou. Ich územie patrilo pod rozsiahlu Mongolskú ríšu a jej súčasť – Zlatú hordu (Kipčiak). Ruské knieža Dmitrij Donský, kt. po pvý raz porazil Tatárov v bitke pri Kulikovom poli (1380) začal zjednocovať ruské kniežatstvá. Až o 100 rokov sa Ivanovi III. moskovskému kniežaťu podarilo vymaniť vých.Slovanov spod mongolského jarma. Prvý korunovaný ruský cár Ivan IV., nazývaný Hrozný, vytvoril ruský absolutistický štát. Rozšíril ruský štát o stredné a južné Povolžie a o Sibír, kt. dobyl kozácky ataman Jermak. Rusko sa stalo jedným z najväčších štátov tých čias.
Alexander Nevský porazil Nemcov.
7. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Stredoveké mestá na Slovensku
Len stručne - Nemecká kolonizácia a reforma stredovekých miest
Uhorský kráľ pristúpil k reforme miest najmä v 13.stor. v období nemeckej kolinzácie. Skúseným remeselníkom, baníkom a hutníkom udeľoval kráľ formou listín osobitné výsady. Do konca 13.stor. žilo na Slovensku asi 250 tisíc ľudí vo vyše 1500 usadlostiach, z ktorých viac než 30 bolo slobodných kráľovský miest – Trnava, Banská Štiavnica, Zvolen, Krupina, neskôr Banská Bystrica (ťažba striebra a medi), Kremnica (ťažba zlata), Rožňava a Gelnica (striebro), okolie Spišskej Novej Vsi (medená a železná ruda).
Práva a povinnosti miest a mešťanov
Práva získané od panovníkov zabezpečovali mestám nezávislosť od župnej či stoličnej vrchnosti. Mešťania si sami mohli voliť mestskú radu, richtára a farára. Mali svoj erb a pečať.
Privilégia Trnavy: týždenné trhy, výročné trhy, právo skladu, míľové právo, právo meča, mestský kat, oslobodenie od cla v celej krajine, právo dolovať na území župy, variť pivo, stavať opevnenia.
Život v stredovekom meste
V strede mesta bol priestranný rínok, kt. slúžil ako trhovisko. Okolo námestia stáli úzke, zväčša jednoposchodové domy bohatších mešťanov. Najvýstavnejšia bola radnica a kostol. Remeselníci sa združovali do cechov – členmi slobodní majstri, u majstrov pracovali už vyučení tovariši, na nižšom stupienku stáli učni.
8. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Gotická revolúcia v umení - PORIADNE
Gotický životný štýl - ujal sa medzi šľachtou, zdôrazňoval jemnejšie mravy a dobré spôsoby. Rytiersky stav, ako medzinárodná organizácia pasoval za svojho člena len toho, kto sa osvedčil statočnosťou a smelosťou v boji a ušľachtilosťou v súkromnom živote, mali prejavovať úctu k dámam.
Stredoveké univerzity - Katolícka cirkev používala latinčinu ako úradný cirkevný jazyk, preto pri šírení vzdelanosti neboli medzi jednotlivými oblasťami rečové bariéry. V 12.-13.stor. vzniklo v Európe mnoho miest, kt. sa stali hospodárskymi a kultúrnymi centrami – založené prvé stredoveké univerzity, najstaršia v Bologni, neskôr v Paríži, Oxforde, Cambridgi, Salamance (Španielsko). Prvou univerzitou v strednej Európe – Karlova univerzita v Prahe (1348). Univerzity sa delili na fakulty – teológia, právo, medicína. Prvý stupeň univerzitného vzdelania – štúdium siedmych slobodných umení (dnešná filozofická fakulta). Pri štúdiu filozofie sa uplatnil nový smer scholastika, kt. využívala niekt.prvky poznania zo starovekej filozofie, najmä Aristotelovej – zakladateľom Tomáš Akvinský.
Gotické výtvarné umenie- Gotický sloh v architektúre – lomený oblúk, rebrová klenba, snaha dosiahnúť výšku – vertikály, maľba na sklo (okná), mozaikové okná. Prvý gotický chrám – Saint Denis v Paríži. Najznámejšie katedrály Notre Dame v Paríži, v Remeši, Dóm sv. Štefana vo Viedni, Dóm v Miláne, katedrála v Kolíne nad Rínom. Španielske gotické stavby ovplyvnil maurský štýl – palác arabských kalifov Alhambra v Granade. U nás Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Dóm sv. Martina v Bratislave. V gotickom slohu sa stavali kláštory, opevnené hradby – Trenín, Krásna Hôrka, Strečno, meštianske domy, opevenenia napr. v Avignone a Dubrovníku. Najkrajšie radnice – Florencia, Siene, u nás gotická radnica v Bardejove.
Sochárstvo súčasťou architektúry – náš najznámejší got. sochár Majster Pavol z Levoče. Maliarstvo – maľby s náboženskou tématikou a tabuľové maľby, maľovali temperovými farbami rozpust. vo vode a žĺtku – zachovali sa v Banskej Štiavnici, Kremnici, Spišskej Soboty.
9. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Vláda Mateja Korvína a Jagelovcov
Nástup Mateja, bratríci na Slovensku
Po smrti Ladislava Pahrobka (významný uhorský panovník) uhorský snem zvolil za kráľa syna Jána Huňadyho Mateja Korvína. Mnoho hradov i miest na Slovensku bolo v rukách vojakov – bratríci (porážka). Matej Korvín postupne likvidoval ich tábory.
Vláda Mateja Korvína (1458-1490)
Obrátil sa proti svokrovi Jurajovi Poděbradskému pripojil si Moravu a Sliezsko – nechal sa korunovať za českého kráľa, chcel ovládnuť aj uhorskú šľachtu, nemilosrdne trestal kritikov svojej výbojnej politiky, dal popraviť svojho strýka Michala Siládiho a uväzniť Jána Vitéza – arcibiskupa a kancelára prvej univerzity u nás Academie Istropolitany v Bratislave. Všetku moc sústredil vo svojich rukách na Budínskom hrade. Keď si podmanil Rakúsko, preniesol kráľovské sídlo do Viedne.
Jagelovci na uhorskom tróne (1490-1526)
Poslednou dynastiou v Uhorsku boli Jagelovci. Za panovania Vladislava II., kt. bol súčasne českým kráľom, vzrástla svojvôľa šľachty, neľudsky nakladala so svojimi poddanými, čo priviedlo k veľkému povstaniu sedliakov pod vedením Juraja Dóžu (1514). Ján Zápoľský, mocný a bohatý uhorský veľmož, povstanie kruto potlačil. Nové zákony zmenili poddaných na nevoľníkov. Ani nástupca Vladislava II., jeho syn Ľudovít II. nedokázal zabezpečiť v krajine poriadok a disciplínu. Na strednom Slovensku vypuklo banícke povstanie s centrom v B.Bystrici, bolo krvavo potlačené. Anarchia šľachty mala pre Uhorsko tragické následky – kráľ nedokázal prinútiť k aktívnej obrane proti Turkom. 29.8.1526 v bitke pri Moháči – zahynul panovník v boji, Turkom sa otvorila cesta do Uhorska. Bitka pri Moháči uzatvára obdobie rozkvetu Uhorského kráľovstva a súčasne aj obdobie stredoveku u nás. Slovensko vstupuje do nového veku. Nastupuje Habsburgská monarchia –začiatok Novoveku
10. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Humanizmus a renesancia
Vysvetlenie pojmov humanizmus a renesancia
Nové filozoficko-kultúrne hnutia humanizmus a renesancia sa zrodili v 14.stor. v Taliansku, odkiaľ sa 15.stor. rozšírili do európskych krajín. Humanizmus – nadviazal na antický ideál harmonickej krásy tela a duše, pričom do centra vyzdvihol človeka a jeho záujmy, tým sa od základu zmenilo stredoveké myslenie ľudí a poznačil celý spoločenský život. Renesancia vznikla premietnutím humanistických myšlienok do umenia.
Nové myšlienky v literatúre a vede
Predchodcom humanizmu v Taliansku bol Dante Alghieri, ale skutočným predstaviteľom sa stal básnik Francesco Petrarca a prozaik Giovanni Boccaccio, tvorca románu Španiel Miguel de Cervantes Saavedra a anglický dramatik William Shakespeare. Najväčší európsky humanista Erazmus Rotterdamský, k šíreniu humanistických myšlienok výrazne prispel Gutenbergov objav kníhtlače. Thomas More, angl.filozof a politik a Niccolo Machiavelli, talian.politický teoretik sa zaoberali projektmi ideálneho štátu. Záujem o matematické vedy viedol k veľkým objavom v astronómii – Mikuláš Kopernik dielo o Pohyboch nebeských telies, cirkev ho na istý čas zaradila medzi zakázané knihy. Takéto ťažkosti prekonávali a ďalší vedci Galileo Galilei, Giordano Bruno. Gerhard Mercator vytvoril mapu sveta, s novoobjavenými kontinentmi a krajinami.
Renesančné umenie – staviteľstvo, sochárstvo a maliarstvo
Prvé renesančné stavby – Florencia. Používali sa pravouhlé tvary – štvorec, obdĺžnik. Stavby zdobili kupoly a pomaľované omietky. Najznámejšie renesančné stavby – Dóm vo Florencii, Chrám sv. Petra v Ríme. Zámky mali štvorkrídlový pôdorys a vnútorné nádvorie, kt. zdobili arkády . Protiturecké pevnosti: Nové Zámky, Komárno, Banská Bystrica, Banská Štiavnica. Radničné budovy – B.Bystrica, B.Štiavnica, Levoča.
Renesanční sochári študovali pohyb a činnosť svalov – Michelangelo Buonarroti – socha Dávida, Piety a Mojžiša. Na Slovensku sa zachoval oltár sv. Juraja vo Sv. Jure a Rolandova fontána v Bratislave.
Maliari študovali vzťah farby, osvetlenia a zákony perspektívy, prvé skutočné portréty a osamostatnila sa krajinomaľba. V maľbe prevládali náboženské alebo antické motívy. Olejomaľba a freska – známe fresky v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne, kt. namaľoval Michelangelo, Mona Lisa od Leonarda da Vinciho, Vatikánske komnaty vyzdobil Rafael Santi, najväčší portrétisti Tizian, Van Eyckovci, Albrecht Durer. Na Slovensky – fresky – Bratislavský hrad, kotoly v Strážkach a Slavošovciach, renesančné maľby v Hervartove a v Čeríne.
11. Slovensko v rukách Habsburgovcov – Na prahu nového veku
Začiatok novoveku – nástup Habsburgovcov na uhorský trón – Moháčska porážka a prítomnosť Turkov zabrzdila na 2. stor. nástup nových hospodárskych a politických vzťahov v Strednej Európe.
Na Slovensku nastali výrazné spoločenské zmeny – na vidieku si od porážky Dóžovho povstania (1514) upevňovala šľachta svoje postavenie na úkor poddanných – odňatie práva sťahovať sa a iných slobôd boli poddaní postupne znevoľnení. V období feudálnej anarchie zemepáni zvyšovali povinnosti poddaných. Aby získali ďalšie príjmy, rozvíjali vlastné podnikanie. Na najúrodnejšej pôde poddaných zakladali veľkovýrobné poľnohosp. podniky – majere – chov dobytku, ošípaných, hydiny, obilie a ďalšie plodiny – museli tam pracovať poddaní. Ďalej zakladala salaše, kde hospodárilo valašské obyvateľstvo. Šľachta, aby ovládla celú hosp. sféru na svojom panstve zakladala mlyny, valchy, pivovary, liehovary, obchody, krčmy. Neskôr začali vznikať manufaktúry – 1. technilná manufaktúra na Slovensku r. 1666 Hubice pri Žitnom ostrove – založil Juraj Pohronský Selepčány – deľba ručnej práce.
Slovenské baníctvo a hutníctvo – 15. a 16. stor. druhý veľký rozkvet. Rozvoj mediarstva – hl. zásluha podnikateľ Ján Turzo. Najväčší mediarsky podnik v Európe – turzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť – centrum B. Bystrica – ročne vyvážali 2550 t do Nemecka, Poľska, Nizozemska, a Portugalska.
Fuggerovci – finančná nemecká skupina.
12. Konflikt civilizácií a náboženstiev– Dobytie raja - Európa kolonizuje svet
Ázijské krajiny boli pre Európanov zdrojom korenín, slonoviny, hodvábu, boli krajiny ohromného bohatstva – zlato, drahé kamene. Dovoz ázijských tovarov a surovín do Európy skomplikovali islamský panovníci. Európa bola nútená hľadať nové cesty do Indie. Zdokonalenie námornej techniky umožnilo uskutočniť ďaleké plavby v neprebádaných oceánoch. Prioritu v zámorských krajinách získali Portugalsko a Španielsko a v ich službách taliansky moreplavci. Španielsko - Kolumbus rozšíril Španielsko (podpora Izabela Kastílska) – 1492 objavenie Ameriky, až do smrti o tom nevedel. Amerigo Vespucci potvrdil, že ide o nový svetadiel a pomenovali ho po ňom Amerika. James Cook r. 1769 a 1778 zmapoval Nový Zéland, Austráliu, objavil južný polárny kruh a Havajské ostrovy, kde ho zabili domorodci a rituálne ho zjedli (pokladali ho za boha). Španielsko priťahovali bohaté idiánske ríše – Aztékov (Mexico) a Inkou (Peru).
Portugalci – sa snažili niekoľkokrát oboplávať Afriku - Bartolomej Diaz sa snažil dostať do Indie – dostal sa po Mys dobrej nádeje. Na africkom a indickom pobreží vybudovali mnoho pevností, nadviazali obch. styky s Čínou a Sumatrou, prví priplávali k Japonsku. Ovládli územie dnešnej Brazílie.
V 16. stor. začali prenikať do Ameriky Angličania – presné zmapovanie Austrálie, Nového Zélandu, Havajských ostrovo a Severného ľadového oceána.
Francúzsko – kolonizovalo územie Kanady – založili Quebec a neskôr kolóniu Louisiana, v Afrike obsadili Maroko, Senegal a Madagaskar.
Holandsko – úspešné v obchodovaní s novými územiami – strediská v Tichomorí (Jáva), v Južnej a Severnej Amerike, založili Nový Amsterdam (New York), v Afrike kontrolovali juh (Búri) a oblasť Guiney.
Európania vybudovali svoje koloniálne ríše – nesmierne utrpenie pôvodného obyvateľstva podmanených území. Prílev drahých kovov – zvýšený dopyt po výrobkoch – cenová revolúcia – zrýclenie vývoja k trhovej ekonomike – vznik svetového obchodu. Centrá svetového obchodu sa premiestnili do západných európskych štátov – Atlantik. Európa dosiahla v nasledujúcich storočiach prvoradé postavenie vo svete.
13. Slovensko v rukách Habsburgovcov – Reformácia a rekatolizácia na Slovensku - stručne
V 1. pol. 16. stor. – východné Slovensko a stredoslovenské banské mestá (kde žilo nemecké obyvateľstvo) – šírenie Lutherovej reformácie. Nové myšlienky prinášali študenti, kt. študovali na nemeckých univerzitách, kupci, po moháčskej bitke sa pridala aj šľachta, kt. chcela rozdeliť cirkevný majetok. V bitke pri Moháči zahynula takmer celá cirkevná vrchnosť, organizácia štátu a cirvi bola rozvrátená, taktiež Habsburgovci nemohli zakročiť proti reformácii, na Slovensku svoju moc opierali o mešťanstvo, kt. bolo oporou reformácie. Súhlasili s požiadavkami Evanjelikov – reformácii sa hlásila viac ako polovica farností. Evanjelická cirkev augsburského vyznania pod ochranou Juraja Turzu. Kalvanizmus – prijala malá časť Slovákov z juhových. Slovenska, ohlas u Maďarov. Anabaptisti – rozšírili sa na Spiši a západnom Slovensku, kde ich Slováci nazývali habánmi.
Katolícka cirkev s podporou Habsburgovcov sa snažila získať pozície medzi veriacimi – založený kňazský seminár v Trnave za arcibiskupa Mikuláša Oláha, k protireformácii sa pridal mníšsky rád jezuitou v Trnave – začiatok procesu rekatolizácie.
Reformácia a protireformácia – uchádzali sa o veriaceho v národnom jazyku, rozvíjanie evanjelického a katolíckeho školstva. – 2 katolícke univerzity (Trnava, Košice), evanjelické kolégium (Prešov).
14. Konflikt civilizácií a náboženstiev – Reformácia a protireformácia v Európe
Reformácia – v období vrcholného stredoveku vystúpili niektorí kritici z radov duchovenstva s myšlienkami prinavrátiť rímskokatolícku cirkev k pôvodnému poslaniu – starať sa výlučne o duchovný život človeka a spoločnosti.
Martin Luther – otvorená kritika katolíckej cirkvi. Hlásal, že človek môže spasiť dušu sám vierou v Boha, príkladným životom a prácou v prospech spoločnosti. Bol predstaviteľom umiernenej reformácie, kt. sa šírila z Nemecka do Európy. Reformácia dala podnet na sedliacku vojnu – žiadali zrušenie nevoľníctva – na čele sedliakov radikálnej reformácie stál kazateľ Tomáš Munzer. Nemecko – umiernená reformácia – na čele Filip Melanchton – protestanti.
Reformácia – Švajčiarsko – Ulrich Zwingli – okrem reformy žiadal zrušenie nevoľníctva, bol zavraždený. Najvýznamnejší predstaviteľ reformácie vo Švajčiarsku – Ján Kalvín – získal stúpencov vo Francúzsku, Anglicku, Nizozemsku, Uhorsku a neskôr v Severnej Amerike.
Protireformácia – viedla ju katolícka cirkev na čele s pápežom a panovníkmi dynastie Habsburgovcov. Španielsky rytier Ignác z Loyoly založil Bratstvo Ježišovo – jezuiti – veľkí bojovníci proti reformácii takmer v každej európskej krajine. Pridali sa k nim aj inkvizičné súdy – mučili a popravovali kacírov.
15. Slovensko v rukách Habsburgovcov – Slovensko v ohni bojov - PORIADNE
Slovensko chceli získať pre seba Habsburgovci – počítali s pomocou šľachty a nemeckého obyvateľstva, Turci – chceli ovládnuť Slovensko ako osobitné kráľovstvo, sedmohradská šľachta – spoliehala sa na náboženské rozpoltenie, preto v boli proti Habsburgovcom vystupovala ako ochrana slovenských evenjelikov
Šľachta a mestá bojovali proti centralistickej moci Habsburgovcov a za náboženskú slobodu nekatolíkov. Všetky boje sa odohrávali na území Slovenska, do ktorých zasahovali Turci – obyvateľstvo veľmi trpelo.
Prvé protihabsburské povstanie viedol sedmohradský šľachtic Štefan Bočkaj – jadro vojska tvorili hajdúsi. Viedenským mierom vybojoval nezávislosť žúp v Sedmohradsku a východnom Uhorsku a náboženskú slobodu pre uhorských nekatolíkov.
Vláda Ferdinanda II. – nové protihabsburské povstanie šľachty, kt. sa stalo súčasťou 30 ročnej vojny, jeho spojencami boli Turci – vodca sedmohradský veľmož Gabriel Betlen – zvolili ho za uhorského kráľa, nedal sa však korunova a spor s Habsburovcami ukončil mierom v Mikulove 1622.
Proti útlaku šľachty sa búrili poddaní – naznámejšie povstanie – východné Slovensko 1631 – 1632 – vodca Peter Česár – pre výstrahu ho umučili v Košiciach lámaním na kolese. Podobne pochodili sedliaci na Orave – Gašpara Piku a 25 oravských richtárov 1672 nastokli na koly.
Habsburgovci nerešpektovali stavy uhorských stavov – na konci 30 ročnej vojny vypuklo nové stavovské povstanie – vodca Juraj Rákoci – Mier v Linzi (1645) – vybojoval nezávislosť 7 žúp vo východnom Uhorsku, náboženskú slobodu aj pre poddanných a vrátenie kostolov nekatolíkom.
Povstanie, kt. pripravoval na Muránskom hrade František Vešeléni – nestihlo prerásť do otvoreného boja – sprisahanci spojení s francúzskym kráľom a s Turkami boli prezradení a odsúdení na smrť. Cisár využil ich porážku na ostrý zákrok proti evanjelikom. Cisár Leopold I. prestal rešpektovať stavovskú úniu Uhorska a zrušil úrad palatína. Postup cisára vyprovokoval ďalšie povstanie – vodca nevlastný syn Rákociho Imrich Tokoly – spojil sa s Turkami a so svojím vojskom obsadil celé Slovensko (1683), cisára donútil k ústupkom, turecký paša ho korunoval za „kráľa stredného Uhorska“. Porážka Turkov 1683 pri Viedni znamenala aj porážku Tokolyho. Nasledovali prešovské jatky – popravy nekatolíkov. Posledné prothabsburgské povstanie – vodca František Rákoci II. (1703) – zosadil Habsburgovcov a zmocnil sa takmer celého územia Slovenska, po prehranej bitke pri Trenčíne (1708) sa nespamätal a politický azyl našiel v Turecku.
Uhorský odboj sa definitívne skončil uzavretím kompromisného mieru medzi cisárom a uhorskou šľachtou v Satu-Mare (1711) – uhorská šľachta si udržala majetky, snem, ústavu i stoličné práva a Habsburgovci získali dedičné právo na uhorský trón.
