1. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Slovensko za vlády Arpádovcov
Slovenské pohraničné vojvodstvo
Po smrti Štefana I. boli veľké spory o Uhorský trón., kt. sa urovnali za vládz Ondrej I. (pol. 11. stor.) - v tom čase prežívalo Slovensko rozkvet ako pohraničné vojvodstvo pod správou Bela, Ondrejovho brata, kt. z Nitri spravoval tretinu Uhorského kráľovstva, viedol samostatnú vnútornú a zahraničnú politiku, mal dobré vzťahy s Poľskom i s Byzantskou ríšou. Po smrti Ondreja nastúpil na trón. Po ňom nastúpil jeho syn Gejza, kt. získal od byzantského cisára diadém s dvojramenným krížom, kt. symbolizoval slovenskú časť Uhorska. Po smrti Gejzu (koniec 11.stor.) - sa stal kráľom jeho brat Ladislav - v štáte urobil rozsiahle vnútorné úpravy, pre územie Slovenska zriadil 2 biskupstvá, za jeho vlády zanikla samostatnosť slovenského pohraničného vojvodstva.

Jeho nástupca Koloman rozšíril hranice Uhorska až po Jadranské more, neskôr dočasne tieto oblasti Uhorsko stratilo, kt. opäť získal Belo III. (koniec 12.stor.) - zaviedol pravidelnú úradnú agendu týkajúcu sa kráľ.donácií a dôležitých rozhodnutí. Za vlády jeho mlad.syna Ondreja II. kráľovská moc upadala, bol závislý od bohatej šľachty, kt. si r. 1222 vynútila vydanie Zlatej buly – upravovala vzťahy medzi vrstvami šľachty a ich vzťah k panovníkovi, vrátane majetkových a vojenských otázok, podobnú listinu vydal aj pre cirkev. Tatársko-mongolský vpád – rozvrátili Kyjevskú Rus a r. 1240 dobyli Kyjev, uhorský kráľ Belo IV. prijal utekajúcich kočovných Kumánov, Tatári vtrhli do krajiny, po porážke uhorského vojska pri rieke Slanej v apríli 1241. Belo IV. ušiel do Dalmácie, Tatári plienili vyše roka krajinu (hladomor, ľudoprázdne). Belo IV. povolával osadníkov z cudziny, najmä Nemcov, udeľoval im osobitné privilégiá, tak vznikali slobodné kráľovské mestá, nemecká kolonizácia sa týkala najmä Slovenska. Po odchode Tatárov musel Belo IV. brániť krajinu aj proti útokom rakúskeho a českého panovníka Přemysla Otakara II. Ku koncu vlády sa zbavil cudzích nepriateľov a skonsolidoval krajinu. Posledný arpádovský kráľ Ondrej III. zomrel bez mužského potomka.

2. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Duchovný a politický vplyv kresťanstva
Boj o investitúru - Cirkev na čele s rímskym pápežom výrazne ovplyvňovala politický, duchovný, hospodársky a kultúry život spoločnosti. Investitúra (v období vrcholného stredoveku) – boj o dosadzovanie cirkevných hodnostárov, boj medzi cirkvou a svätskou mocou medzi pápežom Gregorom VII. a nemeckým cisárom Henrichom IV. Wormský koncil, kt. zvolal Henrich IV. vyhlásil pápeža za zosadeného. Gregor VII. však na vlastnom koncile zbavil Henricha IV. trónu a vyobcoval ho z cirkvi. Hroziaca vzbura prinútila Henricha IV. ísť za pápežom do Cannosy, pokoril sa, pápež však nesúhlasil s jeho nástupom na trón, boje pokračovali. Konflikty o dosadzovanie hodnostárov v Nemecku trvali až do podpísania Wormského konkordátu. Kompromis z r. 1122 určil, že biskupov a arcibiskupov do úradov menuje pápež so súhlasom panovníka.

Križiacke výpravy - r. 1095 pápež Urban II. na cirkevnom koncile v Clermonte vo Francúzku vyhlásil svätú vojnu za oslobodenie Božieho hrobu v Jeruzaleme (obsadili Turci). Výzvu prijali rytieri, roľníci, podporili ju mestá. Vojaci si na odevy začali prišívať červené kríže (symbol viery) – križiaci - r. 1099 dobyli Jeruzalem. Najznámejšia tretia križiacka výprava (1189-1194) – zúčastnili sa traja európsky panovníci – nemecký, anglický a francúzsky. Po prvej križiackej výprave vznikli v Palestíne stredoveké rytierske rády – temlárov, johanitov a rád nemeckých rytierov. Na čele radu stál veľmajster, rád sa delil na 3 skupiny. Jedna bojovala s moslimami, druhá vykonávala cirkevné obrady, tretia slúžila v lazaretoch.