Drugetovci boli šľachtický rod francúzsko-neapolského pôvodu. Zohrali významnú úlohu v bojoch o trón a stali sa vlastníkmi rozsiahlych majetkov na severovýchode Slovenska. Drugetovci zastávali významné hodnosti. Najväčšiu úlohu zohrali v 14. storočí. Väčšinu majetku nadobudli krátko po svojom príchode. Už okolo roku 1330 vlastnili 8 hradných panstiev (Stará Ľubovňa, Dunajec, Plaveč, Sokoľa, Slanec, Trebišov, pôvodný názov Parič, Brekov a Jesenov). Posledné dve tvorili základ neskoršieho domínia Humenné podľa ktorého používali v 16-17 storočí predikát de Homonna, Homonnai. Natrvalo sa stalo ich najväčším a ústredným sídlom. V 17. storočí rodinnými zväzkami získali panstvo Čachtice, ďalšie majetky v Sedmohradsku, ako aj panstvá Čičva (Skrabské, Vranov) a Užhorod. Boli najbohatšími feudálmi Zemplínskej a Užskej stolice a ich panstvo tvorilo vyše 300 dedín.
Koncom 17. a začiatkom 18. storočia vymreli a na základe rodinných zväzkov väčšinu ich majetku získali Csákyovci.
Najvýznamnejšími členmi boli
Filip (? – 1327) – spišský a abovský župan, 1323-27 palatín,
Ján st. (? – 1335) – brat Filipa, zakladateľ rodu u nás, 1327-35 palatín, spišský, abovský, zemplínsky, užský, šomoďský, tolnavský, báčsky a fehérvársky župan,
Ján ml – najmladší syn Jána st., zakladateľ humenskej vetvy Drugetovcov,
Mikuláš - 1345-1351 - užský župan,
Viliam (? – 1342) – spišský, abovský župan, 1335-42 palatín,
Žigmund (? – 1684) – odporca Imricha Thokolyho, v roku 1684 sťatý kurucmi, ním vymrel rod po meči.
V bitke pri Rozhanovciach neďaleko Košíc porazil Karol Róbert vojsko odbojných synov nebohého palatína Omodeja z rodu Abovcov, posilnené pomocnými oddielmi Matúša Čáka. Kráľ Karol Róbert svoje víťazstvo v plnej miere využil, bez váhania skonfiškoval rozsiahle majetky Omodejovcov a ich najvernejších stúpencov a časť z nich hneď daroval svojim najbližším spolubojovníkom, ktorých odmenil za preukázané služby, medzi ktorých patrili aj Drugetovci.
Po zlých skúsenostiach s uhorskou oligarchiou sa kráľ Karol Róbert orientoval na nových ľudí zo strednej šľachty a cudzincov, ktorí s ním prišli do Uhorska. Najvýznamnejší z pomedzi nich boli práve Drugetovci. Ako prvý prišiel do Uhorska Filip Druget už v sprievode Karola Róberta v januári 1301. V roku 1313 sa sem natrvalo s celou rodinou prisťahoval aj jeho brat Ján. Po boku kráľa sa zúčastnili na všetkých výpravách voči oligarchom, za čo boli odmenení rozsiahlymi majetkami najmä na východnom Slovensku, najmä v oblasti severného Spiša a Zemplína, ktoré predtým patrili Omodejovcom. Filip Druget nastúpil kariéru v roku 1315 ako spišský župan a kastelán Spišského hradu. Od roku 1317 bol aj novohradským županom a v rokoch 1322-1323 taverníkom kráľovnej. Od roku 1323 až do smrti v roku 1327 zastával funkciu palatína a sudcu Kumánov. Ovládal aj Gemer, Turňu, Boršod a Heveš.
Ján Druget sa po smrti svojho brata Filipa stal v roku 1328 palatínom a tento äúrad zasával až do smrti v roku 1335. Popritom bol ešte zemplínskym, užským, šomoďským, tolnianskym, fejérskym a báčskym županom. Práve Ján Druget s stal zakladateľom rodu, ktorý takmer 400 rokov ovládal severovýchodnú časť Slovenska a západnú časť Podkarpatskej Rusi. Jeho syn Viliam sa v roku 1328 stal šarišským županom, v roku 1330 už zastával úrad spišského a abovského župana. V jeho vlastníctve sa v roku 1330 spomínajú hrady Stará Ľubovňa, Plaveč, Sokoľ, Brekov, Jasenov, Trebišov, Slanec, Nevicke (dnes v Maďarsku) a novovybudovaný hrad Nedeca. Viliam Druget v roku 1334 sprevádzal panovníka do Neapola a v nasledujúcom roku sa stal jeho palatínom. Až do svojej smrti v roku 1342 patril medzi najvplyvnejších dôverníkov a poradcov Karola Róberta. Jeho brat Mikuláš také významné postavenie na kráľovskom dvore už nedosiahol. Kráľ Ľudovít I. mu v roku 1342 dokonca odobral časť majetkov zdedených po bratovi Viliamovi. Najmladší zo synov Jána Drugeta Ján sa usadil v Humennom a založil tunajšiu vetvu rodu. Zo šľachtických rodín, ktoré v období feudalizmu vlastnili takmer všetku pôdu na území Zemplína a Spiša boli okrem Drugetovcov najmocnejší Sztárayovci, Perényovci, Csákyovci a Andrássyovci.
Keďže Drugetovci boli už od 13. storočia vlastníkmi mnohých hradov, pamätá si na nich história nielen týchto hradov, ale aj okolitých miest a dedín, z ktorých najvýznamnejšie bolo už spomenuté Humenné. Hrad Jasenov, ktorý sa vypínal práve na vysokom vrchu nad mestom Humenné, a ktorý ležal na obchodnej ceste z juhu na sever, využili Drugetovci v 16. storočí a razili tam falošné peniaze. Mincmajstra Mikuláša, ktorý viedol falšovateľskú dielňu popravili v Prešove. Takisto v 16. storočí sa Drugetovci stali majiteľmi hradu Brekov neďaleko Zemplínskej Šíravy. Anton Druget daroval hrad svojej dcére, manželke Františka Kendyho. Ten sa však postavil proti panovníkovi a kráľ dal príkaz hrad zbúrať. V roku 1575 Mikuláš Druget hrad obnovil a prispôsobil novej vojenskej technike. V roku 1624 ho však spolu s Jasenovským hradom obsadil Gabriel Betlen a daroval ich Jurajovi Széchymu. Jeho manželka ich však vrátila Drugetovcom, ktorí boli v čase stavovských povstaní na panovníkovej strane. Preto v roku 1644 napadol Brekov Juraj Rákoczi I. a dal ho zbúrať. Obytné časti hradu Drugetovci obnovili, ale nie nadlho. Koncom 17. storočia, po zrade Imricha Thokolyho Žigmundom Drugethom ho jeho vojaci zničili. V 17. storočí podporili tiež Drugetovci založenie jezuitského kolégia, ktoré bolo neskôr preložené do Užhorodu.
Niektorí členovia rodu Drugetovcov
Juraj II. Druget
Juraj II. Patrí medzi málo známych členov tohto významného rodu, ktorý používal prídomok z Humenného. Prídomok, ako je všeobecne známe, nevyjadruje pôvod Drugetovcov. Pochádzajú z Francúzska, prešli do Neapola a odtiaľ k nám prichádzajú na začiatku 14. storočia.
O Jurajovi II. Vieme len toľko, že bol županom stolice Užskej a pánom Trebišovského hradu. Z jeho života poznáme len jednu epizódu: zo žiarlivosti vyhodil von okno svojho tajomníka Jána Tušického (Tussay). Manželkou Juraja Drugeta bola Eufrozína Dóciová.
V turzovskej korešpodencii sa od Juraja II. Drugeta zachovali štyri listy z rokov 1606-1612. Všetky sú napísané v Humennom a Užhorode a adresované Jurajovi Thurzovi, majú súkromný charakter. Priateľmi asi neboli, lebo roku 1608 Juraj Druget robil Jurajovi Turzovi ťažkosti pri jeho uvedení do držby Tokajského hradu a panstva.
Filip Druget (? – 1327)
Filip Druget patrí medzi najvýznamnejších členov rodu Drugetovcov. Do Uhorska prišiel ako vôbec prvý z Drugetovcov s Karolom Róbertom v roku 1301, a v roku 1313 sa na nše územie už nasťahoval s celou rodinou.
V roku 1315 sa stal jeho sídlom aj najrozsiahlejší hrad v strednej Európe, Spišský hrad. V rokoch 1317-27 bol spišský a abovský župan, keď krátko predtým získal majetok v Plavči a Ľubovniansky hrad, ktoré sa mu mali stať oporou v nadviazaní pevnejších kontaktov s Poľskom. V roku 1323 sa stal palatínom a Ľubovniansky a Plavečský hrad sa stáva oficiálne jeho vlastníctvom.
Zomrel v roku 1327, Ľubovniansky hrad dostal jeho synovec Viliam, ktorý podobne ako Filip je súčasne spišským aj abovským županom. V roku 1330 Viliam vrátil hrad panovníkovi a tak sa hrad opäť stal kráľovským.
Erb rodu Drugetovcov
O erbe Drugetovcov je známe, že azda ani jeden rod nemá toľko obsahových a farebných variácií, ako práve oni. Pripúšťa sa, že variácie erbu vyjadrujú jednotlivé vetvy rodu.
Juraj II. Druget má v Kubínyiho zbierke pečať z roku 1608. Používal ju ako župan stolice Užskej, o čom svedčí kruhopis pečate GEORGIVS DRVGET DE HOMONNA COMES COMITTATUS VNG. Legendu ukončuje dátum vyhotovenia pečatidla, ten je však na našom odtlačku nečitateľný. Toto typárium použil Juraj II. Aj roku 1610. Na publikovanej reprodukcii pečate takisto chýba dátum. Autor kresby totiž neopodstatnene roztiahol text kruhopisu aj cez miesto, kde je v origináli letopočet. Farebne je erb takýto: na červenom štíte je zelené brvno a na ňom tri zlaté spony, v hornom poli štítu sú štyri, v dolnom tri čierne drozdy. Klenot tvoria dve orlie krídla (pravé je čierne, ľavé červené) na ktoré je prenesené štítové znamenie. Drozdy v klenote sú zlaté. Prikrývadlá sú zlato-čierne a zlato-červené.
Záver
Drugetovci svojím správaním a životným štýlom vniesli do uhorskej spoločnosti nové prvky, ktoré neostali bez ozveny. Aj s ich pomocou sa Karolovi Róbertovi podarilo presadiť v Uhorsku novú rytiersku ideológiu, vytvárať nové inštitúcie a hodnoty, ktoré prispeli k europeizácii Uhorska v 14. stor. Drugetovci aj v nasledujúcich storočiach zasahovali do uhorskej politiky, zastávali významné krajinské funkcie a preslávili sa ako statoční bojovníci. Rod vymrel po meči grófom Žigmundom Drugetom, ktorého popravili thokoliovci v roku 1684.
