100 ročná vojna

Kapetovci: zakladatelia francúzskej ríše
- FILIP II. AUGUST (1180 - 1223)
- ĽUDOVÍT VII, ĽUDOVÍT IX. Svätý
- FILIP III. Smelý
- FILIP IV. Pekný
- ĽUDOVÍT X., FILIP V.
- KAROL IV (1322 - 1328)
- 1328: vymretie Kapetovcov
- FILIP VI. z Valois (1328 - 1350): má nároky na trón

Plantagenetovci: zakladatelia anglickej ríše
- HENRICH II. (1154 - 1189)
- RICHARD Levie Srdce
- JÁN BEZZEMOK
- HENRICH III., EDUARD I., EDUARD II., EDUARD III. (1327 - 1377)

- za Filipa II. Augusta a Henricha II. došlo k prvým konfliktom, súperenie medzi nimi
- Filip II. August: cieľ – vytlačiť angličanov z francúzskeho územia
- Henrich II. : cieľ – udržať si francúzske územia

JÁN BEZZEMOK
- 1215: vydal Magna Charta Libertatum: veľká listina slobôd
- základ parlamentalizmu
- vydal ju pod nátlakom štátu, Bezzemok vtedy stratil územia vo Francúzsku
- právo šľachty kontrolovať kráľovskú moc pomocou parlamentu
- stavovská monarchia: kráľ potreboval súhlas od parlamentu na uzákonenie zákonov
- rozdelenie: stavy: šľachta, cirkev, meštianstvo, rytierstvo
- parlament: horná komora (šľachta, cirkev)
dolná komora (meštianstvo, rytierstvo)
- parlament zasadával pravidelne → oslabenie kráľovskej moci

FILIP IV. PEKNÝ
- 1302: vo francúzsku vydáva Generálne stavy (šľachta + duchovenstvo)
- napodobňoval Anglický parlament, líšilo sa to tým, že: 1. kráľ vyhlasoval zasadania
2.parlament odhlasoval kráľovi len zákony týkajúce sa výpisu daní
- rozdelenie: 1. šľachta 2. duchovenstvo 3. meštianstvo

- 1309 – 1378: Avignonské zajatie pápežov
- zajatie pápeža Bonifáca, nahradenie ho francúzskym pápežom Klimentom
- cirkevné peniaze zostali vo Francúzsku
- nastáva cirkevná schizma (= kríza)
- zvolenie 3 pápežov: v Ríme, v Avignone, v Pize
- 1312: rád Templárov
- kráľ ich obvinil z templárstva, popravil vrch. členov, zhabal im majetok
- rozpad rádu
- vyháňanie židov z Francúzska, pretože mali majetok, boli to obchodníci
- zomiera Filip IV. Pekný, ktorý zhromaždil peniaze
- 1328: KAROL IV. – vymretie kapetovského rodu
- trón chceli získať Plantagenetovci
- Fr. šľachta dosadila na trón panovnícku dynastiu Valois
- Eduard III., anglický kráľ neuznáva
100 ročná vojna

- zámienka: mocenský zápas medzi Francúzskom a Anglickom o francúzsky trón
- príčina: ekonomická, boj o obsadenie Flámska
- Flámsko: tkanie súkna, vykupovanie vlny od Anglicka, Francúzi ju predávali
- 100 ročná vojna: ekonomický medzník

1. etapa (1337 - 1360)
- prevaha Anglicko
- 1346: bitka pri Kreščáku (dnes územie Belgicka)
- príklad rytierskej bitky (rytieri tvorili hlavnú zložku armád)
- francúzske vojská boli porazené
- angličania obsadili Paríž

JÁN LUXEMBURSKÝ
- zúčastňoval sa všetkých rytierskych bojov
- bol úplne slepý
- toto bola jeho posledná bitka – bojoval na strane francúzov
- 1348: Európa postihnutá morovou epidémiou (zomrelo až 50%) obyvateľstva, priniesli ju vojaci z križiackych výprav, ktorí prichádzali z východu
- dôsledkom moru bol nakoniec hladomor → znamenalo prerušenie storočnej vojny
- 1358: Povstanie Et. Marcela: vzniklo v Paríži
- povstanie mešťanov
- povstalci obvinili šľachtu a kráľa za zlé vedenie vojny, snažili sa o zmenu vládcu na tróne
- šľachta potlačila povstanie, skončilo sa neúspešne
Povstanie Jacquierie „Povstanie Kubov dobrákov“- roľníkov
- vedené proti všetkým vrstvám spoločnosti
- žiadali ukončiť 100 – ročnú vojnu
- zjednotila sa šľachta + mešťania a toto rozsiahle povstanie potlačili

2. etapa 100 – ročnej vojny (1360 - 1415)
- skúšanie síl na oboch stranách
- žiadne veľké vojenské akcie
- 1381: veľké ľudové povstanie v Anglicku
- podnet: JOHN VICKLEF
- profesor teológie
- začal s kritikou cirkvi, - že cirkev zasahuje do svetských vecí, privlastňuje si peniaze a je neporiadok v pápežskej schizme a neriadi sa podľa toho čo káže
- rozhodol sa vystúpiť a upozorniť na spôsob života cirkvi
- jeho myšlienky podnietili toto veľké povstanie
- povstalcom sa podarilo obsadiť Londýn
- žiadali: nižšie dane, zníženie poddanských povinností → lepší poddanský život
- anglický kráľ použil lesť, pozval vodcov povstalcov, ale ich vojská sa museli stiahnuť za brány mesta, keď prišli na anglický dvor, skončilo sa to ich smrťou

3. etapa 100 – ročnej vojny (1415 - 1453)
- 1415: bitka pri Azincourte
- vyhralo Anglicko
- porazili zvyšky francúzskej armády
- na francúzskom tróne Karol IV., ktorý nedokázal vládnuť, bol nezletilý, dementný
- na anglickom tróne Richard II. „kráľovstvo za koňa“
- Francúzsko: Veľké ľudové hnutie proti Anglicku
JANA z Arcu
- presadila so svojimi vojskami – oslobodila mesto Orleán (= Panna Orleánska) a odtiaľ tiahli vojská na Remeš, kde presadili korunováciu Karola VII.
- 1430: zajatie burgundskými spojencami
- farncúzi ju mali možnosť vykúpiť, ale neurobili to
- 1431: upálená v Rouen
- cirkev ju obvinila z kacírstva za to, žedostala príkaz od boha prostredníctvom cirkvi
- podnietila vzburu → Anglicko od tohto momentu ustupuje
- ľudové hnutie pokračuje aj po jej smrti
- Calais: jediné územie, ktoré zostalo angličanom
Dôsledky 100 – ročnej vojny
1. urýchlila vznik centralizovaných absolutistických monarchií
- vznikajú vo Francúzsku, Anglicku, Španielsku
2. partikularizácia (= rozdrobenie) strednej a južnej Európy
- Nemecko (Svätá Ríša Rímska), Taliansko: nedokázali vytvoriť jednotný štát
- 1870: zjednotenie Talianska
- 1871: zjednotenie Nemecka
3. nerovnomerný vývoj v Európe
- rozdelil Európu na vyspelejšie a zaostávajúce štáty
- moc sa centralizovala
- vznik jednotných štátov

Znaky centralizovanej absolutistickej monarchie
1. monarchia s pevne stanovenými hranicami, riadená z jedného centra
2. vytvorenie byrokratického aparátu: kráľ potrebuje štátnych úradníkov
3. silné postavenie cirkvi, cirkev je súčasťou štátnej moci
4. vznik národných jazykov a národnej kultúry → národné obrodenie