3. Teórie

Jediná historická zmienka o truhle z doby po Šalamúnovi je v druhej knihe Paralipomenom, kde je uvedené, že kráľ Josijáš v roku 620 p.n.l prikázal, aby sa truhla vrátila do chrámu. Ako došlo k tomu, že odtiaľ bola odstránená Biblia neuvádza. Inými slovami máme 300 rokov, v priebehu ktorých mohla relikvia zmiznúť. Graham Hancock pomocou zložitého počítačového programu , ktorý vyhľadal v Starom zákone prítomnosť výrazov archa a jej ekvivalentov v priebehu troch storočí, zistil zásadnú vec. A to , že archa zostala v prvom chráme minimálne do roku 700 p.n.l. To znamená, že sa mohla stratiť v pomerne krátkom období, tj. 80ročnom časovom úseku medzi rokom 701 a 620 p.n.l. V roku 587 p.n.l. napadla Jeruzalem Nabuchodonosorova armáda mesto s posvätným chrámom vyplienili (podľa Wegnera archa zmluvy zhorela zároveň s chrámom). Je dosť pravdepodobné, že v tej dobe už v chráme archa zmluvy nejakú dobu nebola, pretože nič nenasvedčuje tomu, že by si Babylončania tento "poklad" ponechali ako korisť. A potom už o arche v historických knihách nieje ani zmienky; iba legendy.

3.1. Bainn - Lehkem

Podľa jednej z legiend v Knihe zvanej Kebra Nagast ( Chvála kráľov ) prišiel Šalamúnov syn Bainn – Lehkem (neskôr vládol pod menom Menelik I.) spolu so svojou matkou kráľovnou so Ságy navštíviť otca, ktorý ho poučil a zveril mu archu zmluvy s 20 Levítmi na obsluhu.. Potom mala byť archa prevezená do Etiópie, do Axumu .Tam Menelik vybudoval chrám podobný tomu v Jeruzaleme ( okolo roku 926 ). Podľa inej verzii mal syn archu ukradnúť. Avšak bolo by dosť divné, keby Šalamún daroval archu synovi a on by ju odniesol preč zo zeme Izraelcov, bez toho aby ľud protestoval – veď bola prísľubom jeho vyvolenosti Hospodinom a prísľubom vlády nad ostatnými národmi. Ešte viac je nepravdepodobné, že by ju Menelik ukradol, keďže bola tak dobre strážená. A dokonca cudzincom bol prístup do chrámu zakázaný pod hrozbou smrti. A nesmieme zabudnúť na Uzzáho, ktorý chtiac zachrániť archu pred pádom z voza na mieste zomrel. Keby sa jej Menelik alebo niekto nepovolaný dotkol zhynul by. Na druhej strane je celkom možné, že Šalamún syna zasvätil, potom nechal zhotoviť kópiu dosiek i samotnej archy a predal ich synovi. Otázne je aj to ako mohol archu vziať do Axumu, keď v dobe panovania Menelika Axum ešte neexistoval. S istotou sa dá povedať, že do 3. storočia p.n.l. neexistujú stopy o tomto meste, z toho vyplýva, že prvé zmienky sa objavujú o 700 rokov po jeho smrti. Myslím si, že táto legenda sa už podstatne zmenila od svojho vzniku a teda nie je tá pravá, ktorej sa treba držať.

3.2. Tana Kirkos

Medzi rokmi 701 a 620 p.n.l. ( resp. medzi rokmi 696 a 642 ) za vlády kráľa Menáša, ktorý bol odpadlík a do velsvätyne dal umiestniť veľkú sochu pohanskej bohyne plodnosti Ašéry, bola archa premiestnená kňazmi, ktorí utekali pred Menešom na ostrov Elefantina. Tam bol vystavaný okolo roku 650 p.n.l. židovský chrám. V 5. storočí p.n.l. bol chrám behom prudkých zrážok medzi prisťahovalcami a Egypťanmi zničený. Toto potvrdzujú vykopávky nemeckých archeológov, ktorí pri vykopávkach na tomto ostrove našli zápisky, hovoriace o vyžšie uvedenom úteku. Okolo roku 470 p.n.l bola archa premiestnená do stanu a neskôr kaplnky na ostrove Tana Kirkos uprostred jazera Tana Kirkos (kláštorný ostrov mníchov ), do ktorého sa vlieva Modrý Níl, v Etiópskej vysočine. Na mieste kde bola údajne archa uložená sa nachádzajú veľké obetné kamene, na ktorých boli podľa nájdenej krvi, prinášané krvavé, zrejme zvieracie obete (všetky sú veľmi podobné - kruhové kamenné stavby. Sú rozdelené na 3 časti - vonkajšia krytá časť, vnútorná časť a stred, kam smie jenom Kňaz). Tu bola 800 rokov uschovávaná (podľa mníchov žijúcich na ostrove ), než ju kráľ Ezana previezol do jej terajšieho úkrytu v posvätnom meste Axumu , vo svätini Márie Sionskej. (Etiópsky kráľ Ezana prijal kresťanskú vieru roku 331 n.l.). Strážcom archy bol do roku 1992 Gebra Michail, potom mních Abba Tesfa Mariam. V súčasnom svätostánku je vo veľsvätini udržiavaný večný oheň, pravidelne pálené kadidlo a vykonávané modlitby týmto určeným strážcom. V Etiópii bola zhotovená rada napodobenín archy, ktoré slúžia pod menom tabot ako kultový predmet vo viac než dvoch tisíckach kresťanských kostoloch v Etiópii. Taboty pochádzajúce z najdôležitejších kostolov, sa raz za rok v počas sviatku Timkat, zahalené do hrubého súkna, nosia mestami.

3.3. Šalamúnov chrám

Druhá teória predpokladá, že archa bola zakopaná pod Šalamúnovým chrámom alebo na území vtedajšieho Jeruzalema. Keď vychádzame zo Šalamúnových slov, že archa bude prebývať v mrákote ( temnote ), tak táto teória je možná. Avšak mrákota môže súvisieť aj s tým, že velsvätyňa predsa nemala okná. Takže vysvetlenie o temnote je dvojzmyselné. Existuje ešte jeden dôkaz o zakopaní archy. Rabíni mávali po zničení chrámu vo zvyku zavierať obetné potraviny do skrine, kde boli uložené zbytky Tóry (Tóra = Zákon.
Toto slovo je odvodené od pojmu "Jara", čo znamená "vyučovať" alebo "učiť". Tóra sa nachádza ešte aj dnes v každej synagóge. Pozostáva z piatich kníh Mojžišových a je rozdelená do 52 častí. Každú sobotu sa postupne číta jedna časť. Týchto 5 kníh dostalo aj názov Pentateuch, čo znamená "Päťčlenná kniha") (obr. 7 ). Potraviny priťahovali myši a rabínske autority vydali niekoľko dekrétov v snahe ukončiť toto zneužívanie textov. Čo ale so všetkými zásobami potravín, ktoré prišli do kontaktu s posvätnými knihami? A preto skončili na ghenízah ( pohrebisku posvätných predmetov ). V súvislosti s tým bola spomenutá stará tradícia: Keď zakopali archu zmluvy, doniesli na ghenízah nádobu s manou, pretože bola v kontakte s doskami zákona. Archa bola teda zakopaná a pokiaľ tak neučinil Šalamún je isté, že archa bola v obliehanom Jeruzaleme prvým objektom, ktorý musel byť uchránený pred dobyvateľmi.

3.5. Jeremiáš

V druhej knihe Machabejcouo sa píše o tom, ako prorok Jeremiáš na Boží príkaz, rozkázal niesť za sebou stánok a archu, keď sa vybral na vrch Nebo (tu zomrel pravdepodobne aj Mojžiš). Keď Jeremiáš vystúpil na vrch, vyhľadal jaskynný príbytok a zaniesol tam stánok, archu aj kadidlový oltár a vchod zatarasil. Potom prišli niektorí z jeho sprievodcov, aby si poznačili cestu, ale nemohli ju nájsť. Keď sa to Jeremiáš dozvedel karhal ich slovami: “To miesto zostane neznáme pokým Boh opäť nezhromaždí ľudí a nezmiluje sa Až potom Pán ukáže pánovi tie veci zjaví sa Pánova sláva. Z textu sa dá teda dedukovať, že Jeremiáš zobral archu zo svojho pôvodného miesta a preniesol ju na vrch Nebó.To čo Biblia však nehovorí o tom, či bola po návrate židov z exilu v Elefantine (538 p.n.l) ,archa navrátená do Jeruzalema.V roku 1981 Tom Croster získal kópiu vyskumu E. Futterera(archu hľadal na vrchu Nebo), ktoré obsahovali opisy toho, čo Futtere videl na konci tunelu pod vrchom Nebo.Na vrchu Pisgah( to isté pohorie ako vrch Nebo ) objavili dutinu, ktorá sa stotožňovala s vchodom do jaskyňe. Pod plechenou doskou sa ukrýval vchod .Chodba mala podľa Crostera 200 m dĺžku,2 mšírku, 2.2 m výšku.Neskôr musel preraziť dva múry z hliny a skál, čo blokovali cestu.Na konci novoodkrytej chodby sa nachádzal tretí robustnejší múr,bez nápisov.Za ním sa nachádzal do skaly vysekaná komora s rozmermi 2.10 krát 2.10 metra.Ďalej hovorí že sa tam nachádzala archa zmluvy ale zo strachu sa jej bál dotknúť.Urobil však niekoľko fotografií. Zlatí cherubíni na veku neboli, hoci v jednom z rohov komory boli znázornené obrysy obviazané v gáze,čo mohli symbolizovať anielov.. Avšak fotky spravené týmto dosť kontroverzným objaviteľom sú z praktického hľadiskanepoužiteľné, pretože sú vo veľmi zlej kvalite.Súčasný stav výskumu v tejto lokalite nie je známy.

3.6. Kalvársky vrch

V januáry 1979 sa archeológ Ron Wyatt vrátil ( v lete 1978 tam už bol a začal rozmýšlať nad touto možnosťou) do Jeruzalema ( v blízkosti Akselonu), aby začal s hladaním archy. V týchto momentoch , miesto označené Wyattom bolo miesto situované v blízkosti strmých svahov vrchu Moriah, ktorý niektorí ľudia nazývajú “ Kalvárska stena” , a ktorého reliéf znázorňuje lebku podobnú Gólgote (Lebečný vrch), kde bol ukrižovaný Ježiš. Potom čo preskúmal okolie, sa archeológ rozhodol kopať zvisle do skaly. Keď vykopal niekoľko metrov, objavil v stene tri simetrické dutiny. Rozhodol sa preto kopať v okolí prvéj šachty, v nádeji, že pod stenou nájde nejakú dutinu alebo tunel .O dva roky narazili na štvorcový otvor 4.5 metra pod pôvodnými tromi dutinami. Wyatt vydedukoval, že otvory v zemi by mohli byť oporou pre kríže , na ktorých boli ukrižovaný Ježiš a ďaľšie dve obete. V tomto bode hľadania pokračoval vo vŕtani do skaly a našiel jaskyňu s rozmermi približne 5 × 5 metrov. Nachádzala sa pod vrchom Moriah. 6 januára 1982 našiel v jaskyni, kamennú truhlicu s vekom rozdeleným na dve časti a presne nad ňou na strope jaskyne objavil trhlinu začiernenú nejakým sedimentom. Zistil že, štrbina v strope je impregnovaná rovnakou hmotou ako vrchnák truhlice. Pomocou rôznych optických prístrojov prečítal nápisy, a vydedukoval, že obsah truhlice je archa zmluvy. Neskôr zistil že otvor v strope je predĺžením iného otvoru , ktorý on považoval za oporu pre Ježišov kríž. Wyatt z toho dedukoval že čierna hmota v štrbine by mohla byť krv, čo stekala cez otvor až na kamennú truhlicu. Oznámil to izraelským predstaviteľom, ale oni, buď zo strachu pred niečím, čo nemalo vidieť svetlo sveta alebo jednoducho preto, že mu neverili, mu prikázali nech mlčí o tomto objave. (obr.8 )

3.6. Dubový ostrov

Táto teória nie je prakticky podložená žiadnou legendou alebo nejakou historickou cestou , ale za zmienku určite stojí. Jedná sa o malý ostrov zarastený dubmi v blízkosti Halifaxu, na ktorom niekto vybudoval úkryt pre niečo veľmi cenné a dôležité. Ide o asi 60 m hlbokú jamu chránenú dômyselným spôsobom, cez ktoré sa nevedia prebojovať už celé generácia lovcov pokladov, hoci boli vybavení tou najlepšou technikou. V roku 1995 boli počítačom vyčistené pôvodní televízne zábery z vrtu a zdá sa, že dutina obsahuje vchody do dvoch tunelov, ďalej obsahuje náradie, pravdepodobne aj 1-2 truhly a ľudské telo. Kto vie ,možno ukrýva práve archu.