Archa zmluvy

Obsah

1 Úvod................................................................................................................... III

2 Biblia
2.1. Uzatvorenie zmluvy............................................................................................ IV
2.2. Svätostánok ....................................................................................................... IV
2.3. Archa zmluvy......................................................................................................V

2.4. Od hory Sínaj po Šalamúnov chrám
2.4.1. Mojžiš................................................................................................................. VI
2.4.2. Jozua.................................................................................................................. VII
2.4.3. Samuel................................................................................................................ VIII
2.4.4. Dávid.................................................................................................................. VIII
2.4.5. Šalamún.............................................................................................................. IX

3 Teórie
3.1 Bainn - Lehkem.................................................................................................. X
3.2 Tana Kirkos........................................................................................................ XI
3.3. Šalamúnov chrám............................................................................................... XII
3.4. Jeremiáš............................................................................................................. XII
3.5. Kalvársky vrch.................................................................................................... XIII
3.6. Dubový ostrov.................................................................................................... XIV

4 Záver................................................................................................................. XV

5 Bibliografia....................................................................................................... XVI

1. Úvod

Keď som sa dozvedel o tom, že budeme písať seminárnu prácu, tak som patril medzi tých, ktorí si nevedeli vybrať tému. Najprv som balansoval medzi problematikou Egypta cez Mezopotámiu až po Starovekú Čínu, nevediac, že nájdem tú pravú tému v Biblii. Áno, táto kniha kníh, plná tajomných svedectiev s tisíckami možných výkladov, ma doviedla k nápadu, čo takto archa zmluvy. Táto relikvia ma po prvý krát zaujala po zhliadnutí filmovej trilógie Indiana Jones, ktorý sa po historických stopách vydal hľadať túto zlatú truhlicu, ktorá ukrývala Božiu moc a vôľu. S nadšením som sa pustil do zhromažďovania materiálov o arche, ale na nešťastie som narazil na obrovský problém. Archa v určitom období svojej existencie za záhadných okolností zmizla ,a tak som prioritu mojej práce zmenil a vytýčil som si nový cieľ. Vydal som sa najznámejšími prameňmi po jej stopách dúfajúc, že aspoň zopár nitiek z obrovského klbka informácii ,ktoré knižnice ponúkajú, mi budú nápomocné. Žiaľ mýlil som sa. O tejto najdôležitejšej relikvii v knižnici ani nevedeli a svojpomocne som v nej nenašiel žiadnu nápomocnú literatúru. Rozhodol som sa pre zdrojnicu všetkého vedenia, pre internet. Tu som narazil na množstvo informácii, avšak len v cudzích jazykoch. Po úpenlivom hľadaní sa na mňa usmialo šťastie a zázračný google predsa niečo našiel. Tento nález vo mne vzbudil novú chuť do práce, a už som len čítal a písal. Má to ešte jednu pozitívnu vec. Hovorí sa, že čítanie Biblie pôsobí kladne na ľudskú dušu a na harmóniu myšlienok. Tomuto musím dať za pravdu, pretože čítanie tejto posvätnej knihy vo mne zanechalo hlboký zážitok, spojený s určitým pocitom rozmýšľania nad týmito miestami duchaplnými myšlienkami....
2. Biblia

2.1. Uzatvorenie zmluvy

Po dlhotrvajúcom úteku Izraelcov z Egypta sa na čas usadili pod vrchom Sínaj. Hora bola priam biblicky tajomná, a údolie bolo vhodné na táborenie. Jedného dňa sa Mojžiš, vodca Izraelcov, vydal na končiar hory Sínaj. Stretol sa tam so samotným Jahvem, ktorý mu
oznámil, že má v úmysle s izraelským ľudom podpísať zmluvu. Druhý výstup sprevádzali veľké trojdňové prípravy, po ktorých sa Mojžiš vydal za obrovskej hromami popretkávanej búrky, opäť na horu. Jahve mu oznámil rad zákonov, ktoré však boli len kvapkou v mori oproti tomu, čo malo prísť po treťom výstupe. Tentokrát si vzal so sebou aj Árona (budúceho Bohom uznaného veľkňaza), Nádába, Abíhu a sedemdesiat mužov, tvoriacich izraelskú staršinu. Jeho doprovod však musel zostať v polovici hory. Jahve odovzdal Mojžišovi dve kamenné tabule s prikázaniami a presné pokyny k zostaveniu svätostánku a neskôr najposvätnejšej relikvii - archy zmluvy. Áron upadol po štyridsiatich dňoch do veľkej neistoty a nevedel , čo si počať, lebo sa obával, že sa bratovi niečo stalo. Preto sa vydal späť do tábora. Medzitým si Izraelci s podlomenou vierou v Jahveho, pod nutnosťou niečo uctievať, vytvorili zlaté tela, okolo ktorého všetci tancovali. Náboženská extáza pohltila celý tábor, až na Levijcov. Keď ten ošiaľ uvideli rozčarované oči Mojžiša, tak v zúrivom afekte rozlámal kamenné desatoro. Následne Levijci na Hospodinov príkaz povraždili tisíce odpadlíkov. Keď Mojžiš dokončil pohanskú očistu tak sa s hanbou na tvári vydal odprosiť Boha a opätovne obdržal kamenné tabule.

2.2. Svätostánok

Jahve ako tvorca všetkého, však musel mať medzi ľuďmi adekvátne miesto svojho bytia, a preto prikázal, aby mu postavili svätostánok, kde bude uctievane prebývať v arche zmluvy. Na jeho výstavbu sa najprv zaviedli pozdvihové dávky vo forme zlata, striebra, ovčej a baranej kože, medi, modrého a červeného purpuru. Svätostánok stál uprostred štvorhranného nádvoria, obklopeného radom bronzových stĺpov so striebornými hlavicami. Steny boli zo súkaného ľanu, modrého a červeného purpuru. Tvorilo ich 10 závesov ( 28 lakťov dlhých a 4 lakte širokých ). Strop bol zhotovený z 11 závesov z kozej srsti, zafarbených do červena ( dĺžka jedného bola 30 lakťov a šírka 4 lakte ). Kostra stanu bola z akáciového dreva, ktoré bolo pozlátené. Dosky nespájali natrvalo klincami. Boli na nich pripevnené zlaté prstence, cez ktoré sa preťahovali lišty. Vďaka tomu bolo možné stánok kedykoľvek rozobrať alebo postaviť. Dovnútra sa vstupovalo bránou zastretou oponou. Samotný stan bol rozdelený na dve miestnosti. Prvá sa nazývala svätyňou a druhá svätyňou svätých alebo veľsvätyňou - tu odpočívala archa zmluvy. Takto existovali dve úrovne území, boli oddelené závesom z modrého a červeného purpuru. Svätyňa bola rozlohou dvakrát väčšia ako Svätyňa svätých. Bola zariadená zlatým oltárom, stolom s chlebom a svietnikom. Pred vchodom do svätostánku stál oltár uliaty z bronzu a veľká medená misa, ktorá slúžila ako umývadlo. V ňom si Áron a jeho synovia museli umývať nohy a ruky, aby nezomreli, keď budú pristupovať k oltáru. Veľkňaz odetý do nádherne popretkávaného rúcha s ozdobami hodnými kráľa vstupoval sám do predsiene svätostánku. Uprostred komnaty stál oltár zo zlata s voňavým kadidlom a sedemramenný svietnik.

2.3. Archa zmluvy

Biblickí pisatelia označovali archu zmluvy viac než 20 názvami. Najbežnejšie sú výrazy: truhla zmluvy( hebrejsky ´arón ´hab – berith´, grécky ki – bo – tos´ tes di - a – the´ kes ),a tiež truhla svedectva. Boh povedal: „10 Nech urobia z akáciového dreva truhlu dva a pol lakťa dlhú (111 cm ), poldruha lak ťa širokú (67 cm) a poldruha lakťa vysokú (67 cm). 11 Oblož ju čistým zlatom; oblož ju zvnútra i zvonku a okolo nej urob zlatú obrubu. 12 Ulej k nej štyri zlaté krúžky a pripevni ich na jej štyroch rohoch; dva krúžky na jednu stranu a dva krúžky na druhú stranu. 13 Urob aj žrde z akáciového dreva a oblož ich zlatom; 14 žrde zastrč do krúžkov na stranách truhly, aby sa truhla nosila na nich. 15 Žrde zostanú v krúžkoch truhly, nesmú sa z nich vytiahnuť. 16 Do truhly vlož svedectvo, ktoré ti dám. 17 Urob i vrchnák z čistého zlata, dva a pol lakťa dlhý a lakeť a pol široký. 18 Urob i dvoch cherubov, z tepaného zlata ich urob na oboch koncoch vrchnáka; 19 jedného cheruba postav na jednom konci a druhého cheruba na druhom konci vrchnáka; cherubov urob na oba konce. 20 Cherubi budú mať nahor rozpäté krídla; svojimi krídlami budú prikrývať vrchnák; ich tváre budú obrátené proti sebe; tváre cherubov budú upreté na vrchnák. 21 Vrchnák( Kapporet, Zliatovnica ) polož na vrch truhly a do truhly vlož svedectvo, ktoré ti dám. 22 Tam sa budem stretávať s tebou a z vrchnáka spomedzi oboch cherubov na truhle svedectva budem hovoriť s tebou o všetkom, čo ti prikážem pre Izraelcov“. Archu vytvoril zručný remeselník Becálél v roku 1250 p.n.l. Privilégium obsluhovať svätostánok a niesť archu dostali jedine Levíti. Truhla slúžila ako svätý archív, kde sa uchovávali kamenné tabule s Desatorom. Do truhly boli ďalej uložený zlatý džbán s manou a Áronova palica, ktorá vypučala, ale neskôr, niekedy pred stavbou Šalamúnovho chrámu, boli tieto predmety, až na Desatoro, odstránené. Krátko pred svojou smrťou dal Mojžiš levitským kňazom opis knihy zákona a pripojil k nemu aj to, aby túto knihu neuložili dovnútra, ale po strane truhly zmluvy, kde mala proti nim slúžiť ako svedok.

2.4. Od hory Sínaj po Šalamúnov chrám
Od počiatku archa zmluvy musela prejsť strastiplnú cestu a zažila množstvo panovníkov, ktorý ju uctievali aj zavrhovali.
2.4.1. Mojžiš

Po roku strávenom pod horou Sínaj sa druhého mesiaca dvadsiateho dňa vydali Izraelci do Kanaánu. Cesta do Zasľúbenej zeme bola však pre všetkých tajomná dokonca aj pre Mojžiša. A preto sa sprievodcom stal midjanec Chobáb. Na úsvite nasledujúceho dňa sa za zvuku dvoch strieborných trúb pohli z tábora. Na čele, tri dni cesty pred nimi, išli Levíti, nesúc na žrdiach truhlu a rozobraté časti svätostánku. Kedykoľvek sa truhla hýbala z miesta , Mojžiš hovoril: “Povstaň, ó Hospodine, nech sa rozpŕchnu Tvoji nepriatelia, a nech pred Tebou zutekajú, čo Ťa nenávidia.“ A keď ju zložili, povedal: “Navráť sa ,ó Hospodine, k desať tisícom Izraela.“ Po prechode územím zvaným Hrobmi pažravosti (hebr. Kibrót Hattaáwá ) sa usadili v Chacérote. Tu utrpelo Mojžišovo meno veľkú potupu, pretože vypuklo, pod vedením Arona a prorokyne Márii, povstanie namierené proti nemu. Máriu postihlo malomocenstvo a Arona Boh ušetril. Pred hranicami Kanaánu Mojžiš konal rozvážne a rozkázal vyzvedačom, aby vystúpili na pohorie, nech si obzrú kraj. Po niekoľkých dňoch sa zvedi, ovešaní množstvom ovocia, vrátili. Avšak boli aj nositeľmi zlých správ, pretože hranice chránili mohutné pevnosti s posádkami obrov. Na takýto boj neboli pripravení, a tak sa spolu s archou usídlili na tridsaťosem rokov v Kádeši. Na dobitie Kanaánu sa naskytali dva varianty. Prvý bol štát Edóm, avšak namyslený kráľ nepovolil prechod svojím územím. Nastala teda možnosť druhá, a to znamenalo obísť Edóm z juhu a ďalej pochodovať na sever pozdĺž jeho východnej hranice a dostať sa takto na ľavý breh Jordána. Po obídení Edómu prepochodovali cez vojnami zúbožený štát Moáb a dorazili k rieke Arnón., ktorá tvorila hranicu amorejského štátu. Po dvoch bitkách s amorejským kráľom Síchonom si každí izraelec omyl nohy vysušené dlhoročnou púťou v rieke Jobbok, cez ktorú prechádzali. Na druhej strane sa nachádzal štát Bašán s kráľom, ktorý sa volal Óg a bol to obor. S ľahkosťou si s ním však poradili. Mojžiš vediac, že jeho noha nikdy nevkročí do Zasľúbenej zeme, priviedol svoj ľud pred územie svojej budúcej vlasti. Stodvadsať ročný Mojžiš už cítil blížiacu sa smrť, a preto ustanovil za svojho nástupcu Józuu. Pokorne uznajúc božiu vôľu sa Mojžiš odobral na končiar vrchu Nebó, kde s pokojom v duši zanechal pozemský život.

2.4.2. Jozua

Jozua bol vodca vhodný priazne izraelcov, ktorého aj boh ušetril v masakri v Kadeši. Jeho predchodca, Mojžiš, umiernený človek charakteru najvyššieho, bol vystriedaný osobou, ktorá sa vyzná vo vojenskom remesle. A tým dosiahol to, že vytvoril armádu na čele s Jozuom, ktorý založil tábor v Abel Šittím na brehu Jordána. Tam po výzvedných prípravách nastal deň dobitia. Museli prejsť cez rieku Jordán, ktorá im siahala po plecia. Leviti nesúci truhlu, boli odvážni a pokračovali ďalej. Uprostred prechodu sa stal zázrak a oni mohli prejsť suchou nohou na druhú stranu. Utáborili sa v Gilgále pred Jerichom. Obliehanie Jericha sa začalo po ukončení veľkonočných sviatkov. Spočívalo v neozbrojených pochodoch Izraelcov okolo múrov Jericha, ktoré sa konalo raz za deň a na ich čele boli Leviti s archou zmluvy. Na siedmy deň Jozua vydal pokyn k opätovnému obliehaniu, sedemkrát mesto obišli na čele s archou a siedmymi kňazmi s trúbami z baraních rohov. Pod zvukom trúb a bojovým pokrikom hradby padli.(obr. 5) Po tomto víťazstve museli dobiť obranný hrad Aj neďaleko mestečka Betel. Po dobití miest Makkéda, Libna, Lachíš, Eglón, Chebrón, Debír pustil sa ešte ďalej na juh a bleskovým pochodom ovládol celé územie od Kadeša až po Gazu odkiaľ sa vrátil do tábora v Gilgále. Na všetkých výpravách ich sprevádzala archa. Dobývanie Kanaánu trvalo sedem rokov ( asi 1467 p.n.l. ). Jozua sa pustil do prerozdelenia územia od južných okrajov až po Ball Gád v Libanonskom území. Na území Ebrajimovcov ležalo mesto Šílo a tam natrvalo priniesli svätostánok s archou zmluvy a Šílo sa stalo prvým hlavným mestom Izraela. Keď Jozua zomrel( mal stodesať rokov ), v krajine nastali zásadné zmeny zapríčinené tým, že nenašiel pre seba adekvátneho nástupcu. Následne na to sa Izraelci rozpŕchli po území Zasľúbenej zeme. Potom krajinu ovládalo viacero viac , či menej významných panovníkov, ktorí sú však pre historickú púť archy nepodstatní. Ďalším významným panovníkom bol až Samuel. Počas celého obdobia od Jozua až po Samuela bola archa zmluvy uložená v Šíle.

2.4.3. Samuel

Samuel bol žiak Elího, sudcu a veľkňaza, a bol zrodený z prosieb svojej matky Anny k Jahvemu. A tak sa narodil s predurčenou úlohou nazirejca( služobníka božieho chrámu ). Izraelci sa po dlhom čase pokojného života museli opäť zbrojiť, pretože sa blížili Filištínci. Podrobili si Júdovcov žijúcich ja juhu Kanaánu a postupovali smerom na sever. Efrajimskí vodcovia (žijúci severnejšie od územia júdovcov )utrpeli porážku pri Aféku a spomenuli si, že Mojžiš a Jozua nikdy netiahli do boja bez archy zmluvy na čele vojska. Ihneď po ňu poslali do Šíla levítov na čele s kňazmi Chofním a Pichasom. Archa im dala nevídanú psychickú silu a vojna dostala náboženský charakter. Izraelci v bitke utrpeli aj napriek tomu zdrvujúcu porážku a svätá truhla padla do rúk nenávidených Filištíncov. Strata archy otriasla celým ľudom. Ale po nejakom čase z filištínskych miest prichádzali zvesti, že filištínci zaviezli archu zmluvy do Ašdótu a postavili ju v chráme svojho najvyššieho boha Dagóna. Keď vošli na druhý deň do chrámu, uvideli , že Dagonova socha sa zvalila na zem k nohám archy. Položili ju naspäť a na ďalší deň sa to zopakovalo, ale už s odseknutými dlaňami a hlavou Dagóna. Súčasne krajinu navštívili nespočetné húfy myší. Medzi ľuďmi sa šírili vredy a nákazlivé choroby. Po porade obyvateľov Ašdótu sa rozhodli premiestniť archu do mesta Ekrón. Obyvatelia Ekrónu a vlastne všetci Filištínci nechceli mať s touto prekliatou korisťou nič spoločné. A preto veštci navrhli vrátiť ju Izraelcom. Naložili ju na voz ťahaný kravami. Po siedmych mesiacoch sa tak archa vrátila späť. Kravy ju zaviedli až do Bétšemešu. Nadšení ľudia nevydržali a nazreli dovnútra a preto Jahve zabil 50 000 obyvateľov Bétšemešu. Archu potom poslali do Kirjatjeárímu, kde si ju vzal na starosť Abínádáb a jeho syn Eleázár( zostala tu asi 70 rokov ). Mali už síce truhlu, ale stále boli pod útlakom Filištíncov. Samuel nútený situáciou sa zmenil na vodcu za oslobodenie Izraelcov. Keď zostarol pod nátlakom ľudu pomazal za kráľa Saula. Avšak medzi týmito vedúcimi osobnosťami Izraela vznikali rôzne rozpory zapríčinené bezbožným správaním Saula. Samuel sa rozhodol, že pôjde do Betlehema, aby sa poobzeral po ďalšom kráľovi.

2.4.4. Dávid

Novým kráľom mal byť Dávid syn Izajov z pokolenia Judu. Dávid si vybojoval trón Izraela a vytvoril jednotný štát, do ktorého už patrili aj porazení Filištínci. K štátu patrí aj hlavné mesto, tým sa stal Jeruzalem a nazvali ho mestom Dávidovým. Vybudoval v ňom obrovský palác .Aby sa Jeruzalem mohol stať aj náboženským centrom Izraela potreboval archu zmluvy. Tá sa od Samuelových čias nachádzala v malej osade Kirjatjearím. Tridsaťtisícová armáda na čele s Dávidom sa okolo roku 1013 p.n.l vydali po ňu. Pri ceste späť sa voly splašili, voz sa nachýlil a posvätná truhla by bola spadla na zem, ale Uzzá ju zachytil. Lenže dotyk obyčajného človeka bol hriech a postihla ho na mieste smrť. Dávid bol rozhorčený, dal prerušiť oslavy a archu dal do opatery Izraelcovi Óbéd – Edóm. Až po troch mesiacoch ju priniesol do hlavného mesta. Dávid mal početné potomstvo medzi nimi bol aj Šalamún. Čiernou ovcou v rodine bol syn Absolón. Ten sa vydal do Chebrónu, kde zburcoval svojich prívržencov do povstania proti otcovi. Dávid s rodinou a vernou armádou odišli smerom k Jordánu. Nasledovali ich aj Cádók a Ebjátár s archou zmluvy. Archu neskôr aj s kňazmi poslal späť do Jeruzelema. Absolón neskôr zahynul a kráľom sa stal Šalamún.

2.4.5. Šalamún

Mal iba 20 rokov, keď nastúpil na trón. Panoval zhruba medzi rokmi 972 – 932 p.n.l. Na smrteľnej posteli musel sľúbiť otcovi, že postaví pre Jahveho chrám, budúcu baštu pre archu zmluvy. V štvrtom roku panovania začal stavať chrám. Šalamún poprosil týrskeho kráľa Chírama, aby mu pomohol ( najmä drevo a remeselníci ).Stavba trvala 7 rokov ( do roku 962 ) a stavali ju na kopci Ofel. Samotný chrám sa skladal z nádvoria obohnaného múrom. Druhý múr uzatváral vnútorné nádvorie -miesto obradov. Uprostred stál zápalný oltár. Chrám bol iba 31 metrov dlhý a 10,5 metra široký. Vnútri sa chrám delil na 3 časti: na predsieň, na hlavný stánok náboženských obradov a na velsvätyňu. Bola to malá komora bez okien, kde v tajomnom súmraku bola uložená archa zmluvy. Do velsvätyne mohli vstúpiť len veľkňazi raz za rok. Po oboch stranách vchodu do predsiene stáli vyše 12 metrov vysoké bronzové stĺpy s bohato vyrezávanými hlavicami. Velsvätyňu oddeľovala stena z pozláteného cédrového dreva. Krídla dvier, ozdobené postavami cherubínov, boli vždy otvorené, ale vchod zastierala lanová opona. Nad archou bdeli dve ohromné figúry cherubínov, vyrezané s olivových kmeňov a potiahnutých hrubou vrstvou zlata. Rozprestreté krídla sa v strede dotýkali a na druhej strane siahali k obom protikladným stenám. (V súčasnosti sa z chrámu zachoval len múr zvaný Múr nárekov a na mieste chrámu stojí mešita). Šalamún rozvíjal Izrael, ale štát nikdy nezískal pevné základy. Po jeho smrti nastúpil na trón Rechabeám. Za jeho vlády sa štát rozdelil na Izrael a Judeu. V Judey panoval Rechabeám a v Izraeli Járobeám. Po piatich rokoch panovania Šalamúnovho prchkého syna ( okolo roku 926 ) do kraja vtrhol egyptský faraón Šešonk. Plienil krajinu a olúpil jeruzalemský chrám o všetky jeho poklady. Tu sa biblická cesta archy zmluvy končí a nastáva doba zahalená ruchom tajomstva.
3. Teórie

Jediná historická zmienka o truhle z doby po Šalamúnovi je v druhej knihe Paralipomenom, kde je uvedené, že kráľ Josijáš v roku 620 p.n.l prikázal, aby sa truhla vrátila do chrámu. Ako došlo k tomu, že odtiaľ bola odstránená Biblia neuvádza. Inými slovami máme 300 rokov, v priebehu ktorých mohla relikvia zmiznúť. Graham Hancock pomocou zložitého počítačového programu , ktorý vyhľadal v Starom zákone prítomnosť výrazov archa a jej ekvivalentov v priebehu troch storočí, zistil zásadnú vec. A to , že archa zostala v prvom chráme minimálne do roku 700 p.n.l. To znamená, že sa mohla stratiť v pomerne krátkom období, tj. 80ročnom časovom úseku medzi rokom 701 a 620 p.n.l. V roku 587 p.n.l. napadla Jeruzalem Nabuchodonosorova armáda mesto s posvätným chrámom vyplienili (podľa Wegnera archa zmluvy zhorela zároveň s chrámom). Je dosť pravdepodobné, že v tej dobe už v chráme archa zmluvy nejakú dobu nebola, pretože nič nenasvedčuje tomu, že by si Babylončania tento "poklad" ponechali ako korisť. A potom už o arche v historických knihách nieje ani zmienky; iba legendy.

3.1. Bainn - Lehkem

Podľa jednej z legiend v Knihe zvanej Kebra Nagast ( Chvála kráľov ) prišiel Šalamúnov syn Bainn – Lehkem (neskôr vládol pod menom Menelik I.) spolu so svojou matkou kráľovnou so Ságy navštíviť otca, ktorý ho poučil a zveril mu archu zmluvy s 20 Levítmi na obsluhu.. Potom mala byť archa prevezená do Etiópie, do Axumu .Tam Menelik vybudoval chrám podobný tomu v Jeruzaleme ( okolo roku 926 ). Podľa inej verzii mal syn archu ukradnúť. Avšak bolo by dosť divné, keby Šalamún daroval archu synovi a on by ju odniesol preč zo zeme Izraelcov, bez toho aby ľud protestoval – veď bola prísľubom jeho vyvolenosti Hospodinom a prísľubom vlády nad ostatnými národmi. Ešte viac je nepravdepodobné, že by ju Menelik ukradol, keďže bola tak dobre strážená. A dokonca cudzincom bol prístup do chrámu zakázaný pod hrozbou smrti. A nesmieme zabudnúť na Uzzáho, ktorý chtiac zachrániť archu pred pádom z voza na mieste zomrel. Keby sa jej Menelik alebo niekto nepovolaný dotkol zhynul by. Na druhej strane je celkom možné, že Šalamún syna zasvätil, potom nechal zhotoviť kópiu dosiek i samotnej archy a predal ich synovi. Otázne je aj to ako mohol archu vziať do Axumu, keď v dobe panovania Menelika Axum ešte neexistoval. S istotou sa dá povedať, že do 3. storočia p.n.l. neexistujú stopy o tomto meste, z toho vyplýva, že prvé zmienky sa objavujú o 700 rokov po jeho smrti. Myslím si, že táto legenda sa už podstatne zmenila od svojho vzniku a teda nie je tá pravá, ktorej sa treba držať.

3.2. Tana Kirkos

Medzi rokmi 701 a 620 p.n.l. ( resp. medzi rokmi 696 a 642 ) za vlády kráľa Menáša, ktorý bol odpadlík a do velsvätyne dal umiestniť veľkú sochu pohanskej bohyne plodnosti Ašéry, bola archa premiestnená kňazmi, ktorí utekali pred Menešom na ostrov Elefantina. Tam bol vystavaný okolo roku 650 p.n.l. židovský chrám. V 5. storočí p.n.l. bol chrám behom prudkých zrážok medzi prisťahovalcami a Egypťanmi zničený. Toto potvrdzujú vykopávky nemeckých archeológov, ktorí pri vykopávkach na tomto ostrove našli zápisky, hovoriace o vyžšie uvedenom úteku. Okolo roku 470 p.n.l bola archa premiestnená do stanu a neskôr kaplnky na ostrove Tana Kirkos uprostred jazera Tana Kirkos (kláštorný ostrov mníchov ), do ktorého sa vlieva Modrý Níl, v Etiópskej vysočine. Na mieste kde bola údajne archa uložená sa nachádzajú veľké obetné kamene, na ktorých boli podľa nájdenej krvi, prinášané krvavé, zrejme zvieracie obete (všetky sú veľmi podobné - kruhové kamenné stavby. Sú rozdelené na 3 časti - vonkajšia krytá časť, vnútorná časť a stred, kam smie jenom Kňaz). Tu bola 800 rokov uschovávaná (podľa mníchov žijúcich na ostrove ), než ju kráľ Ezana previezol do jej terajšieho úkrytu v posvätnom meste Axumu , vo svätini Márie Sionskej. (Etiópsky kráľ Ezana prijal kresťanskú vieru roku 331 n.l.). Strážcom archy bol do roku 1992 Gebra Michail, potom mních Abba Tesfa Mariam. V súčasnom svätostánku je vo veľsvätini udržiavaný večný oheň, pravidelne pálené kadidlo a vykonávané modlitby týmto určeným strážcom. V Etiópii bola zhotovená rada napodobenín archy, ktoré slúžia pod menom tabot ako kultový predmet vo viac než dvoch tisíckach kresťanských kostoloch v Etiópii. Taboty pochádzajúce z najdôležitejších kostolov, sa raz za rok v počas sviatku Timkat, zahalené do hrubého súkna, nosia mestami.

3.3. Šalamúnov chrám

Druhá teória predpokladá, že archa bola zakopaná pod Šalamúnovým chrámom alebo na území vtedajšieho Jeruzalema. Keď vychádzame zo Šalamúnových slov, že archa bude prebývať v mrákote ( temnote ), tak táto teória je možná. Avšak mrákota môže súvisieť aj s tým, že velsvätyňa predsa nemala okná. Takže vysvetlenie o temnote je dvojzmyselné. Existuje ešte jeden dôkaz o zakopaní archy. Rabíni mávali po zničení chrámu vo zvyku zavierať obetné potraviny do skrine, kde boli uložené zbytky Tóry (Tóra = Zákon.
Toto slovo je odvodené od pojmu "Jara", čo znamená "vyučovať" alebo "učiť". Tóra sa nachádza ešte aj dnes v každej synagóge. Pozostáva z piatich kníh Mojžišových a je rozdelená do 52 častí. Každú sobotu sa postupne číta jedna časť. Týchto 5 kníh dostalo aj názov Pentateuch, čo znamená "Päťčlenná kniha") (obr. 7 ). Potraviny priťahovali myši a rabínske autority vydali niekoľko dekrétov v snahe ukončiť toto zneužívanie textov. Čo ale so všetkými zásobami potravín, ktoré prišli do kontaktu s posvätnými knihami? A preto skončili na ghenízah ( pohrebisku posvätných predmetov ). V súvislosti s tým bola spomenutá stará tradícia: Keď zakopali archu zmluvy, doniesli na ghenízah nádobu s manou, pretože bola v kontakte s doskami zákona. Archa bola teda zakopaná a pokiaľ tak neučinil Šalamún je isté, že archa bola v obliehanom Jeruzaleme prvým objektom, ktorý musel byť uchránený pred dobyvateľmi.

3.5. Jeremiáš

V druhej knihe Machabejcouo sa píše o tom, ako prorok Jeremiáš na Boží príkaz, rozkázal niesť za sebou stánok a archu, keď sa vybral na vrch Nebo (tu zomrel pravdepodobne aj Mojžiš). Keď Jeremiáš vystúpil na vrch, vyhľadal jaskynný príbytok a zaniesol tam stánok, archu aj kadidlový oltár a vchod zatarasil. Potom prišli niektorí z jeho sprievodcov, aby si poznačili cestu, ale nemohli ju nájsť. Keď sa to Jeremiáš dozvedel karhal ich slovami: “To miesto zostane neznáme pokým Boh opäť nezhromaždí ľudí a nezmiluje sa Až potom Pán ukáže pánovi tie veci zjaví sa Pánova sláva. Z textu sa dá teda dedukovať, že Jeremiáš zobral archu zo svojho pôvodného miesta a preniesol ju na vrch Nebó.To čo Biblia však nehovorí o tom, či bola po návrate židov z exilu v Elefantine (538 p.n.l) ,archa navrátená do Jeruzalema.V roku 1981 Tom Croster získal kópiu vyskumu E. Futterera(archu hľadal na vrchu Nebo), ktoré obsahovali opisy toho, čo Futtere videl na konci tunelu pod vrchom Nebo.Na vrchu Pisgah( to isté pohorie ako vrch Nebo ) objavili dutinu, ktorá sa stotožňovala s vchodom do jaskyňe. Pod plechenou doskou sa ukrýval vchod .Chodba mala podľa Crostera 200 m dĺžku,2 mšírku, 2.2 m výšku.Neskôr musel preraziť dva múry z hliny a skál, čo blokovali cestu.Na konci novoodkrytej chodby sa nachádzal tretí robustnejší múr,bez nápisov.Za ním sa nachádzal do skaly vysekaná komora s rozmermi 2.10 krát 2.10 metra.Ďalej hovorí že sa tam nachádzala archa zmluvy ale zo strachu sa jej bál dotknúť.Urobil však niekoľko fotografií. Zlatí cherubíni na veku neboli, hoci v jednom z rohov komory boli znázornené obrysy obviazané v gáze,čo mohli symbolizovať anielov.. Avšak fotky spravené týmto dosť kontroverzným objaviteľom sú z praktického hľadiskanepoužiteľné, pretože sú vo veľmi zlej kvalite.Súčasný stav výskumu v tejto lokalite nie je známy.

3.6. Kalvársky vrch

V januáry 1979 sa archeológ Ron Wyatt vrátil ( v lete 1978 tam už bol a začal rozmýšlať nad touto možnosťou) do Jeruzalema ( v blízkosti Akselonu), aby začal s hladaním archy. V týchto momentoch , miesto označené Wyattom bolo miesto situované v blízkosti strmých svahov vrchu Moriah, ktorý niektorí ľudia nazývajú “ Kalvárska stena” , a ktorého reliéf znázorňuje lebku podobnú Gólgote (Lebečný vrch), kde bol ukrižovaný Ježiš. Potom čo preskúmal okolie, sa archeológ rozhodol kopať zvisle do skaly. Keď vykopal niekoľko metrov, objavil v stene tri simetrické dutiny. Rozhodol sa preto kopať v okolí prvéj šachty, v nádeji, že pod stenou nájde nejakú dutinu alebo tunel .O dva roky narazili na štvorcový otvor 4.5 metra pod pôvodnými tromi dutinami. Wyatt vydedukoval, že otvory v zemi by mohli byť oporou pre kríže , na ktorých boli ukrižovaný Ježiš a ďaľšie dve obete. V tomto bode hľadania pokračoval vo vŕtani do skaly a našiel jaskyňu s rozmermi približne 5 × 5 metrov. Nachádzala sa pod vrchom Moriah. 6 januára 1982 našiel v jaskyni, kamennú truhlicu s vekom rozdeleným na dve časti a presne nad ňou na strope jaskyne objavil trhlinu začiernenú nejakým sedimentom. Zistil že, štrbina v strope je impregnovaná rovnakou hmotou ako vrchnák truhlice. Pomocou rôznych optických prístrojov prečítal nápisy, a vydedukoval, že obsah truhlice je archa zmluvy. Neskôr zistil že otvor v strope je predĺžením iného otvoru , ktorý on považoval za oporu pre Ježišov kríž. Wyatt z toho dedukoval že čierna hmota v štrbine by mohla byť krv, čo stekala cez otvor až na kamennú truhlicu. Oznámil to izraelským predstaviteľom, ale oni, buď zo strachu pred niečím, čo nemalo vidieť svetlo sveta alebo jednoducho preto, že mu neverili, mu prikázali nech mlčí o tomto objave. (obr.8 )

3.6. Dubový ostrov

Táto teória nie je prakticky podložená žiadnou legendou alebo nejakou historickou cestou , ale za zmienku určite stojí. Jedná sa o malý ostrov zarastený dubmi v blízkosti Halifaxu, na ktorom niekto vybudoval úkryt pre niečo veľmi cenné a dôležité. Ide o asi 60 m hlbokú jamu chránenú dômyselným spôsobom, cez ktoré sa nevedia prebojovať už celé generácia lovcov pokladov, hoci boli vybavení tou najlepšou technikou. V roku 1995 boli počítačom vyčistené pôvodní televízne zábery z vrtu a zdá sa, že dutina obsahuje vchody do dvoch tunelov, ďalej obsahuje náradie, pravdepodobne aj 1-2 truhly a ľudské telo. Kto vie ,možno ukrýva práve archu.
4. Záver

Keďže ja som osoba, čo nerada číta, tak predstava o tom , že budem musieť prečítať asi tri knihy, vo mne vyvolávala znechutenie, priam zdesenie. Ale pravda bola iná. Ja, čo radšej počkám na filmovú verziu knihy, som udivene pozeral na moje „anti knihové“ druhé ja, ako hltá každú informáciu, každé slovo tejto pekelnej veci zvanej knihy. Dosť si zakladám na tom, aby môj čas nebol premárnený a pri práci na seminárke som sa obával, že keď už mám niečo prečítať, či to bude mať aj adekvátnu hodnotu informácii. Myslím si, že čas strávený nad čítaním sa oplatil. Veľmi sa mi páčila kniha Čas prorokov pretože poskytovala neprifarbený komplex vedomostí zozbieraných počas niekoľko tisíc rokov. Keď som prácu začal robiť, tak som dokopy o arche nevedel veľa ale s každou pribudnutou stranou som sa dozvedal viac a viac. Dosť mi pomohol aj internet, vďaka ktorému som sa dozvedel rôzne teórie úkrytu archy a vďaka internetu som tiež našiel veľa informácii k pôvodu archy. Na záver by som už len dodal, že som rád, že som si vybral túto tému, pretože som sa dozvedel množstvo nových zaujímavých vecí , o ktorých som dovtedy nevedel skoro nič.

5. Bibliografia:

Biblia, Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1999
Zenon Kosidowski – Čo rozprávali proroci, Obzor, Bratislava 1985

Iné pramene:
Internet
Fakta X , 2 / 2001, Marshall Cavendish, Praha