Mesto nech prepadne hubiacej kliatbe; ono samo, i všetko, čo je v ňom, patrí Hospodinovi; nažive má zostať len neviestka Rachab, ona a všetci, čo sú pri nej v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme vyslali. Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste sami neprepadli kliatbe, berúc z toho, čo je pod kliatbou; tým by ste uvalili kliatbu na izraelský tábor a uvrhli by ste ho do nešťastia. Všetko striebro a zlato, i náčinie bronzové a železné, je zasvätené Hospodinovi; príde to do Hospodinovho pokladu. Ľud skríkol, a vtedy zatrúbili na trúbach. Keď ľud počul zvuk trúb a spustil mocný bojový pokrik, zrútili sa hradby a ľud vystúpil hore, každý rovno vpred. Takto dobyli mesto. A ostrím meča vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste, na mužoch i na ženách, na mladých a na starých, na dobytku, ovciach a osloch. No dvom mužom, ktorí špehovali krajinu, Józua povedal: Vojdite do domu neviestky a vyveďte odtiaľ ženu so všetkým, čo má, ako ste jej prisahali. Mládenci, vyzvedači, vošli a vyviedli Rachabu, jej otca a matku, bratov a všetko, čo mala, i celú jej rodinu vyviedli a ubytovali za izraelským táborom. Mesto i všetko, čo bolo v ňom, spálili ohňom; len striebro a zlato, bronzové a železné náčinie vložili do pokladu v dome Hospodinovom. Vtedy Józua nechal nažive neviestku Rachab, jej rodinu i všetko, čo mala; tak zostala uprostred Izraela až dodnes, lebo ukryla poslov, ktorých Józua vyslal vysliediť Jericho.

Vtedy Józua zaviazal ľudí prísahou: Nech je prekliaty pred Hospodinom, kto by sa dal do stavby Jericha.
Za cenu prvorodeného
nech kladie jeho základy
a za cenu svojho najmladšieho
nech stavia jeho brány.
Hospodin bol s Józuom a jeho povesť niesla sa celou krajinou.
Koniec citátu.
V Novom zákone je to príbeh o colníkovi Zacheovi, ktorý v Jerichu vyliezol na strom, aby uvidel Ježiša.

Pokiaľ ide o problematiku Jericha, Správy o dobití Jericha uvádzané v Starom zákone, pravdepodobne nezodpovedajú historickej skutočnosti. Ale tu podľa Príbehov zo starej Plaestíny od Hansa Bardtkeho ( 1988 ) je písané, že biblickou správou sú poprepletané legendárne rysy, ktoré zdôrazňujú zázračnú stránku dobitia Jericha, ktoré predurčujú teologické zámery. Z tohto legendárneho rozprávania vyplýva, že skupina Izraelcov prichádzajúcich z Egypta videla v dobití Jericha skutočne veľkú udalosť, v ktorej sa splnilo Jahvovo prisľúbenie, že dá Izraelu túto zem. Dobitie Jericha bolo takmer veľkonočnou udalosťou, počiatkom plnenia Božích sľubov. I keď bolo mesto malé a nevýznamné, takže ho Izraelci mohli ľahko dobiť, jeho ovládnutie bolo v každom prípade veľmi významné pre vieru Izraela. Z tohoto chápeme i to, že rýchlo začali vznikať legendy, ktoré v nasledujúcej dobe toto víťazstvo silne zveličili a povýšili ho na zázrak, najprv v ústnej a potom v písomnej forme.
Vzhľadom na to, že v priebehu vekov sa jedná o najstaršie mesto na svete, ktoré bolo niekoľko krát zrovnané so zemou a znovu postavené, nezachovali sa písomné zmienky a vychádza sa len z povestí a archeologických nálezov nie je možné s určitosťou potvrdiť jeho vzhľad a funkciu.