Jericho

Považuje sa za najstaršie mesto na svete. Prvé stopy po osídlení pochádzajú z roku 9850 p.n.l. ± 240 rokov.
Hlavný rozmach nastal v ranoneolitickej dobe. Táto sa vyznačuje tým, že v nej chýba hrnčiarstvo, ktoré sa objavuje až v neskoršej fáze neolitika. Ale Jericho má už v tejto dobe vyvinutú architektúru. Za prvý prípad pevnostnej architektúry v dejinách ľudstva sa považuje kamenná hradba mesta. Jej šírka sa odhaduje na 175 cm, miestami zachovaná do výšky 3 m. Hradby zosilňoval zozadu hlinený násyp, takže pôvodná výška bola asi 5 m. Vo vnútri opevnenia bola vežovitá stavba s priemerom 9m, pri výskume mala výšku 8 m. Vo vnútri sa nachádzalo schodisko s 20-mi kamennými schodmi vedúcimi až na plochý vrchol veže. Pri veži bolo niekoľko kruhových stavieb, ktoré slúžili pravdepodobne ako sýpky, alebo nádrže na vodu. Pred hradbami sa nachádzala priekopa 9 m široká a 3 m hlboká vytesaná v skale a naplnená vodou. Príbytky boli kruhového prípadne oválneho pôdorysu. Dlážka bola vyrobená z vypálenej hliny. Pod dlážkou boli niekedy pochovávaní mŕtvi a niekedy im chýbala hlava. Lebky boli samostatne, niekedy vo väčšom počte uložené v hroboch, čo poukazuje na osobitosť kultu mŕtvych. Chýba tu však špecializácia na rôzne remeslá, výmenný obchod ..., čo prináležalo k charakteru mesta. Samotné ohradenie však hovorí v prospech mestského sídliska, ktoré malo veľký obchodný význam. Istý čas bolo mesto prázdne.

V rokoch 8700 až 7700 p. n. l. ožil stavebný ruch. Kruhové stavby vystriedali pravouhlé 7 x 3 m. ako stavebný materiál sa začali používať tehly sušené na slnku. Dva objekty slúžili pravdepodobne na kultové ciele: v jednom bol vo výklenku stĺpik, ktorý mal v náboženstve východného stredomoria ešte dlho svoju úlohu, v druhom bola v strede vaňovitá priehlbeň. Domy spolu so zásobárňami utvárali uzavreté komplexy. Aj v tomto období boli mŕtvi pochovávaní pod dlážku. Lebky mali tvár domodelovanú sadrou, aby nadobúdali výraz reality. Niektoré boli pomaľované a oči mali vyložené mušličkami kauri. Keďže v tomto období nepoznali keramiku, používali kamenné nádoby. V osade sa našli stopy po zrne z čoho vyplýva, že osada mala poľnohospodársky charakter. Chovali hlavne ovce a kozy. Neskôr sa objavila prvá keramika, prevažne hrubá, zriedkavo i jemná pomaľovaná tmavými farbami. Našlo sa zopár plastík v životnej veľkosti ( muž, žena, dieťa ). V roku 5100 bolo Jericho znovu osídlené. V meste boli početné hroby v skalných komorách v ktorých bolo okrem spálených kostí nájdených aj 113 lebiek otočených do stredu miestnosti. Našlo sa pri nich 251 nádob.

O Jerichu sa písalo v Starom i Novom zákone. V Starom zákone o dobití Jericha, kde citujem:
Vtedy Hospodin povedal Józuovi: Hľa, dávam ti do rúk Jericho i s jeho kráľom a s udatnými bojovníkmi. Obkľúčte mesto; nech raz obídu mesto všetci bojovníci; to rob šesť dní. Sedem kňazov nech ponesie sedem trúb z baraních rohov pred truhlou Hospodinovou. Na siedmy deň obíďte mesto sedemkrát a kňazi nech zatrúbia na trúbach. Keď budú dlho trúbiť na rohoch a počujete zvuk trúb, všetok ľud nech vykríkne veľkým bojovým pokrikom; vtedy sa zrútia mestské hradby a ľud vystúpi hore, každý rovno vpred. Vtedy Józua, syn Núnov, zvolal kňazov a povedal im: Zdvihnite truhlu zmluvy a sedem kňazov nech nesie sedem trúb z baraních rohov pred truhlou Hospodinovou. Ľudu povedal: Choďte a obkľúčte mesto; ozbrojenci nech kráčajú pred truhlou Hospodinovou. Stalo sa, ako Józua rozkázal ľudu; sedem kňazov, ktorí niesli pred Hospodinom sedem trúb z baraních rohov, kráčalo a trúbilo na trúbach, zatiaľ čo truhla Hospodinova ich nasledovala.

Ozbrojenci išli pred kňazmi, ktorí trúbili na trúbach, a zadný voj za stáleho trúbenia kráčal za truhlou. Potom Józua prikázal ľudu: Nevydávajte bojové pokriky, nech nepočuť váš hlas; z vašich úst nech nevyjde ani slovo až do dňa, kým vám nepoviem: Spustite bojový pokrik! Potom kričte! Potom rozkázal obísť s truhlou Hospodinovou okolo mesta; obišli raz a zase prišli do tábora i prenocovali v ňom. Včasráno Józua vstal a kňazi niesli truhlu Hospodinovu;
sedem kňazov nieslo sedem trúb z baraních rohov pred truhlou Hospodinovou a ustavične cestou trúbili na trúbach; ozbrojenci išli pred nimi a zadný voj za stáleho trúbenia kráčal za truhlou Hospodinovou. Takto na druhý deň raz obišli mesto: potom sa vrátili do tábora. Tak to robili šesť dní. Na siedmy deň vstali včas za rannej zory a obišli mesto sedemkrát takým istým spôsobom; lebo v tento deň obišli mesto sedemkrát. Pri siedmom raze zatrúbili kňazi na trúbach; a Józua povedal ľudu: Spustite bojový pokrik, lebo Hospodin vydal vám mesto!
Mesto nech prepadne hubiacej kliatbe; ono samo, i všetko, čo je v ňom, patrí Hospodinovi; nažive má zostať len neviestka Rachab, ona a všetci, čo sú pri nej v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme vyslali. Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste sami neprepadli kliatbe, berúc z toho, čo je pod kliatbou; tým by ste uvalili kliatbu na izraelský tábor a uvrhli by ste ho do nešťastia. Všetko striebro a zlato, i náčinie bronzové a železné, je zasvätené Hospodinovi; príde to do Hospodinovho pokladu. Ľud skríkol, a vtedy zatrúbili na trúbach. Keď ľud počul zvuk trúb a spustil mocný bojový pokrik, zrútili sa hradby a ľud vystúpil hore, každý rovno vpred. Takto dobyli mesto. A ostrím meča vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste, na mužoch i na ženách, na mladých a na starých, na dobytku, ovciach a osloch. No dvom mužom, ktorí špehovali krajinu, Józua povedal: Vojdite do domu neviestky a vyveďte odtiaľ ženu so všetkým, čo má, ako ste jej prisahali. Mládenci, vyzvedači, vošli a vyviedli Rachabu, jej otca a matku, bratov a všetko, čo mala, i celú jej rodinu vyviedli a ubytovali za izraelským táborom. Mesto i všetko, čo bolo v ňom, spálili ohňom; len striebro a zlato, bronzové a železné náčinie vložili do pokladu v dome Hospodinovom. Vtedy Józua nechal nažive neviestku Rachab, jej rodinu i všetko, čo mala; tak zostala uprostred Izraela až dodnes, lebo ukryla poslov, ktorých Józua vyslal vysliediť Jericho.

Vtedy Józua zaviazal ľudí prísahou: Nech je prekliaty pred Hospodinom, kto by sa dal do stavby Jericha.
Za cenu prvorodeného
nech kladie jeho základy
a za cenu svojho najmladšieho
nech stavia jeho brány.
Hospodin bol s Józuom a jeho povesť niesla sa celou krajinou.
Koniec citátu.
V Novom zákone je to príbeh o colníkovi Zacheovi, ktorý v Jerichu vyliezol na strom, aby uvidel Ježiša.

Pokiaľ ide o problematiku Jericha, Správy o dobití Jericha uvádzané v Starom zákone, pravdepodobne nezodpovedajú historickej skutočnosti. Ale tu podľa Príbehov zo starej Plaestíny od Hansa Bardtkeho ( 1988 ) je písané, že biblickou správou sú poprepletané legendárne rysy, ktoré zdôrazňujú zázračnú stránku dobitia Jericha, ktoré predurčujú teologické zámery. Z tohto legendárneho rozprávania vyplýva, že skupina Izraelcov prichádzajúcich z Egypta videla v dobití Jericha skutočne veľkú udalosť, v ktorej sa splnilo Jahvovo prisľúbenie, že dá Izraelu túto zem. Dobitie Jericha bolo takmer veľkonočnou udalosťou, počiatkom plnenia Božích sľubov. I keď bolo mesto malé a nevýznamné, takže ho Izraelci mohli ľahko dobiť, jeho ovládnutie bolo v každom prípade veľmi významné pre vieru Izraela. Z tohoto chápeme i to, že rýchlo začali vznikať legendy, ktoré v nasledujúcej dobe toto víťazstvo silne zveličili a povýšili ho na zázrak, najprv v ústnej a potom v písomnej forme.
Vzhľadom na to, že v priebehu vekov sa jedná o najstaršie mesto na svete, ktoré bolo niekoľko krát zrovnané so zemou a znovu postavené, nezachovali sa písomné zmienky a vychádza sa len z povestí a archeologických nálezov nie je možné s určitosťou potvrdiť jeho vzhľad a funkciu.