V 60-tych rokoch prevládal národno-individuálny záujem, pre ktorý sa mala politicky využit' myšlienka slovanskej vzájomnosti. Jej prenesenie za hranice, najmä smerom k slobodnému a mocnému Rusku, bolo potom logické a prirodzené o to viac, čím bola národná buržoázia a národné hnutie toho - ktorého národa slabšie. Rakúskomad'arské vyrovnanie základne zmenilo situáciu v monarchii a skrížilo plány národných hnutí slovanských národností, či už boli stavané na tzv. historickom alebo prirodzenom práve. Dualizmus ohrozoval aj slovenské národné hnutie, ked'že väčšina predstavitel'ov dúfala vo federatívne prebudovanie monarchie na zásadách Memoranda z r.1861, ktorému však chýbala prít'ažlivost' pre ľud, ked'že takmer úplne obišiel jeho sociálne a hospodárske problémy. Strnulé pridŕžanie sa memoranda, pasívnost', vyčkávacia taktika, rozpor medzi hlásanou ideou slovanskej vzájomnosti a individualizmom národných hnutí viedli k tomu, že Viedeň a Pešt' si mohli rozdelit' vládu nad národnost'ami. Na Slovensku spôsobilo vyrovnanie rozkol medzi predstavitel'mi národného hnutia. Novú politiku sa snažila presadzovat' tzv. Nová škola. Mylne predpokladali, že ak zavrhnú orientáciu na Viedeň a obmedzia medzislovanské vzt'ahy a slovanskú vzájomnost', otvorí sa im cesta k vyrovnaniu s Mad'armi. Priazeň mad'arských vládnucich vrstiev sa chceli vyslúžit' tzv. protipanslavistickou kampaňou, kritikou Ruska a kritikou orientácie národniarov na Rusko. Mad'ari však začali kampaň na potlačenie slovenského národného hnutia ako celku a pod jeho tlakom sa rozpadla aj Nová škola.
Aj politická skupina národniarov sa snažila zabezpečit' národné práva rokovaniami s Mad'armi, tieto však vždy stroskotali. To spôsobilo, že väčšina hl'adala spojencov pre národnooslobodzovací zápas jednak u nemad'arských národností Uhorska (orientácia na Viedeň), jednak mimo Uhorska (slovanská koncepcia slovenskej politiky). Od polovice 70-tych rokov sa čoraz viac spoliehali na slovanskú pomoc, tento mesianizmus viedol k pasívnosti k domácim zdrojom síl národnoobranného boja. Hlásenia sa k vel'kej rodine slovanských národov na čele s Ruskom malo Viedni i Pešti ukázat', že ak nechcú uznat' právo malých slovanských národov na život, bude to viest' k spojeniu týchto národov a táto spojená sila zmetie utláčatel'ov. Takýto demonštratívny charakter proti dualizmu mala aj účast' zástupcov slovanských národov na národopisnej výstave v Moskve r.1867. V slovenskej kampani proti dualizmu sa zrodila aj brožúrka Jozefa Podhradského Tajná história panslavizmu vôbec a uhorských Slovákov zvlášte.