Podobne ako Štúr vychádza z toho, že sa západné národy zhmotárčili, duchovne vyžili a nábožensky a morálne upadli a dohrávajú svoju historickú úlohu. Duch dejín (=Boh) určil teraz slovanským národom, aby prevzali svätohistorickú úlohu, ktorej ciel'om je zavedenie král'ovstva božieho na zemi. Nóvum oproti Štúrovi je v tom, že túto úlohu majú popri Slovanoch zaujat' aj Mad'ari, čím chcel dokázat', že sa Mad'ari nemajú čo obávat' panslavizmu. Chcel podporit' myšlienku slovensko - mad'arského vyrovnania a ukázat' Mad'arom, že ked' ako vyvolený národ utláčajú rovnako vyvolené slovanské národy, zrádzajú tým vlastné historické poslanie. Bola to však len nereálna fantázia, svedčiaca o snahe riešit' národnostnú otázku v spolupráci s Mad'armi.
Slovenská politická skupina memorandistov alebo národniarov pristupovala k slovanskej vzájomnosti i k eventuálnemu vyrovnaniu s Mad'armi cez pevne vypracovaný národný program , Memorandum. Ich ciel'om bolo federatívne prebudovanie monarchie na prirodzenom práve národov. Dualizmus odmietali a proti nemu sa usilovali opriet' o spoločnú silu slovanských národov na čele s Ruskom. Povedomie bratskej spolupatričnosti nikoho neohrozuje, má za ciel' len národnú rovnoprávnost'. Podl'a ich v mnohom idealizovaných predstáv sa v Rusku prebiehajúcimi vnútornými reformami vytvárajú podmienky, aby v budúcnosti mohlo uskutočnit' Kollárom a Štúrovcami vysnívanú svetohistorickú misiu slovanstva. Tohoto vzt'ahu a presvedčenia sa nevzdali ani v čase pol'ského protiruského povstania r. 1863. Jeho krvavé dôsledky síce odsudzovali, lebo šlo 0 bratovražedný boj nezlučitel'ný s ideou slovanského bratstva vinu za jeho vyvolanie však pripisovali pol'skej šl'achte, ktorá prepadla cudzím západniarskym ideálom a odcudzila sa Slovanstvu. Všemožne bránili Rusko pred zodpovednost'ou v pol'sko - ruských vzt'ahoch. Z tábora memorandistov sa správy o situácii na Slovensku prenášali do Ruska cez sprostredkovatel'a vo Viedni M. F. Rajevského a od neho zasa väčšinou cez V. I. Lamanského sa dostávali k ruským slavianofilským kruhom a inštitúciám. Na báze slovanskej spolupatričnosti sa rozvíjala aj spolupráca s inými slovanskými národnost'ami v Uhorsku. Slovensko - rusínska spolupráca sa prejavila najvýraznejšie v trvalej národnopolitickej spolupráci zakarpatského Ukrajinca A. I. Dobrianskeho so slovenskými memorandistami.