Rozvíjali sa aj vzt'ahy s Chorvátmi, viaceré srbské mestá a obce prispeli na fond Matice slovenskej.
Prečo od polovice 70-tych takmer až do konca storočia prevláda v slovenskom národnom hnutí orientácia na Rusko? Predstavitelia slovanských národných hnutí v monarchii nezorganizovali žiadnu vážnejšiu spoločnú akciu a okrem Chorvátov nepresadili žiadne svoje národné požiadavky. V polovici 70-tych rokov nadobúdal protislovenský kurz mad'arských vládnucich vrstiev nebývalé rozmery, Nová škola , ktorá sa pri koketovaní s Mad'armi dostala až takmer na hranicu mad'arizácie , sa rozpadla, a tak pre národniarov - teraz už jediných reprezentantov národného hnutia-nadobudla myšlienka slovanskej vzájomnosti nebývalý význam. Ich orientáciu a vieru v Rusko len utvrdila rusko-turecká vojna a jej výsledok - oslobodenie balkánskych Slovanov spod tureckej nadvlády.
Hlavným ideológom slovanskej myšlienky a politickej orientácic na Rusko v slovenskom národnom hnutí od polovice 70-tych rokov bol Svetozár Hurban Vajanský. Ako jeho predchodcovia, i on sa díva na Slovanstvo ako celok, vyplývajúci mu z rasovej, jazykovej, telesnej, mravnej a vôbec duševnej príbuznosti jednotlivých slovanských kmeňov. Táto príbuznost' predstavuje potenciálne obrovskú silu, ktorá je zárukou slávnej budúcnosti Slovanstva. Slovanstvo je nositel'om novej, vyššej kultúrnohistorickej epochy I'udstva, v ktorej Slovania prevezmú miesto, ktoré doteraz zaujímali románske a germánske národy, ktoré sú na úpadku. Slovanstvo je neskazené, najmä Rusko, ktorému pripadá vedúca úloha v uskutočnení slovanskej myšlienky. Prekážky uskutočneniu tejto kultúrnohistorickej svetovej misie Slovanstva vidí Vajanský v tom, že sa slovanské kmene vyvíjali v rozličných historických, geografických a etnografických pomeroch, čo naštrbilo slovanskú jednotu, d'alšou prekážkou je odpor nepriatel'ov Slovanstva, d'alej to, že jednotlivé slovanské kmene kladú individuálne záujmy nad záujmy celého Slovanstva. Vajanský vychádza z toho, že rozdrobené a ujarmené slovanské kmene nie sú schopné vlastnými silami bránit' svoje životné záujmy. Na to je potrebné opätovne zjednotit' všetkých Slovanov a vytvorit' slovanský centralizmus pod vedením slobodného, mohutného a najzachovalejšieho ruského národa. Cárske Rusko v jeho predstavách kráča vlastnou slovanskou cestou historického vývoja, odlišnou od cesty akou sa uberá vývoj západných krajín. Ruská spoločnost' sa mu javí ako celok, v ktorom od ruského mužika až po cára panuje harmonický súlad. Vajanský však neprenikol hlbšie do vnútomých pomerov v Rusku ani do súčasných problémov slovenskej spoločnosti. Stal sa stúpencom ruského slavianofilstva, ku ktorému sa od po1.70-tych rokov do po1.90-tych rokov hlásili viac či menej takmer všetci príslušníci Národnej strany.