Mocenská politika Viedne stála na prehnitých základoch, bola spiatočnícka a odsúdená na neúspech najmä pre nevyriešenie národnostných pomerov. Boli dve cesty ako dostat' Viedeň z vnútropolitickej krízy. Prvá cesta - cesta zrovnoprávnenia národností - si žiadala prebudovanie monarchie na federatívny štát s demokratickejšou ústavou. Aby sa zachránila monarchia a uchránilo spojenectvo cisára, šl'achty a vel'kej rakúskej buržoázie, najvýhodnejšou sa ukázala druhá cesta, tj. cesta rozdelenia si nadvlády nad národnost'ami dohodou s mad'arskými vládnucimi vrstvami-vyrovnanim.
Okrem vládnucich Mad'arov a rumunskej menšiny tvorili ostatné národnosti - takmer 40% obyvatel'stva Uhorska - Slovania. Medzi národnost'ami najvýhodnejšie postavenie mali Chorváti. Mad'arsko-chorvátskym vyrovnaním z r.1868 dostalo Chorvátsko aspoň obmedzenú autonómiu a samosprávu (vnútro, súdnictvo a osveta ), čo predsa len znamenalo určité uznanie národnej svojbytnosti chorvátskej národnosti aspoň na území tzv. historického Chorvátska. Štátoprávne postavenie ostatných národností v Uhorsku určoval národnostný zákon z r.1868, ktorý ich uznal v podstate len za národopisné skupiny jednotného "magyar nemzetu". Zákon sa najviac dotýkal slovenskej národnosti. Slováci boli popri Chorvátoch vlastne jedinou národnost'ou, ktorá ako celok patrila k Uhorsku a obývala kompaktne severozápadnú čast' krajiny. Srbi, Rumuni, Ukrajinci boli v Uhorsku vlastne národnostnými menšinami, ktoré susedili so svojimi materskými krajinami alebo národmi a väčšinou boli aj nábožensky izolované od mad'arského národa (pravoslávie). U Slovákov toto chýbalo, ešte aj cez katolícku a evanjelickú cirkev boli spojení s celokrajinskými cirkevnými organizáciami, ktoré sa stali nástrojom mad'arizácie. Aj šl'achta bola výlučne mad'arská alebo pomad'arčená, takže pri polofeudálnej povahe štátnej a verejnej správy sa nielen hospodárska ale i politická moc na Slovensku sústred'ovala takmer výlučne v rukách Mad'arov. Za pomoci štátneho aparátu sa likvidujú výdobytky národného života - slovenské gymnáziá, Matica. Pri tej príležitosti ministerský predseda Koloman Tisza v parlamente vyhlasuje, že v Uhorsku "žiaden slovenský národ nepozná".