Na Veľkej Morave fungovalo arcibiskupské učilište ako prvá vysoká škola,ktorá podporovala rozvoj feudálnych vzťahov,posilňovalo ranofeudálneho zriadenia a pri obrane nezávislosti západných Slovanov voči agresii západného frankého suseda.Vďaka tomuto učilištiu by pôvodná ani prekladová tvorba nebola možná,pretože Veľká Morava po kultúrnej stránke vo vzťahu s okolitými ríšami nebola docenená.Je to vyditeľné na západných prameňoch,z ktorých by sme nezískali presný obraz o dejinách Veľkej Moravy,o jej vzniku a tragickom rozpade tohto prvého západoslovanského štátu.
Neúplnosťou písomných prameňov možno vysvetliť aj rozdielne názory na územnú rozsiahlosť staromoravského a nitrianskeho kniežactva pred vznikom veľkomoravského štátu.Problematické boli najmä názory na polohu juhovýchodných hraníc.Pochybovanie o polohe týchto hraníc vyplýva z precenenia kronikárskych správ z 12. až 13. storočia.Toto pochybovanie ukončil staroanglický opis Európy venovaný kráľovi Alfrédovi,kde je zrejmé,že súčasťou Veľkej Moravy bolo dnešné Slovensko a územie severného Maďarska.Vierohodnoosť tohto písomného prameňa je nepochybná.

Historické fakty potvrdené písomnými prameňmi.

Písomné pramene podávajú jasné svedectvo o tom,že Veľká Morava nemohla byť a ani nebola dedičom nomádskej kultúry avarských kaganov a ich družín,proti ktorým viedli naši predkovia obranný boj nielen začiatkom 9. storočia,ale i v 6. a 7. stor.,o čom sa nachádzajú
bohaté údaje v ybzantských kronikách,ktorých správam bola venovaná veľká pozornosť.
Ďalej nás oboznamujú o živote starých Slovanov nad Dunajom v 5. až 7. storočí,o bojoch Gótov a Slovienov protiByzantskej ríši,o sťahovaní národov a o etnickej pestrosti.
Venovali sa aj problematike starých Slovanov v naddunajských oblastiach a ich symbióze s Avarmi,o hájení si kmeňových organizácii slovanskmi obyvateľmi,o stykoch s Gótmi,ktorých kultúra mala grécky a čiastočne i románsky ráz,ale aj o stykoch aj s inými kultúrami.
Pramene dávajú aj priamu odpoveď na otázky súvisiace s genézou veľkomoravského ranofeudálneho štátu,jeho politického a teritoriálneho vývoja a do istej miery i jeho rozkladu.


Najčastejšie písomné pramene z obdobua Veľkej Moravy sú:Legendy,kronikárske povesti,literárno-náboženské skladby,právne zmienky,liturgické texty,opisy geografov,anály,pápežské listy,záznamy o pasových biskupoch,opis hradov a krajín,letopisy......