Znovuzrodenie Ríma prinieslo však aj iné, menej radostné problémy. Tisíce ľudí z talianskeho vidieka sa nahrnuli do mesta, dýchajúceho ešte stále úzkymi ulicami, v ktorých sa kedysi pohybovali iba chodci a otroci s nosidlami. Bolo treba kvôli tomuto zbúrať mnoho starých stavieb. Ich miesta zaujali nové štvrte. Ak prechádzame po niektorom bulvári, prekvapí nás, ako pestro sa striedajú historické stavby s novými stavbami. Ale za to ostali tam aj ulice ,ktoré neboli opravované už desaťročia. Rimania sú veľmi spoločenskí ľudia a priateľskí, vždy ochotní porozprávať sa a poradiť .Olympijské hry v roku 1960 boli nový rozvoj Ríma. V rámci ich prípravy sa vybudovalo veľa minioúrovňových podchodov, nových ciest i vonkajšie okruhy ktoré pomohli preťaženiu jadra mesta.

Štát uprostred mesta

Ak návštevník pri potulkách Rímom prejde po jednom z mostov na druhý breh rieky Tiber, môže sa rýchlo ocitnúť mimo štátneho územia Talianska. Ocitne sa na území samostatného štátu menom Vatikán. Jeho rozloha nieje ani pól kilometra štvorcového, ale vplyv tohto pápežského sídla je veľmi veľký. Dlhý čas vládli nad Rímom pápeži. Väčšina prispela ku stavbe mnohých významných pamiatok v tomto meste. Niekedy však pápeži prenasledovali obyvateľov Ríma, dali zbúrať pohanské stavby či násilím presadzovali svoje záujmy. Centrom Vatikánu je námestie svätého Petra s bazilikou, ktorá zďaleka vyniká mohutnou bielou kupolou. Tento kostol je najväčším kresťanským chrámom na svete. Okraje námestia svätého Petra, ktoré je hlavným dejiskom väčšiny verejných obradov vo Vatikáne , lemuje mohutná kolonáda s 284 stĺpmi v štyroch radoch. Pri Prechádzke po Vatikáne vidno miestami staré rímske hradby.

Rímska Campagna

Život v rímskych uliciach pulzuje rovnako rýchlo ako v iných európskych veľkomestách. Pri obrovských fontánach si turisti všímajú desiatky sôch ktoré ich ozdobujú. Na Španielskom námestí zaujme malebná panoráma schodiska ozdobená kobercom kvetov a lemovaná siluetou dvoch kostolných veží, medzi ktorými zasahuje štíhli hrot obelisku. V širšom okolí Ríma nazývanom Campagna sa nachádzajú menšie vrchy a pohoria, ktoré už v časoch panovania cisárov patrili k obľúbeným miestam. Z tých čias sa tu zachovali veľké stavby vodovodov, ktoré v mohutných oblúkoch prechádzajú cez úzke doliny, trosky obetných chrámov a luxusných víl zastrčených na brehoch jazier či v hlbokých lesoch a spolu s nimi početné náhrobky a pamätníky. Najstaršiu a najznámejšiu cestu z Ríma dal vybudovať štátnik Apius v štvrtom storočí p.n.l. Ešte dnes smerujú jej kamenné dlaždice od jednej z brán v hradbách mesta smerom na juh až k starému mestu Capua. Okre tejto cesty dnes už lemujú vily bohatých obyvateľov Ríma, ukryté v aleji cédrov a pínií, a miesto pevného kroku vojakov rímskych légií tam po nej šuštia pneumatiky áut.