referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nataša
Pondelok, 17. januára 2022
Staroveké Grécko
Dátum pridania: 25.07.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: beuska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 861
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 7.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 12m 10s
Pomalé čítanie: 18m 15s
 
Peloponézska vojna (431-404 p. n. l.)
- medzi Aténami a Spartou rástlo napätie, tiež aj medzi ich námornými spolkami
- Sparta pod tlakom spojencov vyhlásila vojnu Aténam r. 431
- Aténčania mali prevahu v námornom loďstve, pustošili pobrežie nepriateľských štátov
- Sparťania mali prevahu na zemi, plienili okolie Atén
- obyvatelia z vidieka sa uchýlili za aténske hradby, neskôr tu prepukol mor, zomrel aj Perikles
- v nasledujúcich rokoch nikto nezískal prevahu, r. 421 podpísali mier, Atény boli už finančne úplne vyčerpané
- r. 416 Sicília žiadala Atény o výpravu proti Syrakúzam, tí požiadali o pomoc Korint a Spartu ktorí zničili aténske vojsko
- Sparťanom poskytol finančnú pomoc perzský kráľ a vybudovali vojnové loďstvo
- boj sa preniesol na more a Atény r. 404 kapitulovali
- Aténčania museli zbúrať hradby, rozpustiť námorný spolok a vstúpiť do Peloponézskeho, mohli si nechať 12 vojnových lodí a museli prijať 30člennú oligarchickú v ládu (občianske práva mala len úzka skupina občanov)
- Sparta sa stala najvplyvnejším štátom, v mnohých štátoch dosadzovala oligarchické vlády naklonené na ich stranu
- r. 403 bola v Aténach odstránená oligarchická vláda a obnovená čiastočná demokracia
- r. 395-371 korintská vojna, proti Sparte bojovali Aténčania spolu s Tébami, Argom a Korintom vojna znamenala koniec nadvlády Sparty

Helenistické Grécko
- macedónsky kráľ Filip II. Začal expanzívnu politiku, ovládol polostrov Chalkidiké, hl .cieľom bolo ovládnuť celé Grécko
- jeho syn Alexander nastúpil na trón po tom ako bol Filip zavraždený
- zakladal nové mestá, egyptská Alexandria bola najvýznamnejším mestom
- svojimi výbojmi vytvoril najväčšiu ríšu, chcel ovládnuť perzskú ríšu na východe, ale keď začal pripravovať vojenskú výpravu na východ aby ovládol Indiu, zomrel na  maláriu
- moc v ríši získali velitelia, v Egypte vládol Ptolemaios, v Sýrii Seleukos a v Macedónii Antigonos
- hl. mestom v Egypte sa stala Alexandria, budovali sa kráľovské paláce, športoviská, mauzóleum, pred prístav postavili maják na ostrove Faros, mesto sa stalo kultúrnym centrom Stredomoria, Ptolemaiovci vybudovali knižnicu
- najväčšou časťou ríše bola Sýria, zakladali nové mestá, bránili ríšu pred útokmi Ptolemaiovcov a Antigonovcov
- v Macedónii a Grécku mestské štáty bojovali za svoju samostatnosť
- Malej Ázii vznikol nový štát kráľovstvo Pergamon
- helenistické štáty medzi sebou bojovali, dostávali sa do konfliktov s Rímskou ríšou
- Rimania si chceli štáty podrobiť, porazili Macedóniu a podmanili si ju (r.168)
- r. 146 Rimania dobyli a zničili Korint a podmanili si celé Grécko
- Pergamský kráľ odkázal svoj majetok Rimanom, Sýriu si podrobili r. 64 a Egypt r. 30 p. n. l.

Grécka kultúra
- rozvíjala sa dramatická tvorba a komédia
- tragédie písali Aischylos, Sofokles a Euripides, komédie Aristofanes
- dejepisectvo: zakladateľ bol Herodotos (grécko-perzské vojny), Tukydides (peloponézska vojna), Xenofón (udalosti po peloponézskej vojne)
- filozofia: školy a významní filozofi kt. pôsobili v Grécku: eleati, atomisti, sofisti a Milétska škola; Herakleitos, Pytagoras
- Sokrates sa zaoberal otázkou v čom spočíva šťastie človeka, údajne kazil mládež a bol odsúdený na smrť
- Platón pokračoval v Sokratovom diele, založil vlastnú filozofickú školu Akadémiu
- Aristoteles sa stal učiteľom Alexandra Macedónskeho, skúmal prírodné javy, ústavy gréckych štátov, založil filozofickú školu, nazývala sa peripatetická
- architektúra a sochárstvo: postupne sa vytvorili 3štýli- slohy, v kt. sa stavali významné stavby: dórsky, iónsky, korintský
- chrámy boli vyzdobené sochárskymi dielami, sochy zobrazovali božstvá, znázorňovali ich ako idealizovaných ľudí s vypracovanými telami, na reliéfoch boli mytologické výjavy neskôr začali zobrazovať aj politikov, rečníkov, spisovateľov
- najslávnejší sochár bol Praxiteles, vytvoril sochu bohyne Afrodity (prvý ženský akt)
- helenistické umenie: filozofi helenistického obdobia hľadali príčiny a formy pokojného života, náboženstvo bolo ovplyvnené východnými kultmi, rozšírila sa náboženská mystéria
- sochári už nezobrazovali len mladých bohov, ale začali si všímať každodenný život
- námestia, verejné budovy a ulice sú plné sôch panovníkov, ich tváre sú aj na minciach –vzniká realistický portrét
- mestá kt. založil Alexander Veľký majú pravidelný šachovnicový pôdorys, ulice sa pretínajú v pravých uhloch
- rozvíjali sa vedy, zakladali sa knižnice, rozvíjala sa filológia (náuka o jazyku) a história
- rozvoj aplikovanej vedy a techniky, Euklides – matematik, zhrnul základy geometrie, vynikajúcim technikom bol Archimedes (zákon o pôsobení vztlakovej sily)
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Staroveké Grécko SOŠ 2.8896 1086 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.8909 486 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9920 2602 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9556 8155 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9607 2646 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9629 732 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9668 1082 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9647 2580 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9614 1593 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9845 240 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.