- v 6. a 5. tis. – prvé neolitické dediny
- na konci 3. tis. p. n. l. – 3.veľké civilizačné okruhy: na ostrovoch kt. sa nazývajú Kyklady vznikla kykladská kultúra, na Kréte vznikla minojská kultúra, neskôr mykénska kultúra
- Kykladská kultúra: obyvatelia poznali bronz – vyrábali pracovné nástroje
- najvýznamnejším prejavom umenia a náboženského myslenia na kykladách sú tzv. idoly – sošky z bieleho mramoru, predstavuje uctievané božstvo
- Minojská kultúra: rozvíja sa na Kréte
- na začiatku 2. tis. budovali rozsiahle paláce, býval v ňom panovník a jeho rodina
- súčasť palácov – archívy a kancelárie
- minojskí umelci zdobili paláce maľbami
- na Kréte vzniklo písmo – piktografické - obrázkovéneskôr vytvorili lineárne písmo
- asi 1450r. p. n. l. – minojskú civilizáciu na Kréte zničil výbuch sopky
- väčšina miest bola zničená, prežil len Knóssos
- vlády na ostrove sa zmocnili Achájci, kmeň kt. prišiel do Grécka zo severu
- ich nadvláda trvala do konca 13. stor.
- Mykénska civilizácia: v 17. stor. p. n. l. vznikli mestské štáty
- strediskami civilizácie boli mestá Mykény, Argos, Tiryns a Sparta na Peloponéze, Téby a Atény v strednom Grécku
- centrom boli mohutné a silné hrady, bývali tam panovník a jeho vojenská družina
- od r. 1194 – 1184 p. n. l. – trójska vojna, príčina – únos Heleny, manželky spartského kráľa Menelaa
- po skončení vojny mnohý hrdinovia nenašli domovy
- v 12. stor. p. n. l. pokračovalo sťahovanie gréckych národov – nastal zánik mykénskej civilizácie
- prvé kmene – Achájci, po nich Ióni a v 12. stor. p. n. l. Dóri
- okolo r. 1200 pred n. l. zanikol aj Knóssos, noví obyvatelia – Dóri začali budovať po novom
Temné obdobie
- nastal pokles civilizačnej úrovne, prestali používať písmo, takmer zmizli kamenné stavby,
- sociálne vzťahy – oveľa jednoduchšie ako v minojských a mykénskych štátoch
- spoločnosť bola spoločnosťou roľníckou
- ešte si nevytvorili štát, žili v sebestačných domácnostiach (oikos)
- remeselná výroba – primitívna úroveň, keramika – vyrábaná ručne
-obyvateľstvo nepoužívalo písmo – tzv. temné obdobie
- hlavé dielo oboznamujúce nás so spoločnosťou – Homérov epos Odysea – homérske obdobie
- koncom tohto obdobia sa spoločnosť začala meniť, moc kráľov – obmedzená – do popredia sa dostávala rodová aristokracia
Archaické obdobie
- rodová aristokracia sa úplne zmocnila politickej moci
- v tomto období tu už žili Ióni, venovali sa pestovaniu obilia, olív, vínnej révy, boli aj dobrý obchodníci, už v 7stor. p. n. l. používali peniaze
- existovalo množstvo mestských štátov – polis
- na čele mestského štátu stál basileos (kráľ)
- slobodní obyvatelia (len muži) mali občianske práva: právo voliť, právo byť zvolený mali len aristokrati, vlastniť pôdu, právo na ochranu života a majetku
povinnosti: museli si zabezpečiť výzbroj a bojovať pri obrane štátu
- nastáva rozmach moreplavby – obdobie kolonizácie
- od 8.stor. pred n. l. začali hromadne zakladať nové osady na pobreží Egejského mora, okolo úžin Bospor a Dardanely, na pobreží Čierneho mora, na Sicílii a v južnej Itálii
- hl. príčinou kolonizácie bol nedostatok pôdy v Grécku
- rozširovala sa remeselná výroba, remeselníci sa stávali najbohatšími v meste
- rozširuje sa obchod - vzniklá nová vrstva – obchodníci
Grécka tyrania
- remeselníci získali veľký majetok, ale pretože nepochádzali z aristokratických rodín nemohli rozhodovať o politických záležitostiach, vyvolávalo to nepokoje
- archón Drakón spísal obyčajové právo podľa kt. získali politické práva aj roľníci
- tyrani sa zmocnili vlády v mestskom štáte pomocou vojenskej družiny, obmedzili moc aristokracie, rušili ich úrady, zaberali im pôdu
- ako vďaku remeselníkom a obchodníkom, kt. ich podporovali, stavali vo svojich mestách monumentálne chrámy, podporovali obchodovanie
- rozvíjala sa poézia, dráma, architektúra, sochárstvo
- najvýznamnejšie tyranie – na ostrove Samos, v Korinte, Megara, Sikyón a aj v Aténach
- tyrania sa neudržala dlho, keď splnila svoju úlohu odstránili ju a nahradili demokratickou ústavou
Klasické obdobie (500 – 336 pred n. l.)
- je vrcholným obdobím gréckej vedy, kultúry, filozofie, architektúry a inej tvorivej činnosti
Sparta (vojenský štát)
- ležala v juhozápadnej časti Peloponézu
- Dóri si podrobili Mesániu a jej obyvateľov zotročili
- plnoprávni Sparťania tvorili menšinu
- venovali sa športovému a vojenskému výcviku
- deti od 6rokov žili vo vojenských družinách, cvičili boj so zbraňami, bývali v stanoch
- cvičili sa v pozemnom boji, vojaci používali oštepy a meče
- všetkým dospelým Sparťanom sa prideľovali pozemky aj s otrokmi (heilóti)
- remeslá a obchod neboli rozvinuté, venovali sa im cudzinci – perioikovia
- Sparta mala dvoch kráľov, volených doživotne
- kontrolovali ich 5efori volený na 1rok
- všetci plnoprávny muži nad 30r. sa schádzali na ľudovom zhromaždení, kde sa vyjadrovali k štátnym otázkam
- rada starších (gerúzia) dohliadala na výkon moci
- mali zmiešanú ústavu, obsahovala monarchistické, aristokratické a demokratické prvky
- so štátmi na Peloponéze uzatvorili spojenecké zmluvy a tak vytvorili – peloponézsky spolok (550 pred n. l.)
Atény (kultúrny štát)
- ležali v strednej časti Grécka – tzv. Atika
- rozvíjali sa okolo 2centier: okolo posvätného starého jadra Akropoly a okolo agory – centra verejného života
- okolo agory vyrástli dôležité budovy: Diov chrám, chrám Apolóna, Metroón (chrám matky bohov), bulentérion (radnica), oltár zasvätený Dvanástim bohom
- okolo Akropoly Chrámy a svätyne
- od 6rokov chlapci chodili do školy, učili sa čítať, písať, počítať
- vznikli slávne gymnáziá: Akadémia Lykeion, Kynosarges
- štát riadili úradníci - archonti (rozdelili si funkcie kráľa), tvorili zbor 9úradníkov, boli volený na jeden rok
- rozdelenie moci: riadenie štátu – archont eponymos
náboženské funkcie – archont basileios
vojenský náčelník – archont polemarchos
- keď skončili svoju funkciu stávali sa členom rady starších - aristokratická rada (areopág)
- Solón r. 593 vypracoval ústavuzakladateľ Aténskej demokracie
- obyvateľov rozdelil podľa veľkosti majetku do 4tried, najmajetnejší mohli zastávať úrady bez ohľadu na pôvod
- r. 508 Kleistens uskutočnil reformy ústavy
- obyvateľov rozdelil podľa územnej príslušnosti na 10 fýl, každá fýla vysielala 50 členov do rady kt. mala 500 členov
- pokúsil sa ústavnou cestou zamedziť tyranii ustanovením črepinového súdu
- všetci občania si boli rovní, mali právo voliť, zastávať úrady
- úrady sa obsadzovali žrebovaním
- vojenský úrad stratéga sa obsadzoval výberom vhodného kandidáta
- z každej fýly sa volil 1stratégvytvorili zbor
- najdôležitejším politickým orgánom bolo ľudové zhromaždenie
- mohol sa ho zúčastňovať každý, tu sa volili úradníci, riešili spory
- priama demokracia
- Temistokles – politik, získal financie na výstavbu lodí, vybudoval silné loďstvo kt. malo veľký význam v grécko-perzských vojnách
- v rokoch 443-429 bol hl. stratégom Perikles – za účasť na ľud. zhrom. zaviedol diéty aby mohli zasadať aj nemajetný obč.
- začal prestavbu a výstavbu Atén – opevnil Akropolu, prestaval Parthenón, postavil divadlo
- od r. 478 vytvárali spolky na obranu pred Peržanmi, najprv délsky námorný spolok kt. sa zmenil na Aténsky námorný spolok
Grécko-perzské vojny
- perzský kráľ Kýros si podrobil grécke kolónie na pobreží Stredozemného mora
- niektoré mestá sa vzbúrili, Atény im poskytli pomoc, vtedy Dareios I začal vojnu proti materskému Grécku
- prvá perzská výprava neuspela
- druhá r. 490 p. n. l. , Peržania sa vylodili pri Maratóne, Aténčania ich porazili pod vedením Miltiada
- r. 480 perzský kráľ Xerxes podnikol ďalšiu výpravu
- armáda prekročila cez pontónové mosty Dardanely
- Gréci sa pokúsili zastaviť perzský postup pri Termopilskom priesmyku a pri myse Artemisia
- pri Termopile sa Peržanom vďaka zrade gréckeho vojaka podarilo poraziť spartského kráľa Leonidasa – otvorila sa im cesta do stredného grécka, pri Artemissi utrpela perzská flotila straty
- Peržania vyplienili Atény ale námornú bitku v Salamínskej úžine prehrali
- Peržania nakoniec vojnu prehrali a mier bol podpísaný r. 449
Peloponézska vojna (431-404 p. n. l.)
- medzi Aténami a Spartou rástlo napätie, tiež aj medzi ich námornými spolkami
- Sparta pod tlakom spojencov vyhlásila vojnu Aténam r. 431
- Aténčania mali prevahu v námornom loďstve, pustošili pobrežie nepriateľských štátov
- Sparťania mali prevahu na zemi, plienili okolie Atén
- obyvatelia z vidieka sa uchýlili za aténske hradby, neskôr tu prepukol mor, zomrel aj Perikles
- v nasledujúcich rokoch nikto nezískal prevahu, r. 421 podpísali mier, Atény boli už finančne úplne vyčerpané
- r. 416 Sicília žiadala Atény o výpravu proti Syrakúzam, tí požiadali o pomoc Korint a Spartu ktorí zničili aténske vojsko
- Sparťanom poskytol finančnú pomoc perzský kráľ a vybudovali vojnové loďstvo
- boj sa preniesol na more a Atény r. 404 kapitulovali
- Aténčania museli zbúrať hradby, rozpustiť námorný spolok a vstúpiť do Peloponézskeho, mohli si nechať 12 vojnových lodí a museli prijať 30člennú oligarchickú v ládu (občianske práva mala len úzka skupina občanov)
- Sparta sa stala najvplyvnejším štátom, v mnohých štátoch dosadzovala oligarchické vlády naklonené na ich stranu
- r. 403 bola v Aténach odstránená oligarchická vláda a obnovená čiastočná demokracia
- r. 395-371 korintská vojna, proti Sparte bojovali Aténčania spolu s Tébami, Argom a Korintom vojna znamenala koniec nadvlády Sparty
Helenistické Grécko
- macedónsky kráľ Filip II. Začal expanzívnu politiku, ovládol polostrov Chalkidiké, hl .cieľom bolo ovládnuť celé Grécko
- jeho syn Alexander nastúpil na trón po tom ako bol Filip zavraždený
- zakladal nové mestá, egyptská Alexandria bola najvýznamnejším mestom
- svojimi výbojmi vytvoril najväčšiu ríšu, chcel ovládnuť perzskú ríšu na východe, ale keď začal pripravovať vojenskú výpravu na východ aby ovládol Indiu, zomrel na maláriu
- moc v ríši získali velitelia, v Egypte vládol Ptolemaios, v Sýrii Seleukos a v Macedónii Antigonos
- hl. mestom v Egypte sa stala Alexandria, budovali sa kráľovské paláce, športoviská, mauzóleum, pred prístav postavili maják na ostrove Faros, mesto sa stalo kultúrnym centrom Stredomoria, Ptolemaiovci vybudovali knižnicu
- najväčšou časťou ríše bola Sýria, zakladali nové mestá, bránili ríšu pred útokmi Ptolemaiovcov a Antigonovcov
- v Macedónii a Grécku mestské štáty bojovali za svoju samostatnosť
- Malej Ázii vznikol nový štát kráľovstvo Pergamon
- helenistické štáty medzi sebou bojovali, dostávali sa do konfliktov s Rímskou ríšou
- Rimania si chceli štáty podrobiť, porazili Macedóniu a podmanili si ju (r.168)
- r. 146 Rimania dobyli a zničili Korint a podmanili si celé Grécko
- Pergamský kráľ odkázal svoj majetok Rimanom, Sýriu si podrobili r. 64 a Egypt r. 30 p. n. l.
Grécka kultúra
- rozvíjala sa dramatická tvorba a komédia
- tragédie písali Aischylos, Sofokles a Euripides, komédie Aristofanes
- dejepisectvo: zakladateľ bol Herodotos (grécko-perzské vojny), Tukydides (peloponézska vojna), Xenofón (udalosti po peloponézskej vojne)
- filozofia: školy a významní filozofi kt. pôsobili v Grécku: eleati, atomisti, sofisti a Milétska škola; Herakleitos, Pytagoras
- Sokrates sa zaoberal otázkou v čom spočíva šťastie človeka, údajne kazil mládež a bol odsúdený na smrť
- Platón pokračoval v Sokratovom diele, založil vlastnú filozofickú školu Akadémiu
- Aristoteles sa stal učiteľom Alexandra Macedónskeho, skúmal prírodné javy, ústavy gréckych štátov, založil filozofickú školu, nazývala sa peripatetická
- architektúra a sochárstvo: postupne sa vytvorili 3štýli- slohy, v kt. sa stavali významné stavby: dórsky, iónsky, korintský
- chrámy boli vyzdobené sochárskymi dielami, sochy zobrazovali božstvá, znázorňovali ich ako idealizovaných ľudí s vypracovanými telami, na reliéfoch boli mytologické výjavy neskôr začali zobrazovať aj politikov, rečníkov, spisovateľov
- najslávnejší sochár bol Praxiteles, vytvoril sochu bohyne Afrodity (prvý ženský akt)
- helenistické umenie: filozofi helenistického obdobia hľadali príčiny a formy pokojného života, náboženstvo bolo ovplyvnené východnými kultmi, rozšírila sa náboženská mystéria
- sochári už nezobrazovali len mladých bohov, ale začali si všímať každodenný život
- námestia, verejné budovy a ulice sú plné sôch panovníkov, ich tváre sú aj na minciach –vzniká realistický portrét
- mestá kt. založil Alexander Veľký majú pravidelný šachovnicový pôdorys, ulice sa pretínajú v pravých uhloch
- rozvíjali sa vedy, zakladali sa knižnice, rozvíjala sa filológia (náuka o jazyku) a história
- rozvoj aplikovanej vedy a techniky, Euklides – matematik, zhrnul základy geometrie, vynikajúcim technikom bol Archimedes (zákon o pôsobení vztlakovej sily)
Olympijské hry
- celogrécke športové slávnosti vznikli v meste Olympia
- prvé hry sa konali r. 776 p. n. l., súťažilo sa v behu, v hode diskom a oštepom...
- na hrách sa mohli zúčastňovať len Gréci, počas hier sa nesmelo bojovať – museli udržiavať posvätný mier
- kalokagatia – spojenie krásy a dobra, tela a duše
- zakladateľom novodobých olympijských hier je barón Pierre de Coubertin (r. 1896)
Grécky bohovia a mýty
Gréci mali veľký počet bohov. Dvanásť najdôležitejších bohov žilo na vrcholku hory Olymp. Ich vládcom bol Zeus. Oženil sa so svojou sestrou Hérou, ale mal veľa afér s inými ženami. Afrodita bola bohyňou lásky a Ares bohom vojny. Rozvíjali sa aj mnohé mýty o slávnych gréckych hrdinoch. Jedným z nich bol Herakles (Rimania ho poznali pod menom Herkules). Herakles bol synom boha Dia a ženy menom Alkmene. Héru Diove dobrodružstvo s Alkmene tak rozhnevalo, že prinútila Herakla zabiť všetkých členov svojej rodiny. Aby tento svoj čin napravil, musel vykonať dvanásť hrdinských činov.
