S blížiacim sa koncom vojny a obsadzovaním väčšiny slovenského územia Červenou armádou Beneš a jeho vláda ukončili svoju činnosť v Londýne a presídlili sa v marci 1945 do Moskvy. Tu sa s českými komunistami i zástupcami slovenských politických síl dohodli na zásadách, na ktorých sa bude budovať nový štát. Komunisti predložili politické otázky, týkajúce sa orientácie na ZSSR, uznania svojbytnosti a rovnoprávnosti slovenského národa, potrestanie zradcov a kolaborantov, demokratizáciu armády atď. Na týchto rokovaniach sa z politických strán neobjavili dve dôležité strany, a to agrárna strana a Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS). HSĽS bola z politiky vylúčená, lebo pod jej vedením vznikol a bol vybudovaný Slovenský štát. Agrárnici preto, lebo boli početne silne zastúpení vo vláde Protektorátu a boli starými politickými nepriateľmi Beneša i komunistov. Z česko-slovenského politického spektra boli tak vylúčené konzervatívne politické sily.

Na Slovensku vtedy bola vedúcou politickou silou komunistická strana zjednotená so sociálnymi demokratmi, ktorá do hospodárskeho života zasahovala v podstate len ovplyvňovaním verejnej mienky a organizovaním hospodárskych bojov alebo ďalších masových akcií pracujúcich. Popri nej existoval tzv. Občiansky blok, ktorý sa v apríli 1945 v Košiciach premenoval na Demokratickú stranu. V tomto politickom zoskupení, ktoré nemalo jasný politický profil boli najvýznamnejšími osobnosťami Ján Ursíny (aktívny funkcionár agrárnej strany) a Dr. Jozef Lettrich(odklonil sa od čechoslovakizmu, uznával existenciu samostatného slovenského národa).
Komunisti sa po vojne formálne rozdelili na dve strany: na KSČ, ktorá pôsobila iba v Čechách a na Morave, a na KSS, ktorá mala formálne svoje vlastné vedenie. Vedúcimi osobnosťami slovenských komunistov boli Karol Šmidke(bol zvolený za predsedu KSS a túto funkciu zastával až do leta 1945), Viliam Široký a Gustáv Husák.

Rozhodujúce rokovania o novej politike a novej vláde ČSR sa uskutočnili v Moskve 22. až 29. marca 1945. Delegácia SNR sa na ne dostavila už 12. marca a o päť dní neskôr prišli aj českí politici z Londýna na čele s Benešom. Vedúcimi na rokovaniach boli komunisti, lebo v tej časti Slovenska, ktorá bola obsadená Červenou armádou, sa už pevne chopili moci.
Návrh nového programu česko-slovenskej vlády vypracovalo zahraničné byro KSČ a delegáti všetkých strán ho prijali za program rokovania. Hlavné slovo tu mal jednoznačne Klement Gottwald, ktorého zvolili za predsedu Národného frontu Čechov a Slovákov. To mala byť nová platforma politického života v Česko-Slovensku, ktorá zanikla až začiatkom roku 1990. Politická opozícia sa nepripúšťala, bez členstva v tejto inštitúcii nemohla existovať žiadna politická strana. Bola to „geniálna myšlienka“ moskovskej komunistickej centrály.

Jediným sporným bodom na moskovských rokovaniach bola VI. Kapitola vypracúvaného programu, ktorá hovorila o vzťahoch Čechov a Slovákov. Slovenskí komunisti požadovali rovnoprávne postavenie oboch národov, a to v podobe federatívneho zriadenia, kde SNR mala byť rovnoprávna s českým parlamentom.
Husák takéto stanovisko zastával aj na pracovnej konferencii slovenských komunistov v Košiciach, ktorá sa konala na prelome februára a marca 1945. Ale Gottwald ich od toho odradil. Pre Beneša a jeho priateľov by to bolo znamenalo totálnu politickú porážku. On i české strany boli stále v zajatí myšlienky jednotného československého národa a dávali to aj najavo.
Gottwald a niektorí českí komunisti síce zastávali myšlienku samostatného slovenského národa, ale v srdci boli tiež skrytí Čechoslováci.
Takto teda vznikol model usporiadania česko-slovenského štátu, ktorý existoval ž do roku 1968.

Novovytvorená vláda mala 25 členov, z toho 9 Slovákov. Jej predsedom sa stal ľavicovo orientovaný sociálny demokrat Zdeněk Fierlinger, jeho námestníkmi predsedovia ostatných politických strán, teda aj Klement Gottwald, Viliam Široký a JánUrsíny. Vo vláde boli aj bezpartajní, a to Ludvík Svoboda, Zdeněk Nejedlý a Ján Masaryk.

1.2 Ekonomické aspekty Košického vládneho programu, národné správy a znárodnenia z októbra 1945
Na územie Slovenska, do Košíc sa vláda dostala vlakom 3. apríla. Na druhý deň zložila sľub a 5. apríla 1945 predložila vládny program, na ktorom sa dohodla v Moskve. Boli v ňom zakotvené hlavné komunistické požiadavky.

Košický vládny program zdôrazňoval v kapitolách venovaných hospodárskej a sociálnej politike tieto úlohy: dať pod národnú správu majetok nepriateľov a zradcov, skonfiškovať ich pôdu a odovzdať ju do rúk malých a stredných roľníkov a dedinskej chudoby, rýchlene obnoviť vojnou spustošené národné hospodárstvo, zlepšiť hmotné postavenie obyvateľstva a položiť základy novej sociálnej politiky v prospech všetkých vrstiev pracujúceho ľudu. Za prípravu k znárodneniu možno pokladať tézu, že vláda postaví „celý peňažný a úverový systém, kľúčové priemyselné podniky, poisťovníctvo, prírodné a energetické zdroje pod všeobecné štátne vedenie.“
Toho istého dňa ho na schôdzi SNR vyhlásili za záväznú formu novej vlády a Klement Gottwald ho dokonca vyhlásil za magnu chartu slovenského národa.
V ČSR sa oficiálne začalo budovať socialistické zriadenie, ktoré sa označovalo ako ľudovodemokratické, i keď komunisti ešte celkom nechopili moc do svojich rúk.

Maďarom a Nemcom zrušili česko-slovenské občianstvo.