Jednoduché stroje a mechanizmy existovali už skôr, ale až priemyselná revolúcia znamenala nahradenie ručnej výroby výrobou strojovou. Stroj premenil manufaktúru na modernú továreň. Priemyselná revolúcia otvorila dokorán bránu kapitalistickému rozvoju.
Kolískou priemyselnej revolúcie bolo Anglicko, kde v polovici 18. storočia boli najvhodnejšie podmienky pre rozvoj strojovej továrenskej výroby. Priemyselnú revolúciu v Anglicku vyvolal celý rad faktorov: rozšírenie koloniálneho panstva, zvýšenie zahraničného obchodu, veľmocenské postavenie Veľkej Británie, rast počtu obyvateľstva v Európe v 18. storočí a z toho vyplývajúci veľký dopyt po textilných výrobkoch. Preto sa v Anglicku už od začiatku 18. storočia zvýšeným tempom rozširovala tradičná výroba textilu.

Anglická buržoázia si vydobyla svoje miesto a získala podiel na politickej moci. Spolu s hromadením kapitálu to viedlo k postupnému presadzovaniu kapitalizmu. Kapitalistické prvky sa presadili v poľnohospodárstve. Roľníci boli zbavení pôdy, hovorí sa o tzv. ohradzovaní. Vznikala lacná pracovná sila, rástlo bohatstvo pomerne malého počtu osôb. Nahromadené finančné prostriedky často investovali do novo zakladaných tovární.
Anglicko patrilo medzi kraje s najrýchlejším rozvojom manufaktúr. Rozvoj produkcie si vyžadoval kvalifikovaných pracovníkov.
Na rýchlejšiu výrobu plátna ale aj iných výrobkov, ľudia vynašli vodou a neskôr parou poháňané stroje. Na ich obsluhu bol potrebný veľký počet robotníkov a preto sa ľudia začali sťahovať za prácou do priemyselných miest, do blízkosti tovární. V mestách bolo viac možností ako sa zamestnať a tiež vyššie mzdy. Nové priemyselné mestá sa budovali veľmi rýchlo. Najvýznamnejšie priemyselné centrá boli v oblasti, kde bol dostatok uhlia a železnej rudy.
Prvým produktom, ktorý bol celý vyrobený na stroji bola bavlna.

1.1 Predpoklady spriemyselňovania

K rozvoju Anglicka prispela jej výhodná zemepisná poloha. Ložiská uhlia a rúd boli bohaté a položené blízko seba, bola rozvinutá námorná doprava.
Obyvatelia pochopili že výrobok bude tým lacnejší, čím menej práce a času bude potrebné na jeho zhotovenie. To bolo príčinou rýchleho zavádzania vynálezov do praxe.

1.2 Textilný priemysel

Základ hospodárstva vyspelých zemí tvorí ťažký priemysel. Ale revolúcia v Anglicku nezačala v ťažbe uhlia, rúd alebo výrobe železa a ocele, ale v textilnom priemysle.
Najväčší význam malo spracovanie vlny a výroba vlnených látok – súkien. Vlnené látky sa stali najdôležitejšou položkou vývozu. Zavádzanie strojov do výroby látok bolo podstatne lacnejšie než v textilnom priemysle.
Textilný priemysel zabezpečoval rýchle a vysoké zisky, pri textilných strojoch bolo možné zamestnávať ženy a deti, lebo im mohli platiť nižšie mzdy ako mužom, a to umožňovalo podnikateľom znižovať náklady.

1.3 Vynálezy v textilnom odvetví

Ako prvý z dôležitých vynálezov v textilníctve býva uvádzaný „lietací člnok“ Johna Kaya z roku 1733, ktorý zdvojnásobil výkonnosť tkáčskeho stroja.
Prelom nastal v rokoch 1764-1767 keď bol Jamesom Hargreavsom vytvorený ručný spriadací stroj – „jenny“, ktorý spracúval naraz 8 nití, ale obsluhoval ho len jeden človek. Vyrobená priadza bola tenká a často sa trhala. Zlepšením tohto smeru bol
v roku 1767 Highsov spriadací stroj – „water-frame“, ktorý bol poháňaný vodným kolesom. Takto vyrobená priadza však bola hrubá. Prednosti týchto dvoch vynálezov potom v roku 1779 skombinoval Samuel Crompton a vytvoril stroj „mule“ – čiže kríženca, ktorý bol 20-krát výkonnejší. Tento stroj mohol naraz spriadať až 1000 nití. Vyrobená priadza bola jemná a zároveň dostatočne pevná.
S rozvojom výroby súvisela otázka získavania surovín. Najviac dopytovaná bola surová bavlna. Problémov však bolo tzv. vyzrňovanie bavlny. Čierny otrok odovzdal denne 1 - 6 libier (0,5 – 3 kg) čistého vlákna, čo nebolo postačujúce.
Obrat nastal v roku 1793 s vynálezom Eliho Whitneyho. Jeho vyzrňovačka bavlny – cotton-gin – dávala asi 50 libier vlákna denne. S ďalším vylepšovaním to bolo až 1000 libier denne. Vývoz bavlny začal prudko stúpať.

Hromadné využívanie strojov v textilnou priemysle a vznik modernej továrenskej veľkovýroby by nebol možný, keby výrobcovia ostali odkázaní na staré zdroje energie. „Prvý motor feudálnej epochy“, čiže vodné koleso, už nepostačoval. Továrne odkázané na energiu vodného toku sa museli často stavať v odľahlých oblastiach.
Konštruktérom nového zdroja energie, parného stroja, sa stal v roku 1763 James Watt. Tento stroj pracoval na princípe stlačenej pary. Mal oveľa väčší výkon ako predchádzajúce parné stroje a využíval sa vo fabrikách na pohon, valcovaní zdvíhacích strojov a iných zariadení. Nastal vek pary.
Wattov parný stroj odstránil závislosť na vodnej energii, a umožnil tak stavať továrne na miestach s najvhodnejšími podmienkami.
Všetky súčiastky parného stroja bolo potrebné zhotoviť z kovu a vyžadovalo sa ich dokonalejšie opracovanie, pretože museli do seba presne zapadať. Preto sa objavujú ďalšie nové stroje a nástroje, napr. strojná vŕtačka, sústruh so suportom (suport – zariadenie, ktoré samo drží nôž a posúva ho do záberu), ďalej to bol stroj na výrobu klincov, skrutiek. Objavujú sa stále ďalšie stroje, ktoré sú už pevnejšie, presnejšie a majú takú pracovnú účinnosť, aká nebola u ich drevených predchodcov možná.