1.6 Poľnohospodárstvo

Taktiež vyvrcholili zmeny v poľnohospodárstve. Proces „ohradzovania“ zbavil pôdy takmer všetkých malých vlastníkov. Tieto pozemky sa ocitli v rukách veľkých vlastníkov – landlordov. Hlavnú časť obyvateľstva na vidieku tvorili roľníci, ktorí nevlastnili pôdu, nazývaní tiež bezzemkovia. Sústredenie pôdneho bohatstva v rukách hŕstky landlordov viedlo k presadeniu kapitalistického spôsobu hospodárenia.
Zdokonalenia v poľnohospodárstve: oracie stroje, zberacie, kypriace, kosačka a ďalšie.

1.7 Sociálne dôsledky a vznik proletariátu

Priemyselná revolúcia výrazne zasiahla do života ľudí. Pokračoval presun masy obyvateľov z dedín do veľkých miest. Vznikli veľké priemyselné centrá, ako Manchester, Birmingham, Sheffield, Newcastle či Glasgow.
Najdôležitejším spoločenským dôsledkom anglickej priemyselnej revolúcie bol vznik moderného priemyselného proletariátu. Do tovární prúdila hromada poľnohospodárskych robotníkov a ožobračených roľníkov, ale i remeselníci a malovýrobcovia, ktorých rozdrvila konkurencia veľkovýroby. Podmienky v továrni postupne vytvárali novú spoločenskú triedu – proletariát. Stále sa zvyšujúci tlak zo strany kapitalistických podnikateľov vyvolal odpor robotníkov, ktorý sa vyvrcholil rozbíjaním strojov. Robotníci totiž v strojoch videli hlavnú príčinu prepustenia z práce.

Po priemyselnej revolúcii obyvateľstvo Anglicka, Škótska a Walesu v rokoch 1750-1831 sa viac ako zdvojnásobilo. Bolo to následkom zvýšenia pôrodnosti a zníženia úmrtnosti vďaka novým poznatkom v medicíne. Vytvorili sa 2 nové triedy, a to trieda bohatých majiteľov manufaktúr a trieda mestských robotníkov.
Mnohí ľudia sa museli vzdať svojho spôsobu života. Vykonávali pravidelnú, monotónnu a často nebezpečnú prácu, a podrobovali sa nespravodlivému mzdovému systému.
Do roku 1840 bola úplne odstránená manufaktúrna výroba zo všetkých odvetví v Anglicku. 75% obyvateľstva pracovalo v priemysle a 25% v poľnohospodárstve.
Centrom priemyselnej revolúcie sa stala Británia, kde boli najväčšie ložiská uhlia.

Priemyselná revolúcia v Anglicku neostala bez vplyvu na hospodárstvo iných krajín. Oneskorenie priemyselnej revolúcie v ostatných krajinách Európy vyplývalo z dlhšieho pretrvávania feudalizmu. Feudálne vzťahy obmedzovali formovanie vnútorného trhu i prílev pracovných síl z vidieka. Cechy a manufaktúry úplne postačovali na výrobu priemyselného tovaru pre európsky kontinent.
Vo všetkých krajinách mala priemyselná revolúcia iný priebeh ako v Anglicku. Každá krajina má totiž odlišné historické dedičstvo, inú geografickú polohu a prírodné bohatstvá. Industrializácia vytvorila nové metódy a formy produkcie, premeny v roľníctve i obchode, vplývala na psychický a biologický rytmus života človeka. Priemyselné krajiny začali podliehať rovnakým ekonomickým podmienkam.