Priemyselná revolúcia vo Veľkej Británii

Jednoduché stroje a mechanizmy existovali už skôr, ale až priemyselná revolúcia znamenala nahradenie ručnej výroby výrobou strojovou. Stroj premenil manufaktúru na modernú továreň. Priemyselná revolúcia otvorila dokorán bránu kapitalistickému rozvoju.
Kolískou priemyselnej revolúcie bolo Anglicko, kde v polovici 18. storočia boli najvhodnejšie podmienky pre rozvoj strojovej továrenskej výroby. Priemyselnú revolúciu v Anglicku vyvolal celý rad faktorov: rozšírenie koloniálneho panstva, zvýšenie zahraničného obchodu, veľmocenské postavenie Veľkej Británie, rast počtu obyvateľstva v Európe v 18. storočí a z toho vyplývajúci veľký dopyt po textilných výrobkoch. Preto sa v Anglicku už od začiatku 18. storočia zvýšeným tempom rozširovala tradičná výroba textilu.

Anglická buržoázia si vydobyla svoje miesto a získala podiel na politickej moci. Spolu s hromadením kapitálu to viedlo k postupnému presadzovaniu kapitalizmu. Kapitalistické prvky sa presadili v poľnohospodárstve. Roľníci boli zbavení pôdy, hovorí sa o tzv. ohradzovaní. Vznikala lacná pracovná sila, rástlo bohatstvo pomerne malého počtu osôb. Nahromadené finančné prostriedky často investovali do novo zakladaných tovární.
Anglicko patrilo medzi kraje s najrýchlejším rozvojom manufaktúr. Rozvoj produkcie si vyžadoval kvalifikovaných pracovníkov.
Na rýchlejšiu výrobu plátna ale aj iných výrobkov, ľudia vynašli vodou a neskôr parou poháňané stroje. Na ich obsluhu bol potrebný veľký počet robotníkov a preto sa ľudia začali sťahovať za prácou do priemyselných miest, do blízkosti tovární. V mestách bolo viac možností ako sa zamestnať a tiež vyššie mzdy. Nové priemyselné mestá sa budovali veľmi rýchlo. Najvýznamnejšie priemyselné centrá boli v oblasti, kde bol dostatok uhlia a železnej rudy.
Prvým produktom, ktorý bol celý vyrobený na stroji bola bavlna.

1.1 Predpoklady spriemyselňovania

K rozvoju Anglicka prispela jej výhodná zemepisná poloha. Ložiská uhlia a rúd boli bohaté a položené blízko seba, bola rozvinutá námorná doprava.
Obyvatelia pochopili že výrobok bude tým lacnejší, čím menej práce a času bude potrebné na jeho zhotovenie. To bolo príčinou rýchleho zavádzania vynálezov do praxe.

1.2 Textilný priemysel

Základ hospodárstva vyspelých zemí tvorí ťažký priemysel. Ale revolúcia v Anglicku nezačala v ťažbe uhlia, rúd alebo výrobe železa a ocele, ale v textilnom priemysle.
Najväčší význam malo spracovanie vlny a výroba vlnených látok – súkien. Vlnené látky sa stali najdôležitejšou položkou vývozu. Zavádzanie strojov do výroby látok bolo podstatne lacnejšie než v textilnom priemysle.
Textilný priemysel zabezpečoval rýchle a vysoké zisky, pri textilných strojoch bolo možné zamestnávať ženy a deti, lebo im mohli platiť nižšie mzdy ako mužom, a to umožňovalo podnikateľom znižovať náklady.

1.3 Vynálezy v textilnom odvetví

Ako prvý z dôležitých vynálezov v textilníctve býva uvádzaný „lietací člnok“ Johna Kaya z roku 1733, ktorý zdvojnásobil výkonnosť tkáčskeho stroja.
Prelom nastal v rokoch 1764-1767 keď bol Jamesom Hargreavsom vytvorený ručný spriadací stroj – „jenny“, ktorý spracúval naraz 8 nití, ale obsluhoval ho len jeden človek. Vyrobená priadza bola tenká a často sa trhala. Zlepšením tohto smeru bol
v roku 1767 Highsov spriadací stroj – „water-frame“, ktorý bol poháňaný vodným kolesom. Takto vyrobená priadza však bola hrubá. Prednosti týchto dvoch vynálezov potom v roku 1779 skombinoval Samuel Crompton a vytvoril stroj „mule“ – čiže kríženca, ktorý bol 20-krát výkonnejší. Tento stroj mohol naraz spriadať až 1000 nití. Vyrobená priadza bola jemná a zároveň dostatočne pevná.
S rozvojom výroby súvisela otázka získavania surovín. Najviac dopytovaná bola surová bavlna. Problémov však bolo tzv. vyzrňovanie bavlny. Čierny otrok odovzdal denne 1 - 6 libier (0,5 – 3 kg) čistého vlákna, čo nebolo postačujúce.
Obrat nastal v roku 1793 s vynálezom Eliho Whitneyho. Jeho vyzrňovačka bavlny – cotton-gin – dávala asi 50 libier vlákna denne. S ďalším vylepšovaním to bolo až 1000 libier denne. Vývoz bavlny začal prudko stúpať.

Hromadné využívanie strojov v textilnou priemysle a vznik modernej továrenskej veľkovýroby by nebol možný, keby výrobcovia ostali odkázaní na staré zdroje energie. „Prvý motor feudálnej epochy“, čiže vodné koleso, už nepostačoval. Továrne odkázané na energiu vodného toku sa museli často stavať v odľahlých oblastiach.
Konštruktérom nového zdroja energie, parného stroja, sa stal v roku 1763 James Watt. Tento stroj pracoval na princípe stlačenej pary. Mal oveľa väčší výkon ako predchádzajúce parné stroje a využíval sa vo fabrikách na pohon, valcovaní zdvíhacích strojov a iných zariadení. Nastal vek pary.
Wattov parný stroj odstránil závislosť na vodnej energii, a umožnil tak stavať továrne na miestach s najvhodnejšími podmienkami.
Všetky súčiastky parného stroja bolo potrebné zhotoviť z kovu a vyžadovalo sa ich dokonalejšie opracovanie, pretože museli do seba presne zapadať. Preto sa objavujú ďalšie nové stroje a nástroje, napr. strojná vŕtačka, sústruh so suportom (suport – zariadenie, ktoré samo drží nôž a posúva ho do záberu), ďalej to bol stroj na výrobu klincov, skrutiek. Objavujú sa stále ďalšie stroje, ktoré sú už pevnejšie, presnejšie a majú takú pracovnú účinnosť, aká nebola u ich drevených predchodcov možná.
1.4 Ťažký priemysel

Prvé príznaky prevratných zmien sa prejavili v textilnom priemysle. Postupne však boli zasiahnuté i ďalšie odvetvia, predovšetkým tie, ktoré dodávali priemyslu základné suroviny – uhlie a železo.
Ťažba uhlia vo Veľkej Británii nepretržite stúpala. 90% svetovej ťažby vtedy dodávali doly v Británii. Získavanie uhlia však zostávalo na manufaktúrnej úrovni.
Vo Veľkej Británii nastal problém s nedostatkom dreva. Lesy sa tu relatívne rýchlo vytratili. Preto sa kládol veľký význam hľadaniu alternatívnych spôsobov tavenia železa, a to viedlo k uhliu. Už koncom 17. storočia boli povrchové zásoby uhlia prakticky vyčerpané. Pre ďalšie uhlie sa muselo teda viac do hĺbky. Teda až pod hladinu spodnej vody. To zase znamenalo nájsť spôsob ako odčerpávať vodu z dolov. Na čerpanie vody z dolov sa používal parný stroj postavený Saverym a Newcomenom v roku 1712. O tomto stroji sa hovorilo ako o „priateľovi horníkov“. Jeho nevýhodou bola malá účinnosť a veľké straty energie. Priaznivý surovinový zdroj v strednom Anglicku, kde sa popri železnej rude nachádzalo i čierne uhlie, umožnil na sklonku 18. storočia vybudovať rozsiahlu sieť železiarní. Veľká Británia potom vyše storočia dominovala vo výrobe železa a ocele.

Dovážaná oceľ však bola lacnejšia než anglická a hrozilo, že anglickí výrobcovia budú závislí na dovoze. Bolo teda potrebné nájsť palivo, ktoré by dokázalo nahradiť drevené uhlie, lebo dovtedy sa na pohon nových strojov používala para získavaná spaľovaním uhlia. Novinku v tomto smere priniesol roku 1709 Abraham Darby, ktorý prišiel na tavenie železa s použitím koksu namiesto dreveného uhlia.
Potreba železa mala za následok rozvoj baníctva. Zakladalo sa množstvo baní a železiarní, v ktorých sa ťažili suroviny na výrobu strojov. Výroba strojov si vyžadovala pevnejší materiál. Postupne sa začala uplatňovať liatina a neskôr aj oceľ, pretože bola tvrdá a dostatočne pevná.

Tvrdé železo, známe ako oceľ, bolo objavené pred viac než dvoma tisícročiami, ale proces jeho výroby bol veľmi drahý. V 50. rokoch 19.storočia objavil anglický inžinier Henry Bessemer lacnú metódu spracovania surového železa na oceľ (Bessemerova metóda). Keďže oceľ mala oveľa dlhšiu životnosť ako železo, jej výroba sa za krátky čas rozšírila po celej Európe. Železo sa využívalo na výrobu strojov, koľajníc, mostov, železníc, lokomotív a vagónov.

1.5 Rozvoj dopravy

Postupujúca priemyselná revolúcia zvyšovala nároky v ďalšom odvetví, a to v doprave. Na niektorých miestach sa vyberalo mýto, vznikla makadamová cesta, pomocou ktorej sa zrýchlila doprava na kočoch. Existovalo množstvo kanálov, určených na prepravu uhlia, a začali sa rozvíjať aj banky a poisťovne.
John L. MacAdam vypracoval novú metódu stavby ciest, pomocou ktorej sa zrýchlila doprava. Tejto metóde sa hovorí makadamovanie. Tatko vybudované cesty mali pevný a mierne zaoblený povrch.
Vyspelejšou dopravou bola doprava po vode. Mala dve veľké výhody: bola lacnejšia než cestná doprava a prostredníctvom nej bolo možné prepravovať i veľké a rozmerné náklady. Malo to kľúčový význam pre prepravu uhlia a rúd.
V roku 1770 bolo dokončená stavba Veľkého kanálu medzi riekami Trent a Mersey, čím sa spojili priemyselné centrá stredného Anglicka. Postupne začal stúpať záujem o budovanie prieplavov, a hovorí sa o horúčke stavby prieplavov.
Skutočným prevratom bolo, keď v roku 1769 francúzsky mechanik Nicolas Cugnot zostrojil dopravný prostriedok poháňaný parou.
Roku 1804 skonštruoval Richard Trevithick prvú parnú lokomotívu, ktorá sa pohybovala po koľajniciach a slúžila na dopravu uhlia. George Stephenson potom zhotovil lokomotívu, za ktorou boli pripojené osobné vozne s cestujúcimi. Nastal obrovský rozvoj železničnej dopravy.
V 30-tych rokoch boli postavené i prvé železničné trate. Konkrétne v roku 1825 vznikla prvá železničná trať zo Stockonu do Darlingtonu.
Parný stroj čoskoro našiel uplatnenie aj v námornej doprave. Roku 1807 Robert Fulton postavil prvý parník – Clermont, ktorý dokázal plávať proti prúdu rieky.
1.6 Poľnohospodárstvo

Taktiež vyvrcholili zmeny v poľnohospodárstve. Proces „ohradzovania“ zbavil pôdy takmer všetkých malých vlastníkov. Tieto pozemky sa ocitli v rukách veľkých vlastníkov – landlordov. Hlavnú časť obyvateľstva na vidieku tvorili roľníci, ktorí nevlastnili pôdu, nazývaní tiež bezzemkovia. Sústredenie pôdneho bohatstva v rukách hŕstky landlordov viedlo k presadeniu kapitalistického spôsobu hospodárenia.
Zdokonalenia v poľnohospodárstve: oracie stroje, zberacie, kypriace, kosačka a ďalšie.

1.7 Sociálne dôsledky a vznik proletariátu

Priemyselná revolúcia výrazne zasiahla do života ľudí. Pokračoval presun masy obyvateľov z dedín do veľkých miest. Vznikli veľké priemyselné centrá, ako Manchester, Birmingham, Sheffield, Newcastle či Glasgow.
Najdôležitejším spoločenským dôsledkom anglickej priemyselnej revolúcie bol vznik moderného priemyselného proletariátu. Do tovární prúdila hromada poľnohospodárskych robotníkov a ožobračených roľníkov, ale i remeselníci a malovýrobcovia, ktorých rozdrvila konkurencia veľkovýroby. Podmienky v továrni postupne vytvárali novú spoločenskú triedu – proletariát. Stále sa zvyšujúci tlak zo strany kapitalistických podnikateľov vyvolal odpor robotníkov, ktorý sa vyvrcholil rozbíjaním strojov. Robotníci totiž v strojoch videli hlavnú príčinu prepustenia z práce.

Po priemyselnej revolúcii obyvateľstvo Anglicka, Škótska a Walesu v rokoch 1750-1831 sa viac ako zdvojnásobilo. Bolo to následkom zvýšenia pôrodnosti a zníženia úmrtnosti vďaka novým poznatkom v medicíne. Vytvorili sa 2 nové triedy, a to trieda bohatých majiteľov manufaktúr a trieda mestských robotníkov.
Mnohí ľudia sa museli vzdať svojho spôsobu života. Vykonávali pravidelnú, monotónnu a často nebezpečnú prácu, a podrobovali sa nespravodlivému mzdovému systému.
Do roku 1840 bola úplne odstránená manufaktúrna výroba zo všetkých odvetví v Anglicku. 75% obyvateľstva pracovalo v priemysle a 25% v poľnohospodárstve.
Centrom priemyselnej revolúcie sa stala Británia, kde boli najväčšie ložiská uhlia.

Priemyselná revolúcia v Anglicku neostala bez vplyvu na hospodárstvo iných krajín. Oneskorenie priemyselnej revolúcie v ostatných krajinách Európy vyplývalo z dlhšieho pretrvávania feudalizmu. Feudálne vzťahy obmedzovali formovanie vnútorného trhu i prílev pracovných síl z vidieka. Cechy a manufaktúry úplne postačovali na výrobu priemyselného tovaru pre európsky kontinent.
Vo všetkých krajinách mala priemyselná revolúcia iný priebeh ako v Anglicku. Každá krajina má totiž odlišné historické dedičstvo, inú geografickú polohu a prírodné bohatstvá. Industrializácia vytvorila nové metódy a formy produkcie, premeny v roľníctve i obchode, vplývala na psychický a biologický rytmus života človeka. Priemyselné krajiny začali podliehať rovnakým ekonomickým podmienkam.