Základné zmeny v priebehu cyklu spočívajú v tom že sa znížil absolútny rozsah poklesu priem. Výroby a kapitálových investícii v období kríz v porovnaní s krízami v 20. a 30. rokoch. Skrátilo sa i trvanie poklesu výroby. V úverovej a finančnej sfére sa krízové javy prejavili naj intenzívnejšie v medzinárodnej sfére, v menšej miere v bankovníctve. Došlo ku krízam na burzách, neprebiehali však vždy súčasne s krízami v priemysle. Priemysel je hlavným odvetvím materiálovej výroby – dodáva väčšinu výrobných prostriedkov a spotrebných predmetov. V povojnovom období sa zrýchlila mechanizácia všetkých odvetví národného hospodárstva (poľnohospodárstvo, stavebníctvo, obchod, bankovníctvo) a tiež domácnosti. V domácnostiach sa objavujú mrazené, konzervovaní, predvarené a inak upravované potraviny a polotovary. Vedeckotechnický pokrok sa prejavil v priemysle predovšetkým zakladaním nových oborov a odvetví – napr.: atómového a raketového priem., chemickej výroby a elektrotechniky. Formovanie konkr. Štruktúry priem. Výroby krajín bolo ďalej ovplyvňované prírodnými podmienkami, účasťou danej krajiny v medzinárodných integračných zoskupeniach. Jedným z prínosov povojnového rozvoja vedy a techniky je vytváranie nových druhov surovín. Vzrástla spotreba plastických a syntetických hmôt, ľahkých kovov – hliníka, horčíka, titánu, berýlia, zatiaľčo spotreba ťažkých farebných kovov (medi, zinku, cínu a olova stúpalo pomalšie, či dokonca klesala. Rozvoj elektrotechniky a elektroniky zvyšoval využitie polo vodivých materiálov – selénu, telúru, germánia a kremíka. Zvýšil sa podiel dopr. prostriedkov, elektrotechn. Zariadenia a elektroniky. Poľnohospodárstvo stojí v materiálnej výrobe a poradí dôležitosti na druhom mieste. V spotrebe potr. Je možno vo vysp. Krajinách porovnať pokles spotreby obilnín a zemiakov a vzostup konzumácie živočíšnych produktov, ovocia a zeleniny. Štruktúru poľnohosp. Výroby ovplyvňoval dopyt po surovinách – bavlne, vlne, surovej gume. Na ich miesta postupovali syntetické hmoty.

Hosp. vývoj USA
Od polovice r. 1940 začala byť ekonomika USA postupne vojnovým hospodárstvom, čo bol tiež počiatok hosp. rozmachu. Hosp. účinky vojny boli prenikavé, dlhotrvajúce. Vojna rýchle odstránila masovú nezamestnanosť, nevyužitie výrobných kapacít, problém rozsiahlych poľnohosp. Prebytkov, kt. v 30. rokoch otriasli hosp. i politickým životom USA. Povojnový hosp. vývoj USA je charakterizovaný nominálnym prevedením vojnového hosp. pre mierové potreby, ale vojenské výdaje boli naďalej vysoké a tvorili hlavnú položku stále rastúceho štátneho rozpočtu. Súčasne môžeme pozorovať veľké zrýchlenie techn. Pokroku stále sa prehlbujúc ej koncentrácie výroby a kapitálu a vedľa toho pokračujúce po tiaže poľnohosp. Výroby. Hlavným charakteristickým rysom je rastúca úloha vlády a štátu v hosp. živote. V r. 1947 bol ohlásený Marshallov plán hosp. pomoci európskym krajinám, čo bolo povzbudzujúce pre ochabujúci hosp. rozmach. Prejavilo sa to v raste cien potravín.
V r. 1962 bola zvýšená miera amortizačných odpisov a zavedená daňová úľava z investícii do fixného kapitálu (7%), v roku 1964 bolo zavedené zníženieydaní z osobných príjmov a zisku akciových spoločností. Tieto opatrenia ovplyvňovali rast investícii do fixného kapitálu a stimulovala spotrebné výdaje obyvateľstva. Vedeckotechnická revolúcia vytvorila nevídané možnosti pre rozvoj výrobných síl. Konkurenčný tlak núti podnikateľov znižovať výrobné náklady. Zvyšovaním počtu prac. Síl, ale skôr rastom produktivity práce a vďaka rastu kvalifikácie pracovníkov sa v USA dosiahlo rozšírenie výroby. Rast vybavenosti živej práce výrobným zariadením je prevádzané zvyšovaním techn. Úrovne prac. Prostriedkov. Investičný proces je charakterizovaný modernizáciou techniky a technológie výroby a v dôsledku toho zníž ovanie nákladov na jednotku prírastku výrobných kapacít. Do popredia sa dostávajú výrobné odvetvia, v kt. je možné aplikovať najnovšie výsledky vedy a techniky, čo zaisťuje najväčšie zisky. Zvýšená úroveň vzdelávania sa stalo pre pracujúcich nutnou podmienkou pre získanie alebo udržanie zamestnania. Proces relatívneho vtláčania živej práce strojmi, t. j. rast vybavenosti práce kapitálom prebieha veľmi rýchle. Medzi najrýchlejšie sa vyvíjajúce odvetvia patrí chemický a strojárenský priemysel, a to elektrotechnický priem., dopr. strojárenstvo, zvlášť výroba lietadiel a elektrotechnika.

Hosp. vývoj VB
Je prvou krajinou, v kt. vyzreli kapitalistické výrobné vzťahy a v kt. sa rozvinula priem. Revolúcia slúžiaca ako vzor moderného hosp. rastu všetkým ostatným krajinám sveta. VB silne pocítila dôsledky vojny, kt. otriasli základmi svet. Kapitalizmu. V období 1946-1951 došlo v Anglicku k rastu priem. výroby. V r. 1952 prežila VB prvú hosp. krízu. V r. 1953-1955 priem. výroba opäť rastie, ale v nasledujúcom roku znovu stagnuje. Obdobie 1959-1960 je možné označiť za hosp. oživenie, v kt. vzrástol objem priem. výroby. VB charakterizuje na jednej strane zrýchlenie hosp. vývoja, na druhej strane však zaostávanie tempa hosp. rastu a pomalšie štrukturálne zmeny v ekonomike. Nízke prírastky zamestnanosti a sústredenia veľkého počtu prac. Síl v odvetviach nemateriálnych služieb nútili vládu venovať mimoriadnu pozornosť zvyšovaniu efektívnosti výroby a produktivity práce. Investície sa zmenšovali v poľnohosp., ťažobnom priem. a v posledných rokoch i v obchode a spojoch. Investície rástli v odvetviach spracujúcich naftu, v strojárenstve, potr. Priem. V 2. pol. 60. rokov sa stabilizoval podiel investícii smerujúcich do chcem., potr., papierenského priem. Mierny vzostup bol v text., obuv., drevospracujúcom a nábytkárskom priemysle. V 50. a zvlášť v 60. rokoch vzrástli investície do zdravotníctva, školstva, bankovníctva a poisťovníctva.

Hosp. vývoj Francúzska
Druhá svet. Vojna priviedla franc. hosp. od stagnácie k úpadku. Bola vyčerpaná značná časť zlatých zásob, mena sa znehodnotila a vzrástla zadĺženosť štátu. V období od r.1949 do r. 1954 pripadal veľký podiel investícii na bytovú výstavbu (nemocnice, školy, kluby), na výstavbu diaľníc a rozvoj mestského a komunálneho hospodárstva. Až do r.1965 sa cyklické výkyvy franc. hosp. zhodovali s vývojom ostatných vyspelých kapitalistických štátov. V druhej polovici 60. rokov malo franc. hosp. obdobie relatívne nízkych a rozkolísaných prírastkov síce bez absolútnych poklesov, a tiež bez výraznejšej konjunktúry. Najväčšie po tiaže s odbytom boli v potr. Odvetviach, resp. poľnohosp. Výrobkov, text. Priemysle, kožnom a papierenskom priem. a od r. 1964 tiež automobilovom priem. Nadvýroba sa začala prejavovať u predmetov dlhodobej spotreba (chladničky, pračky, televízory). Bol tu veľký nedostatok investičných zdrojov. Aby sa zaostalá štruktúra hosp. mohla riešiť, musel byť zmenený podiel priemyslu a poľnohosp. Na celkovej výrobe

Hosp. vývoj Nemeckej spolkovej republiky
Politický a hosp. vývoj Nemecka po skončení 2. sv. vojny je zložitý a veľmi zaujímavý. Záp. a východ. Časti Nemecka sa po r. 1945 vyvíjali odlišným spôsobom. Nemecko sa stalo územím bez vlastného štátu, správy, práva a súdu. Bolo rozdelené do 4 zón, politická a hosp. jednota mali zostať zachované a za tým účelom vznikli spojenecké centrálne orgány pre financie, dopravu a spoje, za hr. obchod a priemysel. Hosp. vývoj NSR v 50. r. je treba považovať za obnovu v širšom slova zmysle. Letecké bombardovanie zničilo hlavne obytné domy, komunikácie a málo poškodilo priem. potenciál. Hosp. vývoj je závislý na zahr. Obchode. Pomalú obnovu ovplyvňovala rada príčin ekonom. a politického rázu, predovšetkým silný nedostatok uhlia, elektr. Energie a surovín. Menová reforma, kt. zrušila pohľadávky obyv. a vytvorila podm. Pre podnikateľov, mala mimoriadne následky- od júna 1948 do konca toho roku stúpol objem prim.

Výroby o 50 %. V r. 1948 začala taktiež pomoc v rámci Marshallovho plánu, kt. vo forme dolárových pôžičiek, dodávok surovín a potravín pomohla postupne uviesť do chodu najväčší a najmodernejší prim. Potenciál Z Európy. Mimoriadnu úlohu pri tzv. Hosp. zázraku v NSR zohrala existencia veľkých rezerv prac. Síl. Hosp. kríza, kt. sa prejavila vzostupom nezamestnanosti, väčším nevyužitím výr. kapacít, poklesom miezd a cenovým nepokojom, jasne ohlásila prechod ekonomiky NSR do novej vývojovej etapy. S touto hosp. krízou bolo tesne spojené vypuknutie politickej krízy. Až do 60. r. sa hosp. vývoj v NSR opieral a predovšetkým o vykorisťovanie živej prac. Sily pri relatívnej úspore zákl. fondov, t. j. o výrobu absolútnej. Vytvárali sa podm. Nielen pre vyššiu efektívnosť investícii v tomto období, ale tiež pre rýchle tempo produktivity práce. Zaistenie relatívne vysokého tempa hosp. rastu bude v nových podm.