Vyžadovať nielen veľké materiálové náklady, ale tiež nezrovnateľne väčšie úsilie zo strany monopolov i štátu. Charakteristickým rysom zloženia Z- nemeckého obyv. je značne vyšší počet žien než mužov. Počet prac. Zamestnaných v poľnohosp. Klesá a rýchlo stúpa počet osôb zamestnaných v priemysle a v službách. Hosp. vývoj je vo vysokom stupni závislý na zahr. Obchode. Vývoz prevyšuje nad dovozom a hromadia sa valutové rezervy. Zápornou stránkou je nižší podiel sektoru služieb než v iných krajinách, čo sa prejavuje hlavne v relatívne nižšom stupni rozvoja školstva, zdravotníctva, vedy a kultúry. Pomalú obnovu ovplyvňovala rada príčin ekonom. i politického rázu, predovšetkým nedostatok uhlia, elektrickej energie a surovín. K tomu pristupoval negatívny vplyv rozpadu hosp. systému, chaos vyplývajúci z rozporných nariadení okupačných úradov. Zvlášť významných faktorov, kt. brzdil chem. Priem., spracovanie nafty, výroba automobilov a spracovanie plastických hmôt. V priem stále zreteľnejšie vystupuje hranica medzi rýchlo rastúcimi odvetviami a odv., kt. využívajú dlhodobú štrukturálnu krízu. K nim patrí ťažba uhlia, text., lodný, hutný, kožný a papierenský priem. Rástla výroba automobilov, televízorov, chladničiek, rádií a pračiek. V elektronickom priem. si zachovali vedúce postavenie známe koncerny Siemens, AEG a Bosch. V automobi) lovom priem. to boli: Volkswagen, Daimler- Benz, Opel, Ford a BMW.

Obdobný proces zaznamenali 3 veľkobanky – Deutsche Bank, Dresdner Bank a Commerbank. Skutočnosť, že západonemecké koncern (rozrušené vojnovou porážkou a určené Postupimskou dohodou k de koncentrácii) zvýšili svoju hosp. moc v porovnaní s predvojn. Stavom, je súčasťou hosp. zázraku – Siemens, I.G. Farben, spoločnosť AEG. Finančné skupiny sústreďujú vo sv. rukách kontrolu nad väčšinou priem., bankovníctva a celého národ. Hosp. Povojnová hosp. obnova NSR a tzv. hosp. zázrak boli spojené s likvidáciou mnohých druhov administratívnej kontroly ekonomiky a s vyhlásením max. slobody pre súkromné podnikanie. Doktrína pluralistickej spoločnosti hlásala slobodu všetkých síl a zväzov a odrážala špecifické pomery v NSR po r. 1945 a v 50. rokoch. Na začiatku 60. rokov so zmenou podmienok hosp. vývoja v NSR je táto doktrína zatlačované do poradia a v r. 1965 bola vyhlásená nutnosť prechodu od pluralistickej spol. je sformovanej spoločnosti. Idea sform. Spol. nebola spol. nebola prijatá a narazila na odpor demokratických síl.

Hosp. vývoj Japonska
Vývoj japon. Hosp. po 2. sv. vojne vyvoláva veľkú pozornosť svet. Verejnosti. Je tomu tak predovšetkým preto, že dosahované tempo rastu ekonomiky je najväčšie v kapitalistickej svet. Sústave hosp. a že japon. Výrobky vytláčajú zo svet. Trhov produkty vyrábané v ostatných kapitalistických štátoch. Japonsko bolo po 2. sv. vojne považované za menej hosp. vyspelú krajinu. Dňa 2. sept. 1945 podpísalo Japonsko bezpodmienečnú kapituláciu a muselo sa vzdať všetkých svojich bývalých kolónii. Po utvorení Čínskej ľudovej republiky(1949) a vypuknutí vojny v Kórei došlo ku zmene vo vzťahu USA k Japonsku. V r. 1951 bola medzi oboma štátmi uzavretá zmluva o vzájomnej bezpečnosti, kt. si Američania zaistili rozhodujúci vplyv v Japonsku a vytv. Si z tejto krajiny strategickú a vojenskú základnú charakter vývoja si z tohto hľadiska zachovala prvenstvo.

Základom rastu objemu spoločenského produktu , bo. Rozvoj priem. výroby a jej modernizácia. Jedným z priaznivých činiteľov rozvoja hosp. bol dostatok prac. Síl. So zmenami v štruktúre odvetví sa realizovali veľké presuny prac. Síl z poľnohosp. Došlo k poklesu súkromných investícii. Pokles bol spôsobený predovšetkým nadvýrobou v text. Priem a značnú rolu tu hralo zastavenie vojenských zákaziek USA v súvislosti s ukončením vojny v Kórei, kt. boli veľmi dôležitým činiteľom rastu japon. Výroby začiatkom 50. rokov. K ďalšiemu krízovému poklesu došlo v r. 1958. Postihla odvetvia výroby výr. prostriedkov, a to stavbu lodí a oceliarstvo, kde zasiahlo ministerstvo financií s doporučením podstatného zníženia investícii. V r. 1964-1965 došlo k vážnemu narušeniu rovnováhy jap. Ekonomiky. Znížili sa prírastky výroby, poklesli investície, maloobchodné ceny a nezamestnanosť rástla.

Podiel poľnohosp. Vrátane lesníctva a rybolovu, kt. je vzhľadom k prímorskej polohe Japonska značne rozvinutý. Štrukturálne odvetvové premeny v jap. Priem. boli spôsobené rýchlym rastom tzv. Nových odvetví či oborov. Prvú skup. Tvoria výrobky – substitúty, kt. nahradili klasické materiály (prírodný kaučuk, kovy- plastické hmoty, prírodné vlákna, syntetické vlákna). Druhou skupinou sú nové výrobky (chladničky, pračky, televízory, magnetofóny, automobily). Do tretej skup. Patria automatické linky, kontrolné a meriace prístroje, počítacie stroje). Výroba ocele začala koncom 50. rokov. V r. 1970 presiahla hodnotu stavby lodí výroba automobilov. Základom poľnohosp. Výroby je stále namáhavá a časovo náročná ručná práca všetkých členov poľnohosp. Rodín. Zákl. pestovanými plodinami sú ryža, obilie a strukoviny.

Na vývoz sú ručené pomaranče a surový hodváb. Dovoz potr. Však rastie. Je tu veľký počet malých a stredných podnikov. Koncentrácia bankovníctva je ovplyvňovaná jednak rastom koncentrácie a centralizácie vo výr. sfére a jednak konkurenčným bojom vo vnútri bank. Sústavy. Vo vnútri bank. Sústavy zaujíma zvláštne postavenie tzv. veľká šestka. Banky veľkej 6 získavajú prostr. zo zdrojov, kt. nie sú dostupné ostatným bankám, napr.: využívanie úverov centrálnej banky. Vzhľadom k nedostatku akumulačných zdrojov bola v Japonsku značná závislosť monopolov v priemysle na bank. Monopoloch a to viedlo k mimoriadne vysokému prepojeniu priem., bank. A obchod. Kapitálu. V Japonsku, ako aj v ostatných vyspelých kapitalistických štátoch neexistuje mzdová rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami. Ženy tvoria najnižšiu mzdovú skupinu, sú používané i na hrubú nekvalifikovanú prácu. Veľkým sociálnym problémom je úroveň bývania najnižších sociál. Vrstiev.