referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oto
Nedeľa, 5. decembra 2021
Vývoj vyspelých tržných ekonomík po r. 1950
Dátum pridania: 16.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Solkes
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 819
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 11.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 19m 10s
Pomalé čítanie: 28m 45s
 
Vývoj vyspelých tržných ekonomík po r. 1950

Začiatkom 20. storočia sa sformoval systém kapitalistického svetového hospodárstva, čo bol historický výsledok rozvoja kapitalistického spôsobu výroby. S rozvojom kapitalizmu sa neformovali vnútorné národné trhy, ale stále rýchlejšie sa rozširovali tržné vzťahy medzi jednotlivými zemami a vyvíjal sa svetový trh. Svetový trh sa rozvíjal s rastúcou rýchlosťou až so vznikom strojovej veľkovýroby, t. j. v období priemyselnej revolúcie, kedy bola vytvorená potrebná materiálová základňa. So vznikom strojovej veľkovýroby sa dovŕšilo formovanie národných trhov a súčasne sa rozširoval svetový trh. Urýchľoval rozvoj priemyslu, dopravy, obchodu a bankovníctva v jednotlivých zemiach. V 2. pol. 19. stor. Sa zrýchlilo tempo rozvoja priem.

Výroby, predovšetkým ťažkého priemyslu a nových dopr. prostriedkov (železníc a parníkov). V období 1850 – 1870 vzrástla svet. Železničná sieť z 38 000 km na 360 000 km, tonáž zaoceánskych parníkov sa zväčšila 6-násobne a svet. Obchod vzrástol 3,5 krát. Vo vývoji kapitalizmu sa v tomto období objavila tendencia k zmedzinárodneniu spôsobu výroby a zmeny, k odstráneniu národnej uzavretosti, k hosp. zblíženiu národov a k postupnému zjednoteniu veľkých území do jedného celku. V období imperializmu to bola výstavba veľkých námorných a železničných spojov, vývoz kapitálu. Vývoz kapitálu, hosp. a územné rozdelenie sveta viedli k vytvoreniu koloniálneho systému imperializmu. V honbe za ziskom prenikol finančný kapitál do všetkých častí sveta a hospodársky si podriadil a vykorisťoval všetky hosp. nerozvinuté zeme. Vzájomná závislosť národov a hosp. zjednotenie jednotlivých oblastí sveta vznikli v priebehu vývoja kapitalizmu nie v spolupráci národov ako rovnoprávnych jednotiek ale podmaňovaním a vykorisťovaním národov hosp. menej vyspelých národmi vyspelejšími. Na konci 2. svet. Vojny začína druhá etapa všeob. krízy kapitalizmu, ktorá trvá do polovice 50. rokov.

Najdôležitejšou črtou druhej etapy je skutočnosť, že socializmus prešiel za hranice jedinej zemi a premenil sa na svet. Systém. Tretia etapa všeob. krízy kapitalizmu má začiatok v 2. pol. 50. rokov. Nový pomer síl vytvorený vznikom a upevnením socialistického systému svet. Hospodárstva, má veľký vplyv na radu procesov prebiehajúcich v kapitalistickom systéme svet. Hospodárstva. Veľký význam pre oslabenie svet. Kapitalistickej sústavy má rozpad koloniálneho systému. Zosiľ uje sa boj nielen o politické, ale aj o hosp. oslobodenie. V kapitalistickom svet. Hospodárstve existujú 2 skupiny krajín, ktoré sa navzájom odlišujú dosiahnutým stupňom hosp. rozvoja. Prvú skupinu tvoria hosp. vyspelé kapitalistické štáty – USA, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland a Juhoafrická republika. Druhú skupinu tvoria krajiny, ktoré v porovnaní s menovanými štátmi značne zaostali v hosp. vývoji. Sú to bývalé koloniálne, polokoloniálne alebo závislé krajiny, ktoré po získaní politickej nezávislosti nastúpili cestu samostatného hosp. rozvoja. Sú to všetky zeme Ázie (s výnimkou Japonska), Afriky a Latinskej Ameriky a dostali názov rozvojové krajiny.

Nízka úroveň výrobných síl rozvojových krajín sa prejavuje v slabo rozvinutej priem. Výrobe. V rozvojových krajinách chýba základné odvetvie moderného priemyslu – strojárstvo a hutníctvo, zaujímajú však dôležité miesto v ťažbe rúd a nafty. V ekonomike sa zachovali spolu s kapitalistickými formami predkapitalistické formy vykorisťovania. Vládnu tu tiež veľké kapitalistické spoločnosti, spoločne so zahraničným kapitálom, ktorý má mimoriadny vplyv v ekonomike i politike. Hospodárska moc je rozdelená do 3 oblastí: USA, západná Európa a Japonsko.

Na prelome roku 1946- 1947 boli v hlavných kapitalistických krajinách prekonané špecifické ťažkosti vyvolané vojnou. V roku 1950 všetky vyspelé kapitalistické krajiny výrazne prekročili predvojnovú úroveň výroby. V 50. a 60. rokoch pokračoval rast priem. Výroby. Medzi činitele, ktoré mali podstatný vplyv na hosp. vývoj kapitalistických krajín, je potrebné vymenovať dôsledky 2. svet. Vojny – zničenie výrobných síl a obytných budov, hlad, morálne a fyzické opotrebenie fixného kapitálu. Hosp. rozvoj kapitalistických krajín je v povojnovom období rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovaný vzájomným pôsobením 3 skupín faktorov: Tlakom, ktorý vyvoláva existenciu socialistického svet. Systému a národne oslobodeneckého hnutia, boj delníckej triedy a všetkých demokratických síl v kapitalistických krajinách. Rozvojom vedeckotechnickej revolúcii.

Zosilnením štátneho monopolistického charakteru kapitalizmu. Hosp. vývoj všetkých kapitalistických krajín jeho dynamiku i priebeh hosp. cyklu podstatným spôsobom ovplyvňovala činnosť štátu. Činnosť štátu sa obmedzovala na politické, policajné a vojenské opatrenia. Presadila sa tendencia rastu štátneho a pološtátneho vlastníctva, kt. vznikalo zoštátnením odvetví nachádzajúcich sa v kritickej situácii (doprava, energetika, hutníctvo) ale tiež odvetví náročných na investíciu (atómový priemysel, energetika, infraštruktúra). Monopoly preniesli na štát rozvoj nerentabilných činností (sociálne zabezpečenie, lekárska pomoc, školstvo, bytová výstavba). V povojnovom období je hosp. stratégia vládnúcej triedy spojená s vytyčovaním globálnych sociálnych cieľov.

Medzi činitele ovplyvňujúce objektívnu tendenciu rastu hosp. úlohy štáty v povojnovom období patrí ďalšie zosilenie koncentrácie výroby a kapitálu, rozvoj vnútorných rozporov kapitalistickej reprodukcie a sociálno ekonomického systému ako celku, vedeckotechnická revolúcia a hosp. súťaženie dvoch antagonistických spoločenských sústav. Zvláštny vplyv má na rozvoj funkcie štátu triedny boj, ktorý si vynútil stále nové aspekty štátnych zásahov do ekonomiky. Monopoly sa snažia, aby bolo zamedzené obrovským hosp. stratám plynúcich z konjunktúrnych výkyvov a usilujú sa o to, aby si zaistili stabilný trh, vrátane štátnych zákaziek. Buržoázia pristupuje s neochotou na rozširovanie štátneho vlastníctva, pretože jeho rozvoj dokazuje zbytočnosť buržoázie pre fungovanie spoločenskej výroby a dáva delníckej triede zbraň v boji proti monopolom. Nerovnomernosť hosp. rozvoja jednotlivých krajín je spojená s pôsobením 2. skupín faktorov: s vnútornými podmienkami rozvoja výroby a s postavením krajín vo svet. Hospodárstve.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.