Vznik republiky

28. októbra 1918 vyhlásil Československý národný výbor pred rozjasanými masami českého obyvateľstva Prahy Česko-slovenskú republiku. Strhli sa insígnie starej monarchie, rakúske zástavy a vyvesili republikánske. O dva dni neskôr Slovenská národná rada a slovenskí národní dejatelia, zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine, vyhlásili pripojenie sa Slovákov k novému štátu.

Československo bolo jedným z nástupníckych štátov, ktoré vznikli na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Jeho hranice sa nerodili ľahko. Boli predmetom parížskych mierových rokovaní i urputných zápasov, ktoré prebiehali na domácom území. Definitívne hranice ČSR potvrdili až medzinárodné dohody, ktoré sa podpísali v roku 1919-1920.

Československý štát mal 140 484 km2, 13 613 172 obyvateľov. Slovensko malo 49 006 km2 a 2 998244 obyvateľov. 14. novembra 1918 na zasadnutí novoutvoreného parlamentu – Národného zhromaždenia, bola vyhlásená republikánska forma česko-slovenského štátu. Slovensko v 300 člennom parlamente zastupovalo 50 poslancov.

Česko-slovenský parlament (Národné zhromaždenie) prijal revolučným tempom množstvo zákonov a nariadení, ktoré zdôraznili demokratický charakter štátu a za ktoré sa v monarchii desaťročia márne bojovalo. Odhlasovala sa sloboda tlače, zhromažďovania, štrajkov, uzákonil sa 8-hodinový pracovný čas, podpory v nezamestnanosti, ochrana nájomníkov, zlepšilo sa sociálne poistenie atď. Niektoré zákony, napr. zákon o zrušení šľachtických titulov a stavovských výsad, podčiarkovali demokratické zriadenie štátu.

10. decembra 1918 zákonom Národného zhromaždenia bolo na Slovensku vytvorené Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom. Malo 14 oddelení, ktoré organizovali administratívny, hospodársky, verejný a kultúrny život. Ministerstvo však v skutočnosti nemalo plnú moc, ale bolo vo všetkom podriadené ministrovi vnútra v pražskej vláde. rovnaké postavenie mal aj Krajinský úrad na čele s krajinským prezidentom, ktorý bol od roku 1928 najvyšším štátnym úradníkom na Slovensku.

Pre Slovákov malo pripojenie k Česko-Slovensku ohromný význam a všestranný pokrok. Pomery, ktoré priniesli so sebou Česi, boli ľudové a demokratické a oproti polofeudálnym, ktoré vládli v Uhorsku, znamenali veľký krok vpred. Republika zaviedla všeobecné volebné právo, a to aj pre ženy, povinnú školskú dochádzku predĺžila zo 6 na 8 rokov a úrady jej plnenie aj kontrolovali. Zaviedla osemhodinový pracovný čas, právo spolčovania, slobodu tlače, nezávislé súdy, kontrolu policajnej moci a, samozrejme, i školy v národnom jazyku, od ľudových až po univerzitu. Univerzitu otvorili v Bratislave roku 1918 s právnickou, filozofickou a lekárskou fakultou. Študovať na nej mohli aj ženy. Otvorili aj Slovenské národné divadlo, i keď v ňom v prvých sezónach hrali len českí herci. Vznik ČSR znamenal veľkú nacionálnu renesanciu aj pre občanov nemeckej národnosti žijúcich na Slovensku. Pred zánikom Uhorska bolo na dnešnom Slovensku iba 7 nemeckých ľudových a 7 zmiešaných maďarsko-nemeckých škôl. Roku 1931 mali už slovenskí Nemci 111 ľudových škôl, 6 škôl meštianskych, 2 reálne gymnáziá, 2 obchodné školy a 22 učňovských škôl.