Hospodárske dedičstvo po habsburskej monarchii

Československá republika získala po svojom vzniku veľkú časť ekonomického potenciálu bývalého Rakúsko-Uhorska, najmä 60% priemyslu, ktorý sa nachádzal na jej území. Stala sa tak ekonomicky najsilnejším štátom spomedzi nástupníckych štátov, avšak priemysel bol rozložený veľmi nerovnomerne. 3/4 priemyselných závodov sa nachádzali na českom území. Na Slovensku sa nachádzala 1/5 priemyselných závodov bývalého Uhorska. Napriek tomu si v porovnaní s českými krajinami zachovávalo prevažne poľnohospodársky charakter. Svedčí o tom aj počet obyvateľstva živiaceho sa poľnohospodárstvom, ktorý tvoril na Slovensku 61%, v českých krajinách len 32%. Najslabším článkom československej ekonomiky bola Podkarpatská Rus. Objemom priemyselnej výroby na jedného obyvateľa bolo Československo na 9.-10. mieste celosvetového rebríčka. Pri porovnávaní výšky národného dôchodku na jedného obyvateľa však roku 1937 dosahovalo len 58% priemernej európskej úrovne. Slovenská ekonomika sa podieľala na tvorbe národného dôchodku len 15%, hoci tu žilo 30% obyvateľstva krajiny.

Hospodárske a sociálne pomery

Spojenie českých krajín a Slovenska do jedného štátu odhalilo značné priepasti medzi oboma časťami útvaru a z toho vyplývajúce negatíva v neprospech Slovákov.

Na rozdiel od vyspelých západných krajín Európy bolo rozdelenie majetku a dôchodkov na Slovensku veľmi polarizované, stredné vrstvy boli slabšie. Situáciu v poľnohospodárstve podstatne nezmenila ani pozemková reforma z roku 1919. Hoci na Slovensku bolo asi 37% všetkej poľnohospodárskej pôdy ČSR, na trhovej produkcii sa Slovensko roku 1936 podieľalo len 18%-mi.

Oproti českým krajinám, ktoré boli priemyselnou bázou rakúskej časti monarchie bolo Slovensko (hoci v Uhorsku relatívne vyspelé) oveľa zaostalejšie. Konkurencia vyspelejšieho priemyslu českých krajín viedla k odbúravaniu priemyslu na Slovensku, s následným zvyšovaním počtu nezamestnaných a vysťahovalcov. Na západe republiky žilo z práce v priemysle 39,7% ľudí, na Slovensku iba 17,4%. Najväčšími podnikateľmi sa na Slovensku stali české banky, ktoré kúpené slovenské podniky zväčša zatvárali a zariadenia vyviezli do Čiech.

Politické a hospodárske pomery sa pomaly ustáli, v česko-slovenskom štáte neprepukla inflácia ako v okolitých porazených štátoch a roku 1927 prekročila výroba predvojnovú úroveň o vyše 40%. Ale na Slovensku priemyselná výroba stagnovala a nedosiahla predvojnový stav. Napríklad slovenské železiarstvo, ktoré na konci roku 1918 predstavovalo asi 10 až 12% celej výroby v tomto odbore, nemalo roku 1926 už väčší podiel ako 2,7%. V tomto odbore zaniklo na Slovensku do 200 podnikov. Ľudia pracujúci v priemysle predstavovali na konci dvadsiatych rokov 56,7% zamestnaných, ale prevažná väčšina slovenského obyvateľstva sa aj naďalej živila poľnohospodárstvom.

Sociálne problémy Slovenska sa riešili hlavne vysťahovalectvom. V rokoch 1920 až 1924 odišlo zo Slovenska za prácou 50-tisíc ľudí, v rokoch 1925 až 1929 ďalších 10-tisíc. Ich cieľom tentoraz neboli len USA, ktoré prisťahovalectvo obmedzili, ale Argentína a Kanada, respektíve Belgicko a Francúzsko. Z 324-tisíc ľudí, ktorí sa vysťahovali v rokoch 1920 až 1938, smerovalo do zámoria asi 104-tisíc. Sezónne vysťahovalectvo poľnohospodárskych robotníkov postihlo v rokoch 1919 až 1938 takmer 222-tisíc ľudí.

Veľmi ťažko zasiahla Slovensko hospodárska kríza v rokoch 1929 až 1934, keď sa priemyselná výroba v celom novom štáte znížila až o vyše 40%. V roku 1930 bolo na Slovensku 1136 podnikov s viac ako 20 zamestnancami, v ktorých pracovalo 255 364 osôb, z toho v továrňach 90247 a vo februári 1932 bolo z toho nezamestnaných asi 150-tisíc. Mzdy tých, čo prácu mali, klesli viac ako o tretinu. Výdavky na podporu nezamestnaných predstavovali milióny korún, ale podpory boli veľmi nedostatočné.