Rozvoj dopravy na Slovensku

Hlavné postavenie v doprave malina Slovensku železnice. Vážnym problémom však bolo smerovanie hlavných tratí zdedených z Uhorska, ktoré bolo treba prebudovať. Množstvo zariadení zničili pri ústupe z územia maďarské vojská. preto sa začali budovať železničné spojenia Martin-Banská Bystrica, Púchov-H.Lideč, Červená Skala-Margecany, Handlová-Horná Štubňa, ktoré priniesli prácu pre ďalšie tisícky robotníkov. Cestná doprava sa rozvíjala veľmi pomaly, veď roku 1920 bolo na Slovensku iba 140 áut – 2% z celej republiky. Kvalitnejšie cesty sa budovali až po roku 1935. Lodnej doprave slúžili novovybudované riečne prístavy v Bratislave a v Komárne. Drevo tradične splavovali pltníci najmä po Váhu. základným ekonomickým problémom Slovenska bola slabá industrializácia. Iba tá mohla pomôcť riešiť základné existenčné problémy obyvateľstva.

Priemyselná výroba

Priemysel na Slovensku dosahoval len 8% celkového priemyselného podielu krajiny. Významnejšiu úlohu zastávali celulózky, papierne a garbiarne, ďalej potravinárstvo, drevárstvo, chemický priemysel a spracovanie kovov. Rozvíjalo sa baníctvo – najmä ťažba železnej rudy, mangánu, farebných a drahých kovov. V Handlovej sa začalo ťažiť hnedé uhlie. Slovenský priemysel nestačil konkurovať silnejším český podnikom a bankám. Nekontrolovaná „sloboda podnikania“ viedla za pätnásť rokov k „odbúraniu priemyslu“ na Slovensku. Množstvo priemyselných robotníkov stratilo prácu a tým aj možnosť obživy. Najťažšia situácia bola počas dvoch hospodárskych kríz – povojnovej (1921-1923) a veľkej svetovej (1929-1933). K jej prekonaniu došlo až v druhej polovici tridsiatych rokov, keď zo strategických dôvodov – obáv z vojenskej zraniteľnosti podnikov v Čechách – sa začali budovať strojárske podniky v Považskej Bystrici, Starej Turej, na Myjave, chemické závody v Novákoch, rafinéria v Dubovej, firma Baťa vo Svite i v Baťavanoch (Partizánskej). Ťažisko priemyslu sa presúva na západné Slovensko, kde sa na Váhu začínajú budovať aj hydrocentrály. Slovenskí národohospodári (Imrich Karvaš, Kornel Stodola, Peter Zaťko) rozbehli proces industrializácie, ktorý zabezpečil pre Slovensko nové pracovné príležitosti.

V oblasti priemyslu sa spojili tiež veľmi rozdielne rozvinuté krajiny. Čechy a Morava disponovali veľmi rozvinutým priemyslom. Boli priemyselnou bázou Rakúskej ríše. Slovensko bolo v rámci Uhorska tiež relatívne vyspelé, ale úroveň západnej polovice štátu ani zďaleka nedosahovalo. V dvadsiatych rokov vzniklo na Slovensku 184 priemyselných podnikov so 7003 miestami pre robotníkov, ale zaniklo ich 167 s 13 386 pracovnými príležitosťami. Konkurencia vyspelejšieho priemyslu českých krajín viedla k odbúravaniu priemyslu na Slovensku s následným zvyšovaním počtu nezamestnaných a vysťahovalcov. Priepastné rozdiely existovali aj v ideovej oblasti.

Poľnohospodárska výroba

Poľnohospodárstvo zamestnávalo na Slovensku viac než 60% obyvateľstva, ale iba 2/3 mohli z pôdy skromne vyžiť. Veľká časť pôdy najmä v horských oblastiach bola málo výnosná a rozdrobená. Pozemková reforma napravila tento stav len sčasti. Mnoho obyvateľov Slovenska muselo svoju ťažkú hospodársku situáciu opäť riešiť vysťahovalectvom. Do roku 1937 sa najmä do zámoria – USA, Kanady a Argentíny vysťahovalo takmer 135 000 Slovákov a do západnej Európy vyše 67 000.

V oblasti poľnohospodárstva mal český a moravský roľník oddávna v priemere trikrát až štyrikrát toľko pôdy ako slovenský. Túto skutočnosť nevylepšila ani vykonaná parcelácia veľkostatkov. V poľnohospodárskej výrobe boli medzi východnou a západnou časťou republiky priepastné rozdiely v oblasti chemizácie, mechanizácie, výnosov pôdy a životnej úrovne roľníka až do roku 1938. V porovnaní s českými krajinami zaostávalo Slovensko v hektárových výnosoch a chove hospodárskych zvierat o storočie.

Hoci na Slovensku bolo asi 37% všetkej poľnohospodárskej pôdy ČSR, a z toho 32 až 33 % ornej pôdy, na hrubej poľnohospodárskej produkcii sa Slovensko roku 1936 podieľalo iba 23% a na trhovej produkcii dokonca len 18%.