referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Utorok, 7. decembra 2021
Vývoj československého hospodárstva v rokoch 1918 - 1938
Dátum pridania: 16.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Solkes
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 625
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 11.4
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 19m 0s
Pomalé čítanie: 28m 30s
 
Kultúra a školstvo na Slovensku

Vznik demokratickej Česko-slovenskej republiky umožnil Slovákom do tých čias nebývalý kultúrny rozvoj. Nedemokratický systém v Uhorsku spolu s násilnou maďarizáciou spôsobili, že ľudia v štátnych službách, inteligencia i podnikatelia slovenského pôvodu sa predtým radšej prikláňali k maďarónstvu. Úroveň vzdelania zaostávala, lebo slovenské deti sa museli učiť v maďarskom jazyku, ktorému nerozumeli. Preto prvoradou úlohou novej štátnej správy na Slovensku bolo prevziať administratívu, školstvo, kultúru a osvetu a aktivizovať ju v záujme upevňovania a rozvíjania česko-slovenskej štátnosti. Nové pomery vyvolali šok najmä u najpočetnejšej maďarskej menšiny, ktorá bola zvyknutá na vedúce postavenie v štáte. Ale demokratické zákonodarstvo ČSR pamätalo aj na rozvoj národnostných menšín. mali zabezpečené vzdelávanie v rodnom jazyku, vydávanie kníh a časopisov i komunikáciu v jazykoch menšín v úradoch.

Školský systém na Slovensku bol prebudovaný od národných po vysoké školy. Národným školstvo rozumieme detské opatrovne (materské školy), ľudové školy (od 6-12 rokov) a meštianske školy. Roku 1938 bola zavedená povinná 8-ročná školská dochádzka pre deti od 6 rokov. Pre nedostatok učiteľov platila na Slovensku až od roku 1937. Základ stredných škôl tvorili osemročné gymnáziá, štvorročné učiteľské ústavy a odborné školy. K odborným školám patrili hospodárske školy a obchodné učilištia, priemyselné školy a odborné školy pre ženské povolania.

Postavenie ČSR vo svetovom hospodárstve

V pomere k štátom strednej Európy bolo Československo priemyselný a hospodársky vyspelý štát. Územie ČSR predstavovalo takmer 70% priemyslu monarchie, hoci malo iba štvrtinu jej obyvateľstva. Kvalitné a konkurencieschopné výrobky dodával na svetový trh textilný, keramický, sklársky priemysel. Baťove závody v Zlíne sa stali najväčším výrobcom a vývozcom obuvi na svete. V medzinárodnej konkurencii obstálo i niekoľko podnikov ťažkého priemyslu (Škodové závody v Plzni, Vítkovické železiarne, Poldina huta v Kladne a i.). V objeme priemyselnej výroby predstavovala ČSR asi 10. miesto na svete, avšak pri porovnaní národného dôchodku pripadajúceho na jedného obyvateľa bola až na 15.-16. mieste.

Na vývoj československého hospodárstva mala veľký vplyv nestabilita svetovej ekonomiky počas celého medzivojnového obdobia. Hospodárstvo republiky zasiahli dve hlboké krízy: v rokoch 1921-23 a predovšetkým v rokoch 1929-33,keď výroba klesala viac ako o tretinu, (roku 1933 bolo 920 000 nezamestnaných, z toho na Slovensku 300 000). Tieto udalosti mali najväčší dopad na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Spôsobili masové vysťahovalectvo (zo Slovenska odišlo asi 200 000 ľudí), ktoré po sprísnení prisťahovalectva do USA smerovalo hlavne do Kanady, Argentíny a v Európe do Francúzska a Belgicka.

Úpadok priemyslu sa zastavil až v druhej polovici 30. rokov. Zapôsobilo pritom viac faktorov – jednak výskyt niektorých surovín (magnezit, farebné kovy, poľnohospodárske suroviny, drevo), nižšie mzdy, ale predovšetkým zmena v medzinárodnej politickej situácii. Zo strategických dôvodov sa sťahovali na Slovensko niektoré podniky (strojárskeho, zbrojného, chemického, ba i obuvníckeho priemyslu) z obavy pre obsadením továrni alebo bombardovaním v blízkosti nemeckých hraníc. Zbrojná konjunktúra pomohla oživiť slovenskú ekonomiku. Pozitívnym prínosom bola aj modernizácia infraštruktúry – cestnej siete, železníc, spojov.

Väčšina obyvateľstva Slovenska hodnotila hospodárske výsledky a riešenie sociálnych otázok medzivojnového Československa skôr negatívne. Prejavilo sa to v politických názoroch počas druhej svetovej vojny i po nej. A však pozitíva nesporne jestvovali a perspektívne boli nesmierne významné. Týkali sa zlepšenia infraštruktúry, ale aj vzniku viacerých hospodárskych organizácií celoslovenského charakteru, rozšírenie siete peňažných ústavov, sporiteľní, poisťovní, hospodárskych družstiev. V nespočetných sporoch s pražskou byrokraciou o výšku daní, železničné tarify, štátne dodávky, ceny atď. sa zreteľne definovala slovenská hospodárska politika a štátne záujmy. Začala sa formovať slovenská stredná vrstva. Rástol aj počet slovenských bankárov, podnikateľov, obchodníkov.
 
späť späť   2  |  3  |  4  |   5  |  6    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.