Kelti

V roku 750 pred n.l. Starovekí Gréci stretli kupcov z Hallstattu /podľa Hallstattu je aj nazvaná staršia doba železná/, čo je dnešné Rakúsko. Neskôr napísali, že kupci si hovorili Keltoi. A Kelti nenapísali nič, lebo nevedeli písať.V roku 387 pred n.l. sa Kelti stretli s Rimanmi a v bitke ich porazili. Rimania tiež nevedeli dobre písať a nazvali Keltov Celtae. V roku 279 pred n.l. po bitke pri Delfách Gréci vyhnali Keltov zo svojho územia. Nebolo to celkom fér víťazstvo, lebo Grékom pomohlo zlé počasie a zosuv pôdy. V roku 225 n.l. sa Kelti stretli s Rimanmi pri Telemmone a víťazne vyšli Rimania.

V roku 218 n.l. nastali vojny medzi Kartágincami zo severnej Afriky a Rimanmi. Ale Kelti sa spojili s Kartágom a Rím dobývali spolu. Ale v roku 202 pred n.l. Kartágo dobyli Rimania a potom si posvietili na Keltské územia v Španielsku a severnej Itálii. Rimania sa tak pomstili.V roku 60 pred n.l. rímsky veliteľ a doživotný diktátor Gaius Julius Caesar sa rozhodol presláviť a aj preslávil tým, že zaberie keltskú Galiu, čo je dnešné Francúzsko. Časť Keltov ho privítala a iná nie, no a tých rozprášil.V roku 52 pred n.l. vzniklo povstanie proti Rimanom.Viedol ho Gal /teda Kelt/ Vercingetorix /jeho meno znamená : Veľký vodca stovky bitiek/ pri oppide Alezia. Caesar vybudoval skvelé kruhové opevnenie okolo obkľúčenej Alezie také, že sa nedostal nik zvnútra von a rovnako zabránil aj oslobodeniu zvonka. Použil napr. vlčie jamy /jama so zašpicateným kolom tak zakrytá, že ju nebolo vidieť / a pri útoku Keltov rímski vojaci hádzali do ich štítov veľmi dlhé kopie, tie sa tam zabodli a zavadzali, takže Kelti museli svoje štíty zahodiť a museli bojovať bez ochrany štítov. V roku 43 pred n.l. nastala bitka v Británii medz cisárom Claudiom a Keltmi.

Claudius ich vyhnal až do hôr Walesu a Škótska, aj keď v roku 61 n.l. krvavé povstanie Icenov a kráľovnej Boudiccy sa skončilo víťazstvom Rimanov. V roku 84 n.l. Rimania vyhrali aj bitku pri Mons Graupius v Škótskych horách a poslední slobodní Kelti zostali už len v Škótsku a Írsku.V roku 120 n.l. Cisár Hadrián dal vybudovať v severnom Anglicku obranný val - zachoval sa skoro celý doteraz a má meno Hadriánov val. Piktovia a Škóti zostali za ním. V roku 312 n.l. cisár Konštantín Veľký prial kresťanskú vieru a potom sa kresťanstvo stalo rímskym štátnym náboženstvom. Aj Keltov obrátili na kresťanskú vieru a ich staré tradície postupne zanikali. Už neboli žiadne obete.V roku 410 n.l. Rimania odtiahli z Británie, ale skôr než sa slobodní Kelti spamätali, dobehli Anglovia, Sasi a Jutovia. Kto prišiel prvý, ten vládol.V roku 432 n.l. Svätý Patrick prišiel do Írska a obrátil Keltov na kresťanskú vieru.V roku 493 n.l. britskí Kelti sa naposledy pokúsili vyhnať Sasov a vyhrať aj v bitke pri Mount Badone.Viedol ich úžastný kráľ Artuš a bitku vyhral. V roku 520 n.l. Artuš prehral až v boji proti vlastnému synovcovi Mordredovi. Ale kým sa britskí Kelti handrkovali, čo robili často, Anglovia a Sasi si podmanili juhovýchod Británie a vytvorili štát čiže Anglo - land, čiže England, čiže Anglicko, to už všetci poznáme /snáď/.

Keltský život
Kelti boli roľníci, ak práve nebojovoli alebo nepoľovali. Chovali ovce, kravy, sliepky, atď. Kelti sa radi predvádzali nahí /dokonca aj tak bojovali/, ale samozrejme, že nosili niečo oblečené. Ženy nosili kárované sukne a bohatší muži aj ženi nosili na krku ťažké zlaté kruhy - torquesy. Ich šaty nemali gombíky. Zopínali si ich sponami a brošňami. Ženy sa zdobili všelijakými šperkami - náramkami, náhrdelníkmi, sponami, náušnicami a prsteňmi. Keltské domy mali steny z prútia. Strechy boli z drevených šindľov a uprostred jedinej miestnosti, v ktorej žila celá rodina, horel oheň. Problém bol v tom, že dom nemal komín, čiže im dym škodil zdraviu a občas iskra odletela a dom zhorel. Kelti už vedeli spracúvať železo, boli aj dobrými obchodníkmi. Ich kňazi sa volali druidi, svoje posvätné miesta si budovali v lesoch, veľmi si vážili stromy a mnohé z nich pokladali za posvätné.

Domy stavali v skupinách a väčšinou na vrchole nejakého kopca a okolo mesta boli hradby. Keltské mesto sa nazýva oppidum. Jedno také sa nachádzalo aj na území Bratislavy a bolo také veľké, že pokrývalo skoro celé územie historického starého mesta. Našli sa tu aj pozostatky domov, pecí, mince - zvané Biateky podľa nápisu na nich - Biatec /ale nik nevie, čo to slovo Biatec znamená - možno je to meno nejakého ich kráľa/. Kelti žili v Čechách /tam asi viac ako na Slovensku - našlo sa tam veľa pamiatok/, ale boli aj na Slovensku - napr. v Stupave, na Záhorí pri Senici, pri Rimavskej Sobote atď, dokonca nad priehradou Liptovská Mara je na kopci Havránok zrekonštruovaná keltská svätyňa. A treba najmä povedať, že Kelti sú prvým historicky známym národom, ktorý obýval naše územie a poznáme jeho meno.
V súčasnosti sa stávajú zase známymi - vznikajú skupiny, ktoré hrajú "keltskú" hudbu, organizujú sa tradičné keltské sviatky, až sa z toho stala súčasná móda.

toto je referát od vydavatela Húsku