referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zlatica
Piatok, 28. februára 2020
Rím
Dátum pridania: 17.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Pijak
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 996
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 
Rím v r. 753 pr. n. l. na Palatínskom pahorku založili Romulus a Remus, bratia - dvojčatá, synovia vestálky /kňažky/ Rhey Silvie a boha Marsa, ktorých na tomto pahorku odkojila vlčica. Vlčica, ktorá dáva mlieko dvom malým chlapcom, je aj symbolom mesta. Archeologické nálezy však dokazujú, že táto lokalita bola osídlená už v 10.-9.stor. pr. n. l. V 8. stor. pr. n.l. splynuli tunajšie sídliská Latinov, Sabinov a Etruskov do jedného celku, spravovaného kráľmi. Prvým bol Romulus, posledným, siedmym v poradí, bol krutý Tarquinius Superbus, ktorého vyhnali v r. 510 pr.n.l.

Po vyhnaní kráľov sa Rím zmenil na republiku, na čele ktorej stáli dvaja konzuli a 300-členný senát - v tom mali zastúpenie len patricijovia. Obyvatelia Ríma sa totiž delili na bohatých patricijov a chudobných plebejcov. V r. 494 pr.n.l. vznikla na ochranu práva všetkých občanov, teda aj plebejcov, funkcia tribúna ľudu, ktorý mal právo veta. To znamená, že ak k nejakému zákonu povedal "veta", tak sa tento zákon nemohol uskutočniť, týmto jedným slovom ho zrušil. Rím sa ďalej zväčšoval, nakoniec ako mesto stál na siedmych pahorkoch, okrem Palatinu je známy ešte Kapitol a Aventin.

Obdobie republiky bolo zastavené útokom Galov, my ich poznáme aj pod názvom Kelti, ktorí mesto okolo r. 378 pr.n.l. zničili, vyhnali ich až v r. 338 pr.n.l. Rím sa po porážke Galov stal hlavným mestom Rímskej ríše, vznikli prvé vodovody, prvé dláždené cesty ako Via Apia - tá išla na juh smerom na Neapol, v stavbách sa začala používať klenba, na stavanie sa používala malta, ktorá bola taká tvrdá, že vydržala do súčasnosti a taká kvalitná, že súčasné znečistenie prostredia dokáže rozmrviť kamene, ktoré sú maltou spojené, ale malta zostáva nezmenená. Bol to veľký pokrok, rozdiel od gréckych či egyptských stavieb, kde sa kládli na seba kamene, ktoré držali len vlastnou váhou. V 3. až 1. storočí pr.n.l.

Rimania bojovali s Kartágom (to leží v severnej Afrike, v súčasnom Tunise) o vládu nad Stredozemným morom. Tieto vojny voláme aj púnske vojny. Rimania s Kartágom dlho prehrávali, kartaginský vojvodca Hanibal dokonca prešiel so svojou armádou so slonmi Alpy, porazil Rimanov pri Canae, kde použil taktiku "prasačieho rypáku" a jeho armáda sa zastavila až pred hradbami Ríma. Odvtedy poznáme zvolanie, Hanibal ante portas, čiže Hanibal pred bránami, ktoré sa do súčasnosti používa, keď chceme upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo. Nakoniec sa Rimania naučili bojovať aj na mori, na svoje lode dali sklápacie lavičky, na konci s hákmi (volali ich havranie zobáky), po ktorých prebehli na nepriateľskú loď a na nej bojovali ako pešiaci, čo veľmi dobre vedeli a Kartágo bolo nakoniec porazené.

Na konci 2.storočia. pr.n.l. boli v Ríme veľké vnútorné problémy a občianska vojna, o vládu nad Rímom bojovali Sulla a Mario. V r.60 pr. n.l. začína stúpať význam Gaia Júlia Cézara, vznikol triumvirát (čiže trojvládie) Cézar, Pompeius, Grakchus, ale všetci traja proti sebe bojovali. Cézara r.44 pr.n.l. zavraždili, zapichli ho v Senáte, vznikol druhý triumvirát (Oktaviánus, Antónius, Lepidus) až v r. 31 pr.n.l. republika zanikla. V rokoch 27 pred n.l. až 14 nášho letopočtu Oktaviánus sa stal prvým cisárom Ríma a prijal druhé meno Augustus (čo je vznešený, velebný) - bol to veľmi úspešný cisár, postavili sa veľké stavby a podľa neho sa volá aj mesiac v našom kalendári - august. Podľa Júlia Cézara sa zase volá mesiac júl. Rímu odvtedy vládli cisári, mnohích z nich poznáme doteraz. Nero - prenasledoval kresťanov a za jeho vlády Rím zhorel, hovorí sa, že ho dal osobne zapáliť, aby sa mohol pozerať na plamene a skladať básne.

Cisár Marcus Aurélius - bol známy ako cisár filozof, bol s armádou až na Slovensku pri rieke Hron, zomrel vo Vindobone - čo je dnešná Viedeň. V druhom storočí za cisára Trajána Rím dosiahol svoj najväčší rozmach, siahal od Anglicka cez celú strednú a južnú Európu (Španielsko, Francúzsko, Taliánsko, celý Balkánsky polostrov Grécko, dnešné Turecko, Egypt, celá severná Afrika) a potom sa už len zmenšoval.
Už v 1. storočí nášho letopočtu sa v Ríme objavilo kresťanstvo, ktoré bolo kruto prenasledované, to pokračovalo až do r.313, keď milánskym ediktom bolo zrovnoprávnené s ostatnými náboženstvami, bolo to za čias Konštantína Veľkého (v Ríme je zachovalý Konštantínov oblúk) a v r.408 cisár Honorius zrušil všetky pohanské kulty a zostalo len kresťanstvo. V 4. storočí Rímska ríša sa stále zmenšuje, útočia naň Vizigóti, potom Vandali, v r.330 sa cisárska rezidencia presťahovala do Byzancie (podľa cisára Konštatnína sa volalo aj Konštatntinopolus - dnes je to Istambul v Turecku). Mesto strácalo na význame až v r. 476 Západorímska ríša zanikla a potom ešte 1000 rokov zostala len Východorímska - Byzanská. Z mesta Ríma sa stalo sídlo pápežov, neskôr centrum pápežského štátu. Znovu rozkvet sa začal až v čase renesancie v 15. a 16. storočí, pôsobili tu Michelangelo, Raffael a postavil sa najväčší kresťanský chrám na svete svätého Petra, rozkvet pokračoval aj 17. a 18. storočí v čase baroka. Až v r.1870 sa stal Rím hlavným mestom zjednoteného Talianska.

Rimania boli aj na Slovensku, v čase antického Ríma iba my v Petržalke by sme boli rímskymi občanmi, lebo hranica bola na rieke Dunaj. Za Dunajom podľa Rimanov žili barbari, tomuto územiu hovorili Barbarikum a tam chodili len na výpravy. V našom okolí bol rímsky tábor v Rusovciach a volal sa Gerulata - tu žili vojaci aj civilní občania. Rímska stavba je v Bratislave aj Vodná veža pod hradom. Rímske tehly sa našli aj koncom 18.storočia pri stavbe dnešného Primaciálneho paláca. Vojenský tábor je v Stupave, v Dúbravke sa našli základy vidieckeho domu - Villa Rustica. Obrovský tábor a mesto bolo neďaleko v Rakúsku - Carnuntum, rímskym mestom bola aj Viedeň - Vindobona. Najviac na severe sa našiel rímsky nápis na skale, na ktorej stojí Trenčiansky hrad. Ale žiadne iné pozostatky sa tu nenašli, takže sa predpokladá, že tu bol len dočasný resp. zimný vojenský tábor. Nedávno sa rímský tábor našiel pri meste Olomouc na severnej Morave.
Aj kresťanstvo k nám prišlo s Rimanmi už v 2. a 3. storočí, 500 rokiov pred svätým Cyrilom a Metodom, našli sa napr. kahančeky s vyobrazením ryby, čo je Kristovým symbolom. Ale po odchode Rimanov sa na kresťanstvo zabudlo.

tento referát je od vydavatela Húsku
 
Podobné referáty
Rím SOŠ 2.9699 2295 slov
Rím SOŠ 2.9238 6598 slov
Rím 2.9713 1114 slov
Rím GYM 2.9818 560 slov
Rím 2.9692 2802 slov
Rím GYM 2.9619 432 slov
Rím SOŠ 2.9818 1332 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.