referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Sobota, 27. novembra 2021
Evanjelické národné hnutie
Dátum pridania: 22.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Ann007
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 305
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 2m 10s
Pomalé čítanie: 3m 15s
 
Evanjelickí vzdelanci vedení Jurajom Ribayom, považovali Slovákov a Čechov za spoločný kmeň a biblickú češtinu za spisovný slovenský jazyk. Vystupovali proti nadradenosti Maďarov a obhajovali princíp rovnosti národov. Oporu nachádzali v teórii slovanskej vzájomnosti. Hlavnými reprezentantmi evanjelického krídla boli Pavol Jozef Šafárik a Ján Kollár. Kollár považoval Slovanov za jeden národ, ktorý pozostáva zo štyroch kmeňov

( ruský, poľský, československý a ilýrsky ), preto uznával len štyri spisovné jazyky a odmietol spisovnú slovenčinu. Lásku k bratským slovanským národom vzbudzoval najmä svojou Slávy dcerou. Pavol Jozef Šafárik vo svojich dielach ( Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis) dokázal, že Slovania patria k najstarším obyvateľom Európy a že boli už v dávnej minulosti nositeľmi vysokej kultúry.

Juraj Ribay (*27.3.1754 Bánovce nad Bebravou +31.12.1815 Torža) reprezentoval druhý evanjelický prúd národného obrodenia. V roku 1793 chcel založiť Československý inštitút, no kvôli nedostatku financií sa to podarilo realizovať. Juraj Ribay spolu s Jánom Hrdličkom a Ondrejom Plachým založili v roku 1785 v Banskej Bystrici Slovanskú spoločnosť. Spolok vydával mesačník Staré noviny literního umění a združoval evanjelických vzdelancov. Pre nedostatok financií a malý počet odberateľov, časopis po roku zanikol. Evanjelici používali biblickú češtinu v cirkevnom a literárnom živote. Neprijali ani jazyk ani národnú koncepciu bernolákovcov. Aktívne pôsobili najmä v stredoslovenských banských mestách a v Bratislave. Češtinu považovali nielen za cirkevný jazyk slovenských evanjelikov, ale aj za spisovný jazyk Slovákov a hlásali národnú jednotu Čechov a Slovákov.

Evanjelické krídlo organizačne spájali viaceré učené spoločnosti, noviny a časopisy, evanjelické lýceum. Evanjelické lýceum je inštitúcia, ktorou evanjelici ovplyvňovali národné obrodenie. Mladší príslušníci prvej evanjelickej generácie založili v roku 1803 na evanjelickom lýceu v Bratislave Katedru reči a literatúry českoslovanskej. Zásluhu na tom mal najmä Bohuslav Tablic, iniciátor založenia Učenej spoločnosti banského okolia v roku 1810. Profesorom sa stal Juraj Palkovič. Obaja boli stúpencami biblickej češtiny a nesúhlasili s jej slovakizáciou.
Vrcholným obdobím Katedry reči a literatúry českoslovanskej bolo pôsobenie Ľudovíta Štúra ako profesora na katedre.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.