Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Hrady
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | erikaa | ||
Jazyk: | Počet slov: | 940 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.6 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 6m 0s |
Pomalé čítanie: | 9m 0s |
Tieto hrady boli samostatnými celkami s veľkou sálou, ubytovaním pre kráľa alebo iného pána so sprievodom a služobníctvom, rozsiahlymi priestormi na skladovanie zásob, studňou a vlastnou kaplnkou. Do 12. storočia získali už takéto hrady dômyselnejšiu podobu. Hrady "nového štýlu" - často symetrického tvaru - mali vysoké kamenné hradby, z ktorých pravidelne vyčnievali kruhové veže s radom strieľní, takže priestor pred hradbami mohol byť ovládaný streľbou z lukov alebo kuší. Približne od roku 1220 sa strážne veže a vchody postupne nahrádzali vstupnou bránou, padacou mrežou, vlčou jamou a malými otvormi v klenbe brány, ktorými sa mohlo strieľať. V tým časoch sa už hlavné citadely vyskytovali vzácnejšie, zvyčajne mávali kruhový pôdorys a streľbou sa z nich mohli pokryť všetky smery. Vyvinul sa tak "typický" stredoveký hrad. Hrady, ako bol Krak des Chevaliers (Hrad rytierov) v Sýrii, ktorý vybudovali johaniti a v roku 1271 ho dobyli selďzuckí Turci, spolu s waleskými hradmi Eduarda I., ako sú Conwy, Harlech a Caernarfon, predstavujú vrchol budovania hradov. Vojenský význam hradu, ako bol Krak, spočíval v tom, že na východe museli obmedzené sily križiakov čeliť početnejším armádam moslimov. Jedným z riešení tohto problému bolo vybudovanie kamenných hradieb. Sústredné hrady, ako boli tieto, mali dva navzájom prepojené rady opevnenia. Vnútorná obranná línia bola vyššia a mohutnejšia, takže tých útočníkov, ktorým sa podarilo prekonať vonkajšie opevnenie, mohli zasiahnuť lukostrelci z vnútorných hradieb. Vstupné brány, najmä na hradoch v severnom Walese, mali obrovské rozmery. Osobné komnaty kráľa bolo možné brániť aj v čase, keď zvyšok hradu už padol. Uhorské kráľovstvo
Prudký rozvoj výstavby hradov nastal po ničivom vpáde Tatárov v roku 1241. Útokom mongolov odolali len dobre opevnené hrady. Preto uhorskí králi dali prestavať župné hrady a podporovali výstavbu ďalších nových hradov. Rozlohou to neboli veľké kamenné sídla. Skôr sa uplatňoval typ obytnej veže s murovanou hradbou (Šintava, Šariš, Topoľčany), ktorá sa postupne zdokonaľovala, napr. rozčlenením pôvodnej obrannej a obytnej funkcie veže do dvoch samostatných objektov - obytného paláca v chránenej polohe a obrannej veže presunutej do čela hradu (Čachtice, Čičava, Beckov).
Obrana proti obliehaniu
Hrad bol postavený tak, aby odolal obliehaniu a vydržal priame útoky, streľbu z takých zbraní, ako boli stroje na vrhanie kameňov a obliehacie barany a kopanie tunelov. Hrady sa budovali na skalách, ako v prípade Harlechu, Gaillardu alebo mnohých hradov v Porýní, prípadne ich obklopovala voda, ako napríklad Caerphilly.
Na niektorých hradoch bývalo veľké množstvo ľudí.