Anglický futbal o rok neskôr výrazne poznačila strašná tragédia. Netýkala sa síce priamo Arsenalu, no nepriamo celého svetového futbalu tohto obdobia. 15. apríla 1989 sa konal zápas medzi Liverpoolom a Nottinghamom Forest. Bolo to semifinále FA Cupu, ktorého dejiskom bol domáci štadión Sheffieldu Wednesday s názvom Hillsborough. Radosť z futbalu sa skĺbila s veľkým smútkom, keďže ešte pred výkopom zahynulo 96 fanúšikov FC Liverpool! Všetci futbaloví fanúšikovia veria, že čosi takéto sa už nikdy nebude opakovať.

Arsenalu sa predošlé posilnenie kádra vyplatilo a aj vďaka nemu nakoniec v lige dominoval. Súboj o primát je označovaný ako jeden z najvzrušujúcejších vôbec. Londýnskemu klubu sa v úvode ročníka dávali maličké šance na titul, stávkové kancelárie na ne vypísali kurz 16:1! Nakoniec prišlo k veľkému finále. Pred posledným kolom bol na prvom mieste Liverpool, ktorý mal 76 bodov, Arsenal mal o tri body menej a o 4 góly horšie skóre! Osud všetko zariadil tak, že posledný zápas sezóny sa hral 26. mája 1989 na liverpoolskom Anfield Roade, kde cestovali práve kanonieri z Arsenalu. Domáci si verili, pretože pred domácim publikom ťahali šnúru desiatich víťazstiev za sebou. Ako to nakoniec dopadlo?

V prvom polčase gól nepadol a domáci boli spokojní. Krátko po zmene strán sa však presadil hosťujúci Alan Smith a skóroval. Liverpoolskí hráči reklamovali, že po nepriamom kope sa Smith lopty vôbec nedotkol a gól platiť nemal. Rozhodca bol však iného názoru a bolo 0:1. Po 88 minútach a 43 sekundách potreboval Kevin Richardson ošetrenie a čas rýchlo plynul. Prešla 90. minúta a Liverpool začal oslavovať! Časomer neustále bežal a až v čase 90:27 dal rozhodca pokyn na ďalšie otvorenie hry. O 55 sekúnd neskôr sa stalo čosi neuveriteľné – Michael Thomas skóroval a nezmazateľným písmom sa zapísal do histórie futbalu! Londýn mohol oslavovať titul!

Zisk titulu bol jednou vecou, jeho obhajoba druhou. Za obrancov Lee Dixona, Nigela Winterburna, Tonyho Adamsa a Stevena Boulda bol dokúpený David Seaman a zdalo sa, že tím Arsenalu bude dokonale vystužený. George Graham navyše dotiahol krídelníka Andersa Limpara a Andyho Linighana. Prišlo však niekoľko zranení na kľúčových postoch, ktorých výsledkom bolo iba štvrté miesto. Na majstrovský Liverpool stratili kanonieri 17 bodov.

Sezóna 1990/91 bola pre Arsenal perfektnou. Malými škvrnami bolo iba odrátanie dvoch bodov za bitku na Old Trafforde a štvormesačný trest pre kapitána Tonyho Adamsa za jazdu pod vplyvom alkoholu. Inak kanonieri dominovali ako sa len dalo. V 38 ligových zápasoch zaznamenali 24 víťazstiev, 13 remíz a iba jednu jedinú prehru. Výrazne aktívne bolo aj ich skóre – 74:18. Vráťme sa k bitke na Old Trafforde, do ktorej sa zapojili 21 z 22 hráčov prítomných na hracej ploche. Zápas sa nakoniec skončil výsledkom 1:0 pre Arsenal.

O trestoch následne rozhodla FA takto:
1. Manchestru bude odpočítaný 1 bod
2. Arsenalu budú odpočítané 2 body (pretože bol v podmienke po predchádzajúcich nezrovnalostiach zo zápasu s Norwichom)
3. oba kluby musia zaplatiť pokutu vo výške 50 000 libier.

Najdôležitejšou udalosťou ďalšej sezóny (1991/92) bol pravdepodobne podpis zmluvy s Ianom Wrightom, ktorý prišiel do Arsenalu z tímu Crystal Palace za 2,5 milióna libier. Najkrajšími chvíľami ročníka boli víťazstvá nad Austriou Viedeň 6:1 a Sheffieldom Wednesday 7:1. Wright nastrieľal počas sezóny 26 gólov a stal sa najkvalitnejším kanonierom Arsenalu od čias Charlieho Nicholasa. V lige skončil Arsenal nakoniec na štvrtom mieste, v pohári vypadol po zahanbujúcej prehre 1:2 s Wrexhamom. Kanonier Ian Wright v stretnutí kvôli trestu nehral...

V roku 1993 došlo k malej rekonštrukcii štadióna Highbury. Prestavala sa severná tribúna, ktorá vytvorila 12 500 miest na sedenie. Okrem toho Arsenal prepísal históriu, pretože zvíťazil v oboch anglických pohárových súťažiach. V FA Cupe vyradil postupne Yeovil Town, Leeds United, Nottingham Forest, Ipswich, Tottenham a Sheffield Wednesday. Ian Wright strelil v zápasoch tohto pohára až 10 gólov! V Ligovom pohári sa o zastavenie Gunners pokúsili tímy Millwall, Derby County, Scarborough, Nottingham, Crystal Palace a vo finále opäť Sheffield Wednesday. Neuspeli... Najlepším strelcom bol i tu Wright s piatimi gólmi, Campbell pridal ďalšie štyri. V lige to ale Arsenalu nešlo a so ziskom 56 bodov obsadil až konečné desiate miesto. Na majstrovský Manchester United stratil 28 bodov!

Potom prišli ďalšie tri nie príliš výrazné domáce ligové sezóny. Arsenal získal postupne 71, 51 a 63 bodov a obsadil štvrté, dvanáste a piate miesto.

V roku 1994 sa však výrazne presadil v Pohári víťazov pohárov! V osemfinále si úplne hladko poradil s belgickým Standardom Liége, ktorý vyradil po výsledkoch 3:0 a 7:0. Vo štvrťfinále neuspel ani taliansky AC Turín, ktorý doma remizoval 0:0, no na pôde súpera následne prehral 0:1. Semifinálovým súperom kanonierov bol francúzsky Paris St. Germain. Ten doma remizoval 1:1, v Londýne však prehral 0:1 a červení mierili do finále, v ktorom nakoniec zvíťazili 1:0 nad talianskou Parmou. Veľký pohárový úspech Arsenalu už veľmi dlho chýbal – víťazstvo v PVP sa preto patrične oslávilo...

Nechýbalo veľa, a Angličania mohli tento úspech o rok neskôr zopakovať. Predstavili sa v rovnakom pohári a postupne vyradili dánske Brondby, francúzske Auxerre a taliansku Sampdoriu Janov. Vo finále na nich čakal španielsky tím Real Zaragoza, ktorý v osemfinále vyradil náš Tatran Prešov. Na východe Slovenska Zaragoza zvíťazila 4:0, doma potom v pohode uhrala víťazstvo 2:1. Vo finále boli Španieli aj nad sily Arsenalu a 10. mája 1995 napokon zvíťazili 2:1 po predĺžení.

Presne 20. augusta 1995 v drese Arsenalu debutoval fenomenálny holandský futbalista Dennis Bergkamp. Jeho prvým zápasom v červenom drese bol domáci súboj s Middlesborough. Dennis sa neskôr vypracoval na jednu z najnezabudnuteľnejších postáv histórie tohto londýnskeho klubu.

Po odchode trénera Grahama bol na jeho miesto na chvíľu dosadený Bruce Rioch. V septembri 1996 však na Highbury dorazila veľká postava ďalšej budúcnosti Arsenalu Londýn! Prvým trénerom kanonierov, ktorý bol cudzincom, sa stal Arséne Wenger.

Arsenal začal v domácej lige žiariť. V sezóne 1996/97 skončil na treťom mieste a od tej doby až do dnešných dní to bolo už len lepšie! Fantázia – Arséne Wenger so sebou priniesol víťazného ducha. Jeho prvá kompletná sezóna na Highbury (97/98) sa okamžite skončila domácim double, ktoré bolo druhým v klubovej histórii. V lige nazbieral Arsenal 78 bodov, druhý Manchester United len o bod menej. Wenger bol po skončení ročníka vyhlásený za trénera roka anglickej ligy. So sebou do tímu neskôr priniesol viacerých krajanov, medzi ktorými vynikli Emmanuel Petit, Patrick Vieira, Thierry Henry a Robert Pires. Všetci spomínaní boli základnými stavebnými kameňmi francúzskej reprezentácie pri víťazstve na majstrovstvách sveta 1998 i na EURO 2000.

Z Arsenalu v tomto čase odišla strelecká legenda Ian Wright, ktorý dokázal v červenom drese nastrieľať neuveriteľných 198 gólov. V rokoch 1998/99 a 1999/2000 Arsenal dominoval v FA Cupe. Ligový titul mu však stále tesne unikol. V prvom zo spomínaných ročníkov stratil na Manchester United jeden bod, v druhom už priepastných osemnásť. Stále však potvrdzoval svoju príslušnosť medzi absolútnu špičku anglického futbalu.

V sezóne 1999/2000 bol Arsenal ešte výraznejšie posilnený. Jeho rady vystužili osobnosti ako Thierry Henry, Davor Suker, Silvinho, Oleg Lužny či Stefan Malz. Rok pred nimi pribudol do kádra Fredrik Ljungberg, ktorý sa pomaly začínal výraznejšie presadzovať. Z kádra odišiel z významných mien iba Nicolas Anelka, ktorý prestúpil za 23,5 milióna libier do Realu Madrid. Všetko prebiehalo bez problémov, kanonieri dokonca úspešne vystupovali i v Pohári UEFA. Vyradili Auxerre, Deportivo La Coruňu, Werder Brémy i Lens a prepracovali sa až do finále, v ktorom však nakoniec nestačili na v tej dobe vynikajúco hrajúci Galatasaray Istanbul.

Leto 2000 prinieslo úspech francúzskeho kontingentu v službách anglického klubu. O víťazstvo Francúzska na EURO 2000 sa pričinili aj Patrick Vieira, Thierry Henry, Sylvain Wiltord a Robert Pires. Ako vieme, reprezentanti z krajiny galského kohúta vo finále zdolali Taliansko až po predĺžení.

Pred sezónou 2000/2001 do hviezdami nabitého kádra Arsenalu Londýn pribudli ďalšie osobnosti, medzi ktorými vynikli mená ako Pires, Lauren, Wiltord či Igors Stepanovs. Arsenal v domácej lige drel ako sa dalo, no na Manchester United to stále nestačilo. Diabli z Old Traffordu získali dovedna 80 bodov a zavŕšili majstrovský hetrik. Londýnski kanonieri na nich stratili desať bodov.

Gunners postúpili až do štvrťfinále Ligy majstrov. Najprv obsadili v základnej B-skupine druhé miesto so ziskom 13 bodov. Postúpili do osemfinálovej skupiny, odkiaľ šli ďalej opäť z druhého miesta. Vo štvrťfinále následne narazili na španielsku Valenciu, ktorú doma zdolali 2:1, no na jej pôde prehrali 0:1 a kvôli menšiemu počtu strelených gólov na pôde súpera sa so súťažou rozlúčili. Valencia šla nakoniec až do finále, v ktorom prehrala po penaltovom rozstrele s Bayernom Mníchov.

Sezóna sa pre Arsenal nakoniec skončila sklamaním. Vo finále FA Cupu síce viedli nad Liverpoolom 1:0, no napokon prehrali 1:2. Bol to vôbec prvý finálový zápas hraný na Millennium Stadium v Cardiffe.

Potom nasledovalo ďalšie leto plné prestupov. Do Wengerovho tímu pribudli Giovanni van Bronckhorst, Francis Jeffers, Richard Wright i Junichi Inamoto. Najväčšou udalosťou však bola realizácia prestupu stredného obrancu anglickej reprezentácie Sola Campbella, ktorý prišiel na Highbury po deviatich rokoch strávených v drese Tottenhamu Hotspur.

Ročník 2001/2002 priniesol kanonierom tretie double v histórii. Vo finále FA Cupu hranom opäť v Cardiffe zvíťazili nad Chelsea 2:0. V ligovej súťaži nazbieral Arsenal 87 bodov, druhý Manchester United 80. Na Highbury sa teda mohli začať ďalšie mohutné oslavy.

Arsenal začal sezónu 2002/2003 vo veľkej forme. Napriek niekoľkým zraneniam sa im hra darila. 15. septembra 2002 hral Arsenal zaujímavý zápas Ligy majstrov proti Eindhovenu, v ktorom strelil Gilberto Silva najrýchlejší gól histórie tejto súťaže. Sieť súpera rozvlnil už v 20. sekunde a prispel k víťazstvu 4:0. Krátko na to však prišli v anglickej lige štyri prehry 1:2 za sebou a veci sa začali kaziť. Arsenal síce začal v úvode sezóny predvádzať nádherný futbal, no po týchto nezdaroch sa to zhoršilo.

Na začiatku roka 2003 zaznamenal dve malé jubileá v drese Arsenalu Dennis Bergkamp. Najskôr v januári strelil stý gól, potom vo februári nastúpil na trojstý zápas v červenom drese.

V lige obsadil Arsenal nakoniec druhé miesto s päťbodovou stratou na majstrovský Manchester United. Bez úspechu však neostal – získal FA Cup 2003! Okrem toho účinkoval aj v Lige majstrov. Z prvej skupiny postúpil, no v druhej už stroskotal. Po jednom víťazstve, štyroch remízach a jednej prehre do štvrťfinále nepostúpil.

Sezóna 2003/2004 už bola podstatne lepšia. Arsenal nakoniec získal titul a počas celého ročníka neprehral ani v jednom jedinom zápase! Po 38 kolách mal na svojom konte 26 víťazstiev, 12 remíz a 90 bodov. Pred druhou Chelsea slušný 11-bodový náskok. Arséne Wenger bol po sezóne veľmi šťastný: „Chceli sme vyhrať a chceli sme vyhrať vo veľkom štýle. Myslím, že sa nám to dokonale podarilo a sme na to patrične hrdí. Svojim hráčom a celému realizačnému tímu by som chcel poďakovať.“

V FA Cupe 03/04 Arsenal vypadol v semifinále, keď podľahol 0:1 Manchestru United. V Lige majstrov zasa nestačil na susednú Chelsea, s ktorou vypadol vo štvrťfinále po výsledkoch 1:1 a 1:2. Tá sa nakoniec oveľa ďalej nedostala, pretože v semifinále ju vyradilo AS Monaco.

Séria Arsenalu bez prehry v anglickej lige pokračovala aj v ročníku 2004/2005. 24. októbra však prišiel zápas na pôde Manchestru United a diablom sa podarilo zvíťaziť 2:0. Arsenal tak prerušil svoju 49 stretnutí trvajúcu sériu. 1. februára 2005 United prelomili aj ďalšiu sériu Arsenalu – a to sériu neporaziteľnosti na domácom trávniku, ktorá trvala 32 zápasov od 7. mája 2003. Presne v tento deň kanonieri doma prehrali 2:4 a ostali im oči pre plač. No čo, proti United sa im v tejto sezóne nedarilo...

Pozrime sa ešte na posledné účinkovanie v Lige majstrov. V základnej E-skupine skončil Arsenal so ziskom desiatich bodov na prvom mieste pred PSV Eindhoven, Panathinaikosom a Rosenborgom Trondheim. Ďalší žreb bol však pre kanonierov dosť krutý a v osemfinále im určil nemecký Bayern Mníchov.

Súčasný káder Arsenalu:
1 – Jens Lehmann, 3 – Ashley Cole, 4 – Patrick Vieira, 7 – Robert Pires, 8 – Fredrik Ljungberg, 9 – Jose Antonio Reyes, 10 – Dennis Bergkamp, 11 – Robin van Persie, 12 – Lauren, 13 – Stuart Taylor, 14 – Thierry Henry, 15 – Francesco Fabregas, 16 – Mathieu Flamini, 17 – Edu, 18 – Pascal Cygan, 19 – Gilberto, 20 – Philippe Senderos, 22 – Gael Clichy, 23 – Sol Campbell, 24 – Manuel Almunia, 27 – Emmanuel Eboue, 28 – Kolo Toure, 30 – Jeremie Aliadiere, 31 – Justin Hoyte, 39 – Sebastian Larsson, 42 – Quincy Owusu Abeyie, 48 – Chris Wright

Tituly Arsenalu:
Majstri Anglicka: 1930/31, 1932/33, 1933/34, 1934/35, 1937/38, 1947/48, 1952/53, 1970/71, 1988/89, 1990/91, 1997/98, 2001/02, 2003/04.
FA Cup: 1930, 1936, 1950, 1971, 1979, 1993, 1998, 2002, 2003
Charity Shield a Ligový pohár: 1930, 1931, 1933, 1934, 1938, 1948, 1953, 1987, 1993, 1998, 1999, 2002, 2004
Pohár UEFA: 1970
Pohár víťazov pohárov: 1994

Tréneri Arsenalu:
Arsène Wenger (1996 - )
Bruce Rioch (1995 - 1996)
George Graham (1986 - 1995)
Don Howe (1983 - 1986)
Terry Neill (1976 - 1983)
Berty Mee (1966 - 1976)
Billy Wright (1962 - 1966)
George Swindin (1958 - 1962)
Jack Crayston (1956 - 1958)
Tom Whittaker (1947 - 1956)
George Allison (1934 - 1947)
Herbert Chapman (1925 - 1934)
Leslie Knighton (1919 - 1925)
George Morrell (1908 - 1915)
Phil Kelso (1904 - 1908)
Harry Bradshaw (1899 - 1904)
George Elcoat (1898 - 1899)
T.B. Mitchell (1897 - 1898)