Real Madrid
6. marec 1902
Skupina fanúšikov oficiálne založila „Madrid Foot Ball Club“. V prvom vedení tímu figurovali:
Prezident – Juan Padrós Rubio
Viceprezident - Enrique Varela
Sekretár - Manuel Mendía
Pokladník - José de Gorostizaga
Ostatní členovia – Antonio S. Neyra, Mario Giralt, Carlos Mertens.
Pôvodný klub (nelegalizovaný) začal fungovať už o dva roky skôr. Na jeho čele bol vtedy Juan Palacios. Dresy tohto madridského klubu pozostávali z bielych trenírok, bielych tričiek s fialovým prúžkom a modrých štulpní.
9. marec 1902
Madrid odohral svoj prvý zápas medzi dvoma tímami, ktoré patrili klubu. Na oboch stranách nastúpili títo hráči:
Modrí: Meléndez, J. Padrós, Spottorno, Gorostizaga, Mendía, Páramo, Neyra, A. Giralt, F. Palacios, Martens a Rodero.
Červení: J. Giralt, Meléndez, Molera, Salvador, Valcárcel, Spottorno, Stampher, J. Palacios, Varela, Celada a Bueno.
Skóre nebolo dôležité, no modrí zvíťazili v pomere 1:0. Zápas sa odohral na ihrisku ležiacom na Plaza de Toros. Prvé priestory klubu boli v zadnej miestnosti obchodu „Al Capricho“, ktorý bol vlastníctvom bratov Padrósovcov.
22. marec 1902
Denník „Heraldo del Sport“ publikoval návod, ako hrať dobrý futbal. Jeho autorom bol Angličan Arthur Johnson, ktorý sa stal prvým trénerom madridského klubu. Johnson bol prvým pionierom, ktorý sa pokúsil zaviesť systém do anarchického futbalu vtedajších čias.
15. apríl 1902
Madridský klub dal na papier všetky svoje oficiálne vnútorné pravidlá, ktoré sa chystal v budúcnosti dodržiavať. Niekoľko dní pred týmto dňom šli zástupcovia vedenia klubu za primátorom Madridu. Navrhli mu organizáciu futbalového turnaja, ktorým by sa oslávilo korunovanie kráľa Alfonsa XIII. Z podujatia nakoniec vznikol 1. ročník Kráľovského pohára.
13. máj 1902
Majstrovstvá Španielska sa začali prvým veľkým derby medzi Barcelonou a Madridom. Katalánci s viacerými legionármi v zostave zvíťazili 3:1. Madrid zvíťazil aspoň v zápase „O cenu útechy“ nad Espaňolom Barcelona a získal svoju úplne prvú trofej s názvom Copa de la Gran Peňa.
8. apríl 1903
Madrid prehral vo finále druhých Majstrovstiev Španielska, tentoraz 2:3 s Athleticom Bilbao. Po zápase šiel kapitán Madridu J. Giralt za kapitánom Athletica Astorquiom a navrhol mu odvetu, ktorá sa mala konať už na druhý deň.
január 1904
Madridský klub sa spojil s tímami Moderno, Amicale (za tento klub hrali aj Francúzi) a Moncloa. Carlos Padrós sa vzdal najvyššej funkcie v Madridskej asociácii futbalových klubov a od svojho brata Juana prevzal vedenie madridského tímu.
16. apríl 1905
Madrid prvýkrát zvíťazil v španielskom pohári. Po asistencii Pedra Paragesa strelil rozhodujúci gól Prast a tím z hlavného mesta zvíťazil nad Athleticom Bilbao 1:0.
23. október 1905
Carlos Padrós pripravil pre svojich hráčov pri príležitosti návštevy francúzskeho prezidenta Loubeta prvý medzinárodný zápas. Madrid sa rozišiel s parížskym tímom Gallia Sport nerozhodne 1:1.
10. apríl 1906
Madrid zvíťazil nad baskickým Athleticom Bilbao 4:1 a mohol sa tešiť z druhej trofeje v domácich pohárových majstrovstvách. Deň predtým zvíťazil Madrid 3:0 nad tímom Huelva Recreation Club.
30. marec 1907
Madridu sa podarilo zvíťaziť v Španielskom pohári aj do tretice, klub z hlavného mesta tentoraz zdolal tím Vizcaya. Strelcom rozhodujúceho gólu bol opäť Prast. Do vitríny putoval prvý pohár, ktorý bol určený pre mužstvo s troma titulmi v sérii.
13. apríl 1908
Madrid získal už štvrtý titul v pohári za sebou – tentoraz zvíťazil 2:1 nad tímom Sporting de Vigo. Ešte v tom istom roku bol Adolfo Meléndez zvolený za nového prezidenta klubu. Carlos Padrós sa stal doživotným čestným prezidentom.
31. október 1912
Madrid absolvoval svoju premiéru na novom štadióne v časti O´Donnell. Majiteľ pozemku Laureano García Comiso prenajímal svoj majetok klubu za 1000 pesiet mesačne. Za klub začal v tomto období hrať mladý talentovaný útočník Santiago Bernabéu.
30. október 1916
Po niekoľkých rokoch slabých výkonov sa Madrid konečne prebojoval do finále domácich pohárových majstrovstiev. V zápase však podľahol Athleticu Bilbao 0:4! Tesne predtým Madrid zvíťazil v regionálnych majstrovstvách a získal prvý titul od roku 1913. Adolfo Meléndez sa stal čestným prezidentom klubu.
15. máj 1917
Madridský tím získal ďalší domáci pohárový titul – vo finále zdolal po vzrušujúcich finálových zápasoch klub Arenas de Guecho. O úspech sa pričinili hráči ako Teus, Erice, Eulogio, Aranguren, Ricardo Alvarez, Antonio de Miguel, El Científico, Sansineca, bratia Petitovci, Castell, Bernabéu a Sotero Aranguren.
29. jún 1920
Tento deň je azda najvýznamnejším v celej histórii súčasného „Bieleho baletu.“ Španielsky kráľ udelil madridskému klubu titul „Kráľovský“ (Real). Od tejto doby hovoríme o Reale Madrid.
13. december 1920
Začal sa prvý seriózny zahraničný zájazd hráčov Realu – naplánovaný bol výlet do Portugalska. Hráči sa naučili bojové chorály fanúšikov tamojších tímov Benfica a Porto. Krátko na to cestovali do Talianska, kde odohrali priateľské zápasy s Turínom, Livornom, Bolognou a Janovom a získali prvé medzinárodné skúsenosti.
19. apríl 1923
Otvorený bol ďalší štadión Realu – na Ciudad Linealis. V otváracom zápase zvíťazili domáci nad tímom Irún 2:0, keď oba góly strelil José María Ubeda. Atletico Madrid si v tom istom čase stavalo nový stánok Metropolitano. Z Madridu sa stalo najfutbalovejšie mesto Španielska.
17. máj 1924
Real začal hrávať opäť na novom štadióne – tento sa nachádzal v štvrti Chamartín. Hlavným architektom diela bol José María Castell. Slávnostný výkop otváracieho zápasu medzi Realom a anglickým majstrom Newcastleom mala Jeho kráľovská výsosť D. Gonzalo.
27. august 1926
Hráči Realu podnikli futbalový výlet do Anglicka, Dánska a Francúzska, kde sa napriek prehrám veľa naučili. Po návrate domov si zmenili dresy, pretože chceli opakovať anglickú módu, ktorá kázala čierne trenírky a prúžkované tričko. Hráči začali trénovať akýsi prvotný ofsajd systém a zahrávanie penált. Barcelona nenacvičovala nič, no napriek tomu bola v sezóne 1926/27 silnejšia – Real z majstrovskej súťaže vyprevadila v semifinále.
9. júl 1927
Pod vedením Santiaga Bernabeu sa začal úspešný výlet okolo Ameriky. V 16 zápasoch Real deväťkrát zvíťazil, štyrikrát prehral a trikrát remizoval. V jeho prospech hovorilo aj vysoko aktívne skóre 44:22. Najdôležitejšie na tejto akcii bolo to, že Real začal byť obdivovaný na novom kontinente.
6. september 1928
Do klubu prišli nový hráči – Cabo, Morera, López a Gaspar Rubio. Z posledného menovaného sa neskôr stal madridský hrdina.
10. február 1929
V Španielsku spustili prvý ročník domácej ligy. Doposiaľ sa o titul hralo iba jednoduchým turnajovým systémom - stále šlo v podstate o akýsi pohár. Hneď v úvodnom zápase ligy vyhral Real nad Barcelonou 5:0 a stal sa prvým lídrom súťaže. Bol to dobrý začiatok, po ktorom nasledovalo ešte veľmi veľa úspechov.
1. september 1930
Do tímu Real Madrid prestúpil za 150 000 pesiet Ricardo Zamora. Na tú dobu to boli obrovské peniaze. Zamora bol veľmi slávny a svojim príchodom dostal do svetového povedomia aj španielsky kráľovský klub.
30. apríl 1931
V tento deň sa odohral posledný zápas ligovej sezóny, v ktorej dominoval Real Madrid. Káder tvorený hviezdami ako Ciriaco, Quincoces, Luis Regueiro, Hilario, Bestit, Olivarec či Ateca nepoznal počas celého ročníka trpkosť prehry.
6. máj 1933
Real Madrid sa stal víťazom domáceho pohára po dlhých sedemnástich rokoch suchôt. Vo finále vyhral po góloch Hilaria a Lazcana 2:1 nad rivalom z Valencie.
28. apríl 1935
V slávnej Betis Lige skončil Real Madrid na druhom mieste. Útočník Saňudo sa stal tretím najlepším strelcom ligy keď strelil 17 gólov. Zaujímavé je, že Saňudo skóroval iba v piatich zápasoch! Štyrikrát dal štyri góly, raz jeden! Neuveriteľné...
18. jún 1936
Real Madrid získal španielsky pohár po víťazstve nad FC Barcelona. O víťazstvo 2:1 sa výraznom mierou pričinil brankár Madridu, ktorý v závere vytiahol zázračný zákrok a zlikvidoval veľmi dobre umiestnenú strelu hráča Barcelony menom Escolá.
19. apríl 1939
Po občianskej vojne sa Pedro Parages rozhodol, že klub prebuduje. Vojna zničila štadión a premenila ho na väznicu. Zároveň z klubu vyplašila tak hráčov ako aj členov. Real musel začínať úplne od začiatku – tejto náročnej úlohy sa ujal práve Parages.
5. apríl 1941
Posledný zápas za madridský klub hrala jedna z legiend – Jacinto Quincoces. Na svete bol v tom čase jednoznačne najlepším obrancom.
13. jún 1943
Jeden z najdôležitejších dní klubu. Po pohárovom víťazstve 3:0 nad FC Barcelona sa uskutočnil ďalší zápas odvekých rivalov a Real v ňom zvíťazil 11:1! Madridskí fanúšikovia na tento deň nikdy nezabudnú.
15. september 1943
Tento deň bol z pohľadu histórie Realu extrémne dôležitým. Za prezidenta bol zvolený Santiago Bernabeu, ktorý sa pričinil o najlepšiu etapu v histórii Bieleho baletu.
22. jún 1944
Prvý veľký projekt Santiaga Bernabeu začal naberať reálne kontúry. Real Madrid si kúpil pozemok, na ktorom plánoval postaviť nový štadión.
27. október 1944
Pozemok v časti Chamartín bol požehnaný a práce sa mohli začať. Výstavbu najväčšieho športového chrámu Španielska začal sám Santiago Bernabeu.
5. jún 1945
Po rezignácii trénera Encinasa sa práce kormidelníka Realu Madrid ujal reprezentačný tréner a bývalý vynikajúci obranca Jacinto Quincoces.
9. jún 1946
Po desiatich rokoch Real konečne získal domáci pohár. Nad favorizovanou Valenciou sa mu podarilo zvíťaziť v pomere 3:1.
20. jún 1946
Quincoces naplnil svoju veľkú ambíciu. Do klubu dotiahol Luisa Molownyho, ktorý mal doraziť okamžite ako si vysporiada svoje vojenské povinnosti. Nezabudnuteľný Mangas sa stal akýmsi míľnikom v histórii klubu.
25. december 1946
Real Madrid predviedol nezabudnuteľný výkon na pôde argentínskeho tímu San Lorenzo. Domáci boli v tom čase veľmi slávni a pred zápasom si aj patrične verili. Nakoniec však inkasovali štyri góly a odišli s dlhým nosom.
9. jún 1947
Do Madridu začínajú prichádzať silní hráči – Narro, Muňoz, Pahiňo, Gabriel Alonso a Macala. Silný káder hneď získava svoju prvú trofej ročníka pod názvom „Pohár Evy Duarte Perónovej“ – bol to pohár podporovaný ženou bývalého argentínskeho prezidenta.
14. december 1947
Otvorenie štadióna Santiaga Bernabeu je najväčšou športovou udalosťou v Španielsku. Medzinárodná tlač označila štadión ako vôbec najlepší v Európe. Strelcom prvého gólu v tomto stánku sa stal Barinaga. V otváracom zápase zvíťazil Real nad Belenenses v pomere 3:1.
27. január 1948
Trénerom Realu Madrid sa stal pán Keeping, bývalý hráč Southamptonu a Fulhamu. V tíme spôsobil malú revolúciu a upútal hlavne svojou inovatívnou futbalovou taktikou.
27. máj 1948
Členovia klubu súhlasili s tým, že Santiago Bernabeu sa stane čestným prezidentom klubu. Ako dôvod uviedli „jeho skvelú prácu a neprestajné úsilie o pozdvihnutie klubu Real Madrid.“
1. september 1950
Vznikol informačný bulletin Realu Madrid. Jeho úlohou bolo informovať všetkých fanúšikov klubu, ktorí mali záujem vedieť, čo sa práve v tíme deje. Na jeho obálke bol rukou napísaný odkaz Santiaga Bernabeu: „Madridskému bulletinu želám veľa úspechov. Pridávam radu starej osoby: Ku svojim priateľom sa správajte úctivo, no omnoho úctivejšie sa správajte k vlastným nepriateľom. Všetkých Madridčanov srdečne objímam.“ Bulletin nakoniec fungoval vyše 40 rokov aby svoju úlohu prenechal Magazínu Realu Madrid, ktorý je akýmsi spojením medzi klubom a jeho fanúšikmi až do dnešných dní.
6. marec 1952
Real Madrid oslavuje svoje 50-te výročie. V rámci osláv sa koná viacero podujatí, jedným z nich je aj medzinárodný turnaj. Jeho víťazom sa stáva najsilnejší klub južnej Ameriky s názvom Millionairos. Najväčšia hviezda tohto tímu Alfredo di Stefano okamžite upútal madridských fanúšikov a neskôr aj posilnil Real.
15. máj 1952
Kráľom strelcov španielskej ligy sa stal hráč Realu Pahiňo, ktorý skóroval presne 20-krát. Iba o jeden presný zásah menej mal na svojom konte Ladislav Kubala.
28. jún 1952
Real Madrid odštartoval ďalšiu tour okolo Južnej Ameriky. Po dvoch víťazstvách v Kolumbii sa vo Venezuele zúčastnil kvalitne obsadeného turnaja. Napriek silným súperom v ňom nakoniec aj zvíťazil.
27. december 1953
Za tím Realu začal hrávať Alfredo di Stefano, ktorý bol podľa viacerých odborníkov najlepším hráčom histórie futbalu. Negociácie týkajúce sa prestupu boli mimoriadne náročné, pretože o hráča mala záujem aj Barcelona.
18. apríl 1954
Real sa stal majstrom Španielska. Alfredo di Stefano získal okamžite vo svojej prvej sezóne v Madride korunu pre najlepšieho strelca. Sieť súperových brankárov rozvlnil 29-krát.
4. január 1955
Po rozhodnutí vedenia klubu sa názov štadióna Realu zmenil z Chamartín na Santiago Bernabeu.
1. júl 1955
Santiago Bernabeu dosadil do vedenia klubu dve kľúčové osobnosti. Manažérom sa stal Antonio Calderón a neskorším viceprezidentom sa stal Raimundo Saporta. Jeho obrovské vedomosti a skúsenosti boli kľúčové v ďalšom vývoji Realu Madrid.
8. september 1955
Real Madrid sa prvýkrát zúčastnil európskeho pohára. Táto súťaž sa rozbehla hlavne vďaka zanieteniu a neustálym apelom Santiaga Bernabeu.
13. jún 1956
Real Madrid sa stal víťazom prvého európskeho pohára. Vo finále zvíťazil 4:3 nad mužstvom francúzskeho Stade Rennes, ktorého dres obliekali aj hviezdy vtedajšieho obdobia ako Kopa, Fontaine, Piantoni či Vincent.
11. apríl 1957
V mimoriadne dôležitom zápase histórie madridského futbalu zažil štadión Santiaga Bernabeu obrovský nával ľudí. Na porážku slávneho Manchestru United sa prišlo pozrieť vyše 100 000 fanúšikov.
25. apríl 1957
Kapitán Manchestru United Byrne povedal: „Dnes večer bude na Old Trafforde peklo. Neexistuje žiadna sila, ktorá by zabránila vyradeniu Realu Madrid!“ O pár hodín neskôr však bolo všetko inak a Manchester bol po góle Koopanda Riala umlčaný. Real si vydláždil cestu do druhého finále PEM v rade. Semifinále s Manchestrom vošlo do histórie ako jedno z najkvalitnejších a najnapínavejších vôbec.
30. máj 1957
Štadión Santiaga Bernabeu je opäť vo vare. Hráči Realu Madrid obhájili triumf v Pohári európskych majstrov, keď vo finále zdolali Fiorentinu. Keď po zápase zdvihol Miguel Muňozraises nad hlavu cennú trofej, nejednému fanúšikovi sa na tvári objavili slzy šťastia. Real Madrid bol jasným kráľom Európy!
28. máj 1958
Tretie finále európskeho pohára sa konalo v Bruseli a súperom Realu bolo Miláno, ktoré si kvalitným výkonom vynútilo predĺženie. Nakoniec sa však po góloch Di Stefana, Riala a Genta tešil z víťazstva 3:2 Biely balet.
11. august 1958
Po náročných rokovaniach prišiel do tímu Ferenc Puskás. Po ukončení kariéry Miguela Muňoza prišlo toto posilnenie tímu veľmi vhod. Maďarský reprezentant bol v tom období doslova megahviezdou.
3. jún 1959
Vitrínu Realu Madrid doplnila štvrtá trofej za zisk európskeho pohára. Finálovým súperom španielskeho klubu bol francúzsky Stade Rennes. O víťazstvo 2:0 sa gólmi pričinili Di Stefano a Mateos.
15. máj 1960
V Madride zavládlo futbalové šialenstvo. Real totiž dominoval i v piatom finále európskeho pohára! Tentoraz doslova rozprášil nemecký Eintracht Frankfurt 7:3! Toto finále je označované ako jedno z najlepších v histórii súťaže.
9. november 1960
Po piatich víťazstvách v PEM prišlo nešťastné vyradenie. Nad sily Realu bola Barcelona, ktorej víťazstvo sa však označuje za viac ako kontroverzné. V odvetnom zápase totiž anglický rozhodca Leafe neuznal štyri góly Realu a navyše vraj neodpískal čistú jedenástku v prospech bielych.
12. marec 1961
Real Madrid opäť oslavoval na svojom štadióne Santiaga Bernabeu. Dosiahol totiž niekoľko historických rekordov. Z 30 zápasov ligy zvíťazil 24-krát a titul si zabezpečil s päťtýždňovým predstihom. Najlepším strelcom súťaže sa stal Ferenc Puskás, ktorý mal na svojom konte 27 presných zásahov. Týmto titulom získal Real do svojho vlastníctva tzv. Ligový pohár.
2. máj 1962
Aké sklamanie! Real podľahol vo finále európskeho pohára portugalskej Benfice, keď stáli na strane súpera azda všetci svätí. Madridskí hráči museli uraziť futbalovú šťastenu, pretože počas celých 90 minút mali veľkú smolu. Prehrali 3:5 keď všetky ich góly strelil Puskás. Viedli 2:0 i 3:2, ale ani to nestačilo. Posledné dva góly stretnutia strelil v 65. a 68. minúte legendárny Eusébio.
26. septembra 1962
Real vypadol už v otváracom súboji európskeho pohára. Najprv doma remizoval s Anderlechtom 3:3 aby na pôde belgického šampióna prehral 0:1! Neuveriteľné – Real skončil v prvom kole!
13. máj 1963
Real zvíťazil vo finále domáceho pohára 2:1 nad Sevillou.
18. máj 1963
Otvorený bol veľký športový komplex (Ciudad Deportiva), ktorý mal hráčov Bieleho baletu pripraviť na podávanie mimoriadne kvalitných výkonov. Real sa začal viac venovať mládeži.
10. august 1963
Protivládna gerila F.A.L.N. vo Venezuele uniesla Alfreda di Stefana. Týmto krokom chcela na seba upútať pozornosť. Správa sa dostala azda ku každému človeku na svete. Di Stefano bol nakoniec prepustený. Bol vystrašený a v šoku – inak sa mu našťastie nič nestalo.
18. apríl 1965
Madrid zvíťazil v domácej lige piatykrát v rade. Do tímu počas sezóny prišli hráči (hipíci) ako Grosso, Pirri, Sanchís, De Felipe či Morollón...
11. máj 1966
Hipíci ovládli Európu. Nádherný tím, ktorý bol zmesou mladých a skúsených hráčov zvíťazil vo finále PEM nad Partizánom Belehrad a Realu prinavrátil stratenú slávu. Na chvíľu sa v Európe hovorilo iba o Beatles a Reale Madrid.
7. jún 1967
Madridský klub, fanúšikovia i všetci futbaloví nadšenci sa stretli aby si uctili veľkú osobnosť svetového futbalu – Alfreda di Stefana, ktorý sa rozhodol ukončiť kariéru. Jeho meno ostane s Realom spojené navždy. Posledné tri roky (1964-67) však di Stefano odohral v Espaňole Barcelona.
19. máj 1971
Zápas medzi Realom a Chelsea bol posledným pre Paca Genta, ktorý ním uzavrel svoju úspechmi nabitú 18 rokov dlhú kariéru.
14. december 1972
V Madride sa konali oslavy 25. výročia otvorenia štadióna Santiaga Bernabeu. Ocenený bol Paco Gento, prezývaný „Silný severný vietor“. S azda najrýchlejším krídelníkom na svete si prišlo v zápase zahrať množstvo svetových futbalových hviezd.
24. jún 1974
Real Madrid v domácom pohári jasne prevýšil Barcelonu, nad ktorou zvíťazil 4:0. A to boli pred zápasom favoritmi Katalánci. Na trénerskej lavičke Realu došlo k zmene – odchádzajúceho Miguela Muňoza nahradil Luis Molowny. Muňoz poskytoval kráľovskému klubu svoje služby vyše 25 rokov bez prerušenia!
3. september 1975
Ďalšia veľká hviezda španielskeho futbalu zanechala svoju kariéru – Amancio Amaro prezývaný „Kúzelník“. V rozlúčkovom zápase hranom na Amarovu počesť vyhral Real nad Peňarolom 2:0. Amansio Amaro bol často označovaný ako 3G – grande, geniálny a navyše bol z Galície.
17. marec 1977
Uskutočnilo sa podujatie na pripomenutie si 75. výročia založenia Realu Madrid. V celom španielskom hlavnom meste vypukli mohutné oslavy.
29. apríl 1978
Real Madrid kúpil nemeckého hráča Ulricha Stielikeho, o pár dní neskôr aj hráča Juanita. Boli to dvaja odlišní hráči, s úplne odlišnou koncepciou futbalu. A možno aj preto sa stali obrovskými idolmi fanúšikov Realu.
2. jún 1978
Čierny deň svetového futbalu – zomrel Santiago Bernabeu, ktorý bol posledných 35 rokov prezidentom Realu Madrid. Počas celého svojho života pôsobil v absolútnej blízkosti klubu. S Bernabeuom odišiel aj riadny kus histórie kráľovského madridského klubu.
31. september 1978
Prezidentom klubu sa stal Luis de Carlos. S jeho príchodom sa začala akási prechodná fáza Realu Madrid.
31. august 1979
Uskutočnil sa prvý ročník turnaja o Pohár Santiaga Bernabeu, na ktorom sa zúčastnili štyri najväčšie tímy futbalovej Európy – Real Madrid, Ajax Amsterdam, Bayern Mníchov a AC Miláno!
4. jún 1980
Vo finále Kráľovského pohára na štadióne Santiaga Bernabeu sa stretli Real Madrid a Castilla (akýsi Real Madrid „B“). Bol to v podstate zápas rodičov proti svojim deťom – staršia generácia napokon zvíťazila 6:1. O skóre však v tomto prípade vôbec nešlo – podstatné je to, že fanúšikovia si do svojho repertoáru zaradili nový pokrik – „Castilla, Real Madrid!“
27. máj 1981
Real Madrid po dlhej dobe siahal na titul v Pohári európskych majstrov. Vo finále však nestačil na silný anglický Liverpool. V parížskom Parku princov sa o jediný gól stretnutia postaral Kennedy.
11. február 1982
Real Madrid zakúpil nové svetelné tabule schopné premietať videosekvencie. Stal sa tak prvým klubom na svete, ktorý vlastnil niečo podobné. Táto novinka bola uvedená v rámci posledných príprav na majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa nezadržateľne blížili.
4. december 1983
Alfredo di Stefano, ktorý sa vrátil do klubu začal využívať hráčov z tímu Castilla. Ako prví z tejto „mládežníckej liahne“ začali hrať Martin Vazquez a Sanchíz, druhý menovaný strelil v prvom zápase proti Murcii okamžite víťazný gól.
14. február 1984
Za prvý tím Realu začal hrávať Emilio Butragueňo, ktorý bol najlepším strelcom druhej ligy a najmladší hráč, ktorému sa kedy podarilo získať titul „Najlepší“ v tejto súťaži. Jeho debut bol príznačný – v druhom polčase strelil dva góly a svojmu tímu pomohol k víťazstvu. Zrodila sa nová legenda.
17. júla 1984
Deň prezentácie novej kampane. Amancio pokračoval v práci, ktorú začal Alfredo di Stefano a do prvého tímu vytiahol Michela. Začala sa nová, úspešná perióda fungovania Realu.
24. máj 1985
Vyzrel čas na zmeny v klube – novým prezidentom sa stal Ramón Mendoza. Odštartoval produktívnu fázu Realu Madrid, počas ktorej malo prísť k viacerým významným transformáciám.
30. máj 1985
Real Madrid zavŕšil sezónu plnú kvalitných futbalových výkonov. Po piatich rokov bez víťazstva v domácej ligovej súťaži Biely balet dominoval aspoň v Pohári UEFA. Jeho finálovým súperom bol v dňoch 8. a 22. mája maďarský Videoton, ktorý najskôr doma prehral 0:3 aby vzápätí zvíťazil na štadióne Santiaga Bernabeu 1:0! K veteránom v mužstve Gallegovi, Juanitovi, Valdanovi a Santillanovi sa vhodne pridali Hugo Sanchez, Gordilla či Maceda, ktorí spolu s mladíkmi potiahli mužstvo dopredu. V Madride sa vybudoval jeden z najlepších tímov klubovej histórie. Zaujímavým oslavovaním streleného gólu pútal Hugo Sanchéz, ktorý divákov zabával saltami a rôznymi premetmi...
6. mája 1986
Hráči Realu sa tešia z Pohára UEFA! Najprv 30. apríla zvíťazili doma nad 1. FC Kolín 5:1 aby následne prehrali na ihrisku súpera 0:2. Trofej putuje do Španielska.
30. máj 1986
Real získal po pauze ďalší ligový titul. Domáca súťaž bola najdlhšia v histórii, pretože sa končila súbojmi play off. Vedenie ligy usúdilo, že je potrebná akási zmena, akési oživenie – preto pristúpilo k spomínanému formátu. Výsledkom bol titul pre Real Madrid. Už o rok sa súťaž vrátila ku svojmu pôvodnému formátu – a trofej za zisk titulu putovala opäť do vitríny Realu.
18. apríl 1988
Európska sláva Realu stále nebola dopriata. Po vyradení silných tímov ako Neapol, Porto či Bayern – klub z hlavného mesta Španielska nestačil v semifinále PEM na PSV Eindhoven, ktorý v celej súťaži nakoniec dominoval. Realu chýbalo potrebné šťastie, inak mal veľké šance na celkový úspech.
30. máj 1990
Záver ďalšej skvelej sezóny pre bielych. Real získal v lige piaty titul v rade a zaznamenal ťažko prekonateľný rekord – 107 gólov v 38 zápasoch!
14. apríl 1991
Konal sa napínavý súboj o nového prezidenta klubu. Ramón Mendoza v ňom nakoniec porazil Alfonsa Ussíu a mohol pokračovať vo výkone svojej funkcie. Na voľbách bolo zaujímavé to, že sa ich zúčastnil rekordný počet fanúšikov v histórii španielskeho futbalu. V ten istý deň vyhral Real nad Valenciou 4:0.
6. marec 1992
Real Madrid má 90 rokov. Už dávno preč sú tie časy, keď skupinka futbalových nadšencov založila jednoduchý klub. 90 rokov existencie, to je 32 850 dní, v ktorých jednoznačne dominovali dni šťastia a úspechov.
2. apríl 1992
Celý svetový futbal, ale hlavne Real Madrid a jeho fanúšikovia smútili nad úmrtím bývalého skvelého hráča Juana Gomeza (Juanita), ktorý zahynul pri nehode. Práve sa vracal z Meridy, aby si stihol pozrieť zápas Real Madrid – Turín, ktorý sa konal na štadióne Santiaga Bernabeu.
26. jún 1993
Real Madrid získal svoj 17. titul v španielskom pohári. Vo finále zdolal Zaragozu 2:0. O góly sa postarali Emilio Butragueňo a Mikel Lasa.
leto 1993
Do Realu Madrid prestúpil slovenský hviezdny útočník Peter Dubovský, ktorý bol už dvojnásobným najlepším strelcom našej ligy. Jeho klub Slovan Bratislava zinkasoval za prestup 2,5 milióna libier. Peter vytrval v Reale do roku 1995, potom prestúpil do Ovieda. 24. júla 2000 tragicky zahynul po páde zo skaly na dovolenke v Thajsku.
16. december 1993
Na barcelonskom Nou Campe sa uskutočnil odvetný zápas španielskeho Superpohára. Real Madrid v ňom uhral cennú remízu, ktorá mu s prehľadom stačila. O dva týždne skôr (2. decembra) totiž pred domácimi divákmi zvíťazil 3:1!
7. máj 1994
Práce na zvýšení kapacity štadióna Santiaga Bernabeu finišovali, otvorené boli nové miesta na sedenie a vyššie umiestnené tribúny. Na otvárací zápas medzi Realom Madrid a Barcelonou sa prišlo pozrieť 110 000 ľudí. Duel nakoniec dopadol v prospech hostí, ktorým sa podarilo zvíťaziť 1:0.
27. máj 1994
Real Madrid sa stal víťazom Iberského pohára, keď bol vo finále nad sily tímu Boca Juniors. Prvý zápas Real vyhral doma 3:1, na ihrisku súpera v Buenos Aires potom prehral 1:2.
1. júl 1994
Prvý tím Realu Madrid prebral pod svoju taktovku Jorge Valdano. Tréner prišiel s nádejou, že Realu vráti všetky ligové tituly, ktoré mu „ukradol“ ako tréner Tenerife. Spoločne s trénerom prišli do tímu aj hráči ako napríklad Fernando Redondo, Michael Laudrup, José Emílio Amavisca, Quique Flores či Santiago Caňizares.
8. január 1995
Uskutočnil sa vzrušujúci zápas, mnohými označovaný aj ako duel storočia. Real Madrid pod vedením Jorgeho Valdana v ňom deklasoval FC Barcelonu vedenú Johanom Cruyffom 5:0! O tri z piatich presných zásahov sa postaral Ivan Zamorano.
19. február 1995
Ramón Mendoza sa stal opäť prezidentom Realu Madrid. Voľby boli mimoriadne vzrušujúce a tesné – po konečnom sčítaní hlasov mal Mendóza na svojom konte o 698 hlasovacích lístkov viac ako Florentino Perez. Tretím najúspešnejším kandidátom sa stal Santiago Gomez Pintado.
28. marec 1995
V Madride sa na stretnutí Asociácie európskych majstrovských klubov stretli najvyšší predstavitelia portugalského klubu Benfica Lisabon – Manuel Dalmaciu, talianskeho Juventusu Turín – Roberto Bettega, AC Milána – Adriano Galiani a španielskeho Realu Madrid – Ramón Mendoza. Z tohto zoskupenia neskôr vzniklo známe G-14.
18. jún 1995
Na štadióne Santiaga Bernabeu sa oslavoval v poradí už 26-ty ligový titul pre Real. Prezident Španielskej futbalovej federácie Angel María Villar odovzdal pohár do rúk kapitána Manuela Sanchisa.
20. november 1995
Po rezignácii Ramóna Mendozu je na miesto prezidenta dosadený Lorenzo Sanz.
1. júl 1996
Taliansky tréner Fabio Capello prichádza do Madridu, aby prevzal tím. Vedenie mu chce pomôcť a kupuje hviezdnych hráčov ako napríklad Clarence Seedorf, Davor Suker, Predrag Mijatovič a Roberto Carlos.
2. február 1997
Zomiera veľká osobnosť histórie Realu Madrid Raimundo Saporta. Bol jedným z hlavných predstaviteľov klubu v 50-tych rokoch a jeho čestným prezidentom.
1. jún 1997
Real Madrid odohral v lige zápas s poradovým číslom 2000. Bol to zároveň tisíci zápas pred domácim publikom. Jeho súperom bola Extremadura, ktorá odišla s výpraskom 5:0!
14. jún 1997
Real Madrid sa opäť stáva majstrom Španielska a svoju zbierku rozširuje už na neuveriteľných 27 titulov. Šampionát 1996/97 bol vďaka množstvu kvalitných hráčov nazývaný aj „Ligou hviezd“. K najcennejšej trofeji doviedol kráľovský tím tréner Fabio Capello.
23. august 1997
V pamätnom zápase Real porazil FC Barcelonu a získal svoj piaty superpohár. Na štadióne Santiaga Bernabeu zvíťazili domáci 4:1 a zmazali tak nepriaznivé jednogólové manko z prvého vzájomného zápasu.
14. december 1997
Začali sa oslavy 50-ho výročia postavenia štadióna Santiaga Bernabeu. Pri tejto príležitosti sa otvorila pamätná sieň s viacerými zaujímavými artefaktmi.
12. január 1998
Real Madrid bol Medzinárodnou futbalovou federáciou (FIFA) označený ako najlepší klub histórie futbalu. Alfredo di Stefano a Ferenc Puskás boli zvolení medzi najlepších desiatich hráčov histórie. Di Stefanovi patrilo v rebríčku dokonca prvé miesto!
20. máj 1998
Real Madrid získal svoj siedmy najcennejší titul – tentoraz už v súťaži zvanej Liga majstrov. Vo finálovom zápase hranom v amsterdamskej Aréne zvíťazili bieli nad Juventusom Turín 1:0. Šťastným strelcom bol Predrag Mijatovič.
1. december 1998
Real Madrid získava svoj druhý Interkontinentálny pohár! V Tokiu poráža Vasco de Gama 2:1. Strelcami gólov boli po chybe brazílskeho brankára Nazu – Roberto Carlos a Raúl Gonzáles.
24. máj 2000
Madridský veľkoklub získava svoj ôsmy titul v Lige majstrov. V parížskom finále hranom na štadióne Saint Denis si Biely balet ľahko poradil s výbornou Valenciou a z ihriska ju vyprevadil s výsledkom 3:0. Toto finále sa do histórie zapísalo ako vôbec prvé, ktoré sa hralo medzi zástupcami jedného štátu.
16. jún 2000
Za prezidenta Realu Madrid je zvolený Florentino Perez, ktorý fanúšikov upútal svojimi veľkými cieľmi.
5. november 2000
Alfredovi Di Stefanovi je udelený titul čestného prezidenta Realu Madrid.
23. december 2000
FIFA udelila Realu Madrid titul „Najlepší futbalový klub 20. storočia.“ Titul z rúk prezidenta FIFA Josepha Blattera prevzal Florentino Perez spoločne s Alfredom Di Stefanom.
14. december 2001
Štadión Santiaga Bernabeu oslavuje po tom, čo Luis Figo získal zlatú loptu od prezidenta FIFA, určenú pre najlepšieho hráča roka. Na odovzdávaní boli prítomní viacerí legendárni hráči a takisto držitelia ocenenia ako napríklad Di Stefano, Kopa, Suarez, Bobby Charlton či Eusébio. Luis Figo sa stal tretím hráčom Realu, ktorý bol takto poctený. Pred ním sa to dvakrát podarilo Di Stefanovi a raz Kopovi.
6. marec 2002
Real Madrid oslavuje storočnicu. Počas tohto dňa pamätníci spomínajú na všetko pekné, čo so svojim obľúbeným klubom zažili, aké príjemné dni majú za sebou. V tento deň sa navyše koná dôležitý pohárový zápas Realu s La Coruňou, ktorý sa však nekončí podľa predpokladov a domáci prehrávajú 1:2! Nuž, oslavy boli mierne narušené...
15. máj 2002
Real je opäť najlepším tímom v Európe! Po góloch Raúla a Zidana vyhráva vo finále Ligy majstrov 2:1 nad nemeckým Bayerom Leverkusen. Je to už druhýkrát v histórii, čo glasgowský Hampden Park korunuje Biely balet za víťazov Ligy majstrov. Škótska aréna sa pre Real stáva posvätnou. Cesta do finále nebola ľahká, no ani Bayern Mníchov a ani FC Barcelona neboli dostatočne silní na to, aby kráľovský klub zastavili. Bayer hral vo finále excelentne, no v závere napriek mohutného tlaku neskóroval – oslavovala tak hviezda Španielov – Zinedine Zidane, ktorý strelil volejom prekrásny víťazný gól!
30. august 2002
Real získava poslednú významnú trofej, ktorá mu ešte chýbala – v monackom finále európskeho superpohára vyhráva nad Feyenoordom Rotterdam. Na 1:0 i 2:0 dával Roberto Carlos, následne z priameho kopu znížil Van Hooijdonk. Posledné slovo mal však opäť Real a Guti stanovil na konečných 3:1. Real vyhral zaslúžene, predvádzal nádherný okulahodiaci futbal.
31. august 2002
Do Madridu prichádza Ronaldo! Po podpisoch s Figom (2000) a Zidanom (2001) je Ronaldo treťou megahviezdou v kádri Realu, o ktorú sa postaral prezident Florentino Perez. Najlepší strelec majstrovstiev sveta 2002 mal pomôcť zvýšiť útočnú silu Realu.
6. október 2002
Ronaldo absolvuje svoj debut v drese Realu. V 63. minúte nastupuje do zápasu s Alavésom a už o minútu skóruje! Druhý gól pridal o ďalších 14 minút a prispel tak k jasnému víťazstvu svojho tímu v pomere 5:2.
3. december 2002
Biely balet je najlepší na svete! Real Madrid získava tretí titul v Interkontinentálnom pohári. Po porážkach Peňarolu v roku 1960 a Vasca da Gama v roku 1998 Španieli poslali do smútku aj paraguajský tím Olimpia de Asunción. O góly sa pri víťazstve 2:0 postarali Ronaldo a Guti. Real teda v roku osláv storočnice vyhral takmer všetko na čo siahol!
22. jún 2003
Real zvíťazil v domácej ligovej súťaži už 29-ty krát! O trofeji nebolo rozhodnuté do poslednej chvíle. Madridskí hráči potrebovali v poslednom kole zvíťaziť, čo sa im nakoniec aj podarilo a Athletic Bilbao zdolali 3:1. Druhý ašpirant na titul Real Sociedad San Sebastian zvíťazil nad Atleticom Madrid 3:2, no nestačilo to. Najlepším strelcom ligy sa stal Ronaldo s 23 gólmi – a to začal hrať až v októbri! 16 presných zásahov Raúla Gonzálesa tiež nemohlo ostať nepovšimnutých.
1. júl 2003
Z Realu Madrid definitívne odchádza dlhoročná opora Fernando Hierro, ktorý do tímu prestúpil ešte v roku 1989 z Valladolidu. Rozhodol sa, že v kariére bude pokračovať v katarskom klube Al Rayyan. V júli 2004 potom prestúpil do anglického Boltonu Wanderers.
2. júl 2003
Do kádra Realu Madrid pribudol ďalší klenot – David Beckham. Vedenie Realu prinieslo každý rok novú hviezdu – Figo (2000), Zidane (2001), Ronaldo (2002) a teraz už i Beckham (2003). Fantázia – mužstvo snov je poskladané! Dres s číslom 23 odovzdal Beckhamovi prezident klubu Florentino Perez spoločne s Alfredom di Stefanom. Na prezentáciu kapitána anglickej reprezentácie sa akreditovalo neuveriteľných 499 novinárov!!!
27. august 2003
Real získal už siedmy španielsky superpohár. Mallorca najprv zvíťazila na svojom ihrisku 2:1, no Madrid dominoval na štadióne Santiaga Bernabeu podstatne výraznejšie – vyhral 3:0! O góly sa v rozhodujúcom zápase postarali Raúl, Ronaldo a Beckham.
13. september 2003
Najvyššie víťazstvo Realu v sezóne. Hráči tímu z hlavného mesta Španielska na domácom trávniku rozdupali Real Valladolid 7:2! Prvý gól si dali hostia vlastný, tri pridal Raul a po jednom Zidane, Figo a Ronaldo.
6. decembra 2003
V mikulášskom zápase zvíťazil Real na horúcej pôde barcelonského Nou Campu 2:1. Prvé dva góly strelili Roberto Carlos a Ronaldo, za domácu Barcu potom znižoval Patrick Kluivert.
17. marec 2004
Real neuspel vo finále domáceho pohára, keď podľahol Zaragoze 2:3 po predĺžení. O góly bielych sa postarali v 23. minúte David Beckham a v 47. minúte Roberto Carlos. Rozhodujúci gól zaznamenal v 111. minúte Galleti.
24. marec 2004
Real Madrid zvíťazil v prvom štvrťfinálovom zápase Ligy majstrov nad AS Monaco 4:2. V zápase, ktorý viedol Ľuboš Micheľ skórovali za domácich Ivan Helguera, Zidane, Figo a Ronaldo – a za hostí Sebastien Squillachi a Fernando Morientes.
6. apríl 2004
Konala sa odveta štvrťfínále Ligy majstrov. Tentoraz bolo úspešnejšie francúzske Monako, ktoré doma zvíťazilo 3:1 a postúpilo do semifinále. Real v zápase viedol po góle Raula z 36. minúty a zdalo sa, že je rozhodnuté. Potom však prišli presné zásahy Giulyho, Morientesa a opäť Giulyho a všetko bolo inak. O postupe Francúzov rozhodol väčší počet strelených gólov na ihrisku súpera.
25. apríl 2004
Začala sa kríza Realu v domácej ligovej súťaži. Hráči Bieleho baletu postupne prehrali doma s FC Barcelona 1:2, v La Coruni 2:0, doma s Mallorcou 2:3, v Murcii 2:1 a na záver doma s Realom Sociedad San Sebastian 1:4! Takto nevydarených posledných päť ligových zápasov si veru história španielskeho veľkoklubu nepamätá... Real klesol v tabuľke z prvého až na konečné štvrté miesto za Valenciu, Barcelonu a La Coruňu.
11. júl 2004
Florentino Perez je opätovne zvolený za prezidenta Realu Madrid. Vo voľbách bolo odovzdaných 31 007 platných hlasov. Perez dostal 94,25 percenta všetkých hlasov, Lorenzo Sanz 4,05 % a Arturo Baldasano 1,7%.
14. august 2004
Real Madrid získal do svojho kádra ďalšiu megahviezdu – Michaela Owena z FC Liverpool!
8. december 2004
Real Madrid postúpil do ďalších bojov v Lige majstrov, keď v základnej B-skupine obsadil so ziskom 11 bodov druhé miesto za Bayerom Leverkusen. Španieli rozhodli o svojom postupe až vďaka víťazstvu 3:0 v poslednom zápase na pôde AS Rím. V osemfinále sa na prelome februára a marca 2005 stretne Real s Juventusom Turín!
30. december 2004
Trénerom Realu Madrid sa stáva Vanderlei Luxemburgo. Za menej ako dva roky sa pri tíme vymenili postupne Carlos Queiroz, José António Camacho a Garcia Remon. Uvidíme, akú „trvanlivosť“ bude mať nový tréner...
12. január 2005
Z Realu Madrid odchádza Fernando Morientes, ktorý si to namieril do FC Liverpool
19. január 2005
Španielsky veľkoklub Real Madrid zostal verný tradícii a opäť neuspel v domácej pohárovej súťaži. Biely balet po remíze 0:0 vo Valladolide remizoval v osemfinálovej odvete na domácom ihrisku s druholigistom 1:1. Zásluhou gólu na ihrisku súpera postúpil do štvrťfinále Valladolid. Pre nového brazílskeho trénera Realu Vanderleia Luxemburga to bol prvý vážny úder. Jeho zverenci síce od 66. minúty viedli zásluhou gólu Michaela Owena (strelil svoj jubilejný desiaty gól v Reale), avšak dvanásť minút pred koncom šokoval 45 000 divákov na štadióne Santiaga Bernabeu vyrovnávajúcim gólom valladolidský útočník Xavi More.
Prezidenti Realu Madrid:
Julián Palacios (1900-1902)
Juan Padrós (1902-1904)
Carlos Padrós (1904-1908)
Adolfo Meléndez (1908-1916)
Pedro Parages (1916-1926)
Luis de Urquijo (1926-1929)
Luis Usera Bugallal (1929-1935)
Rafael Sanchez Guerra (1935-1939)
Adolfo Meléndez (1939-1940)
Antonio Santos Peralba (1940-1943)
Santiago Bernabeu (1943-1978)
Luis de Carlos (1978-1985)
Ramón Mendoza (1985-1995)
Lorenzo Sanz (1995-2000)
Florentino Pérez (2000- )
Súčasný káder Realu (21. január 2005):
Brankári: Iker Casillas, Cesar Sanchez, Diego Lopez
Obrancovia: Michel Salgado, Roberto Carlos, Borja Fernandez, Ivan Helguera, Raul Bravo, Jonathan Woodgate, Walter Samuel, Francisco Pavon, Alvaro Mejia Perez
Stredopoliari: Zinedine Zidane, Luis Figo, José Maria Gutierrez, Thomas Gravesen, Albert Celades, Santiago Solari, David Beckham
Útočníci: Raúl Gonzáles, Ronaldo, Michael Owen, Javier Garcia Portillo
Najvýznamnejšie úspechy Realu Madrid (www.realmadrid.com):
Víťaz španielskej ligy: 29x – 1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03
Víťaz španielskeho pohára: 17x – 1904/05, 1905/06, 1906/07, 1907/08, 1916/17, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93
Víťaz Ligy majstrov či Pohára európskych majstrov: 9x - 1955/56, 1956/57, 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/2000, 2001/2002
Víťaz európskeho superpohára: 1x - 2002
Víťaz Pohára UEFA: 2x - 1984/85, 1985/86
Víťaz Interkontinentálneho pohára: 3x – 1960, 1998, 2002
|
